Chaplin se vrací z flámu

Tak tohle je opravdu perfektní film! Tolik jsem se už dlouho nenasmála - dovolila bych si říct, že jsem se takhle nenasmála od Diktátora, ale ani ten nejspíš nebyl tak vtipný jako tohle. Snímek je plný skvělých nápadů, které jsou zahrány nejlépe, jak by mohly. Nejvíc mě dostal asi souboj se schody, následné lezení po věšáku a hledání postele. A ještě ty kartičky s texty, ze kterých jsem téměř vždy vybuchla smíchy... PERFEKTNÍ!!!! (16.10.2012)

Proč jsem se zrovna u této grotesky rozhodnul dát plný počet? Protože je velice vtipná a hlavně Chaplin v ní vystupuje téměř sám. V prostředí, které čítá asi 4 lokace dokáže předvést herectví s totálním nasazením i coby kaskadér. Plno záběrů, například souboj se sklápěcí postelí je navíc natočeno bez jediného střihu. Pak se nemůžu nezamyslet kolik úsilí a kolik opakování muselo Chaplina (a to zejména jeho), než dostal film svou finální podobu. (13.12.2010)

Riadne podgurážený Charlie ledva vystúpi z auta. Zdanlivo jednoduchá vec - dostať sa domov a ľahnúť do postele sa stáva v jeho prípade obtiažnou záležitosťou. Veľkými prekážkami sú postupne dvere taxíka, domové dvere, otáčavý stôl, podklzujúci koberček, schody,vypchaté zvieratá, kyvadlo nástenných hodín a posteľ. Umne prepojené a svižne nadväzujúce gagy v krátkom filme vytvorili srandovnú historku o opilcovi, ktorému všetko uteká pod rukami, nohami, istotu neposkytuje ani zvyšok tela. Chaplin si tentoraz vystačil sám so sebou (až na nehybného taxikára v úvode) a napriek tomu dokázal skvele zaujať a pobaviť. (19.08.2005)

Veľmi dobre vystavaný príbeh. Väčšina z nás to pozná, ako sa po búrlivej noci všetky predmety proti nám vzbúria. Chaplinove boje s taxametrom, vypchanými zvieratami, otáčavým stolom, kobercami, hodinami a najmä so sklápacou posteľou nie sú výsledkom práce gagmana, ale dokonalo odpozorované zo života. Je to určite jedna z najlepších Chaplinových grotesiek, pri sledovaní ktorej som mal kedysi problém udržať sa od smiechu na sedadle v kine. A dnes? Dnes som mal problém aspoň raz sa schuti zasmiať, napriek tomu, že groteska sa nezmenila. (25.06.2010)

„Keď som pozoroval husárske kúsky “Tuláka” , ktorý má ešte po ráne, v sebe nejaké to promile, ako sa intenzívne snaží, už pomaly hádam že aj unavený, dostať sa konečne do postele, pričom vyjsť po schodoch, je vskutku veľké umenie, keď okolo neho sú samé vypchaté zvieratá, tak to nie je nič absolútne jednoduché, skočiť s náručou do obľúbeného zlo/ zvyku nás všetkých..., a tak som si rýchlosťou svetla spomenul na niekoho, koho nerád poznám, a verte mi, že takýto “alkoholik” býva oproti mne, ktorý sa koľkokrát snaží dobiť do „Bastily” , a ani zďaleka to nie je také komické a vtipné, skôr lepšie povedané : „Na zaplakanie” ! , ale aj to je určitý druh komédie... Majstrovská nadčasovosť snímku, že takto nejak to je odjakživa, a aj to tak bude i na veky vekov. Amen” . (27.12.2017)