Chaplin se vrací z flámu

Playboy Chaplin dorazí po další hříšné noci ke svému domu, kde mu začínají starosti opilce - jak obelstít taxametr, jak se bez klíčů dostat domů a hlavně jak se dostat do postele. Charlie zcela kraluje - bojuje s akváriem, s kyvadlovými hodinami (hodně dobrý fórek) a především se skládací postelí, která ne a ne se rozložit. (18.08.2005)

Chaplin si dá trochu do nosa, čo bude mať v jeho prípade neprekvapivo takmer až smrteľné následky. Zrazu sú všetky veci v jeho dome jeho nepriateľom a to až takým absurdným spôsobom, že sa tomu nedá vôbec veriť. Asi sa s vačšinou nezhodnem, ale v tomto prípade si mohl dať viac záležať na predmetoch, ktoré po dome poumiestňoval a mohla to byť vačšia sranda. V roku 1916 to ale jednoznačne stačilo a grotesku určite videl aj Rowan Atkinson, ktorého mi tu Chaplin dosť pripomínal. Ak by som ako 12 ročný videl prv Chaplinovky, tak by to bolo samozrejme naopak. (16.10.2013)

„Keď som pozoroval husárske kúsky “Tuláka” , ktorý má ešte po ráne, v sebe nejaké to promile, ako sa intenzívne snaží, už pomaly hádam že aj unavený, dostať sa konečne do postele, pričom vyjsť po schodoch, je vskutku veľké umenie, keď okolo neho sú samé vypchaté zvieratá, tak to nie je nič absolútne jednoduché, skočiť s náručou do obľúbeného zlo/ zvyku nás všetkých..., a tak som si rýchlosťou svetla spomenul na niekoho, koho nerád poznám, a verte mi, že takýto “alkoholik” býva oproti mne, ktorý sa koľkokrát snaží dobiť do „Bastily” , a ani zďaleka to nie je také komické a vtipné, skôr lepšie povedané : „Na zaplakanie” ! , ale aj to je určitý druh komédie... Majstrovská nadčasovosť snímku, že takto nejak to je odjakživa, a aj to tak bude i na veky vekov. Amen” . (27.12.2017)

Veľmi dobre vystavaný príbeh. Väčšina z nás to pozná, ako sa po búrlivej noci všetky predmety proti nám vzbúria. Chaplinove boje s taxametrom, vypchanými zvieratami, otáčavým stolom, kobercami, hodinami a najmä so sklápacou posteľou nie sú výsledkom práce gagmana, ale dokonalo odpozorované zo života. Je to určite jedna z najlepších Chaplinových grotesiek, pri sledovaní ktorej som mal kedysi problém udržať sa od smiechu na sedadle v kine. A dnes? Dnes som mal problém aspoň raz sa schuti zasmiať, napriek tomu, že groteska sa nezmenila. (25.06.2010)

Po několika sociálně laděných groteskách čistá řachanda a klasická groteska, kdy se Chaplin potýká se svou neschopností (teda v tomto případě svou indisponovaností - prostě je ožralej jak prase a pokouší se dostat domů do postele). Ač by se to nezdálo, i zde je skryto poselství - nechlastej a v pohodě a rychle se dostaneš do postele; a nebo chlastej a budeš mít život zajímavější, pestřejší, ne tak jednoduchej a místo postele nakonec skončíš ve vaně. Spousta dobrých fórků, Chaplin hravě zvládá to, na co se dneska najímají kaskadéři. (18.04.2009)