poster

Ginga tecudó no joru

  • japonský

    銀河鉄道の夜

  • japonský

    Ginga tetsudō no yoru

  • anglický

    Night on the Galactic Railroad

Animovaný / Drama / Fantasy

Japonsko, 1985, 108 min

Režie:

Gisaburó Sugii
  • SatuPeka
    *****

    Je to silné a inspirativní... Oslava pomalosti...Magický soundtrack vás vtáhne do děje... Mám rád kočky... Kenji Miyazawa byl zajímavý chlapík...Zvuk pražců... Zastávka... A potom zase dál...(17.5.2011)

  • Kristusazapad
    *****

    (Komentár obsahuje spoilery a bude ho ešte potrebné dokončiť) Myslím si, že na začiatok je potrebné poznamenať, že Miyazawova kniha a ani tento film nie sú typickými rozprávkovými dielami pre deti, ale skôr niečím na spôsob Exupéryho Malého princa. Sú mu podobné jednak svojou epizodickou štruktúrou a cestovaním po galaxii, ale aj hojným využívaním alegórií. Zároveň je však potrebné poznamenať, že film sa Miyazawovej knihy (link som hodil do diskusie) nedrží úplne presne a do príbehu pridáva napríklad viaceré postavy. Film vznikol v čase rozvíjania sa komunity "otaku" a postupného individualizovania sa Japoncov v 80. rokoch a dalo by sa povedať, že tematizuje ich pohľad na svet, ktorý sa začal vzďaľovať od tradične chápaného subjektu pevne zakoreneného v komunite. Samotný Giovanni je v triede pomerne neobľúbený a psychicky šikanovaný ostatnými deťmi. Navyše prostredníctvom sna/príbehu (a jednotlivých udalostí) dozrieva, čím Ginga tetsudō no yoru poukazuje na schopnosť príbehov meniť ľudský život. Zrejme asi netreba pripomínať, že členovia komunity otaku sú v Japonsku dodnes považovaní za sociálnych vyvrheľov večne sediacich pri anime a mangách (fiktívnych príbehoch) namiesto toho, aby žili reálny život. Film by sme tak mohli chápať ako snahu o zmenu náhľadu na túto komunitu. Ginga tetsudō no yoru je predovšetkým príbehom o premene malého chlapca-mačky snažiaceho sa nájsť spôsob ako byť šťastný a unikátnym zástupcom typicky japonského žánru Sekaie-kei, ktorý spája individuálnu subjektivitu s "kozmickou subjektivitou", tzn. osud jednotlivca je zároveň osudom vesmíru. Typickým preto lebo rozpúšťanie sa ľudských citov v neosobnej prírode je pre japonskú literatúru pomerne bežné. V tejto súvislosti by som rád pripomenul Kawabatovu slávnu novelu Snow country, kde sa na konci príbehu duša hlavného hrdinu prepojí s Mliečnou dráhou. V tomto ohľade by film teda mohla charakterizovať estetická kategória sabi. Zároveň by sme mohli film zaradiť do spirituálneho žánru ako ho definuje Jaromír Blažejovský, keďže pracuje s parametrickou naráciou, zobrazuje pasívne postavy, využíva transcendentálny čas a dichotómiu medzi reálnym a mýtickým (samotný Miyazawa sa zaujímal jednak o vedu, ale aj o náboženstvo). Pokiaľ som pri príbehu spomínal, že sa Miyazawovej knihy nedrží, štylizáciou a štruktúrou ju naopak verne nasleduje. Film je odrozprávaný epizodicky a pracuje tiež s rámcovým príbehom, keďže najpodstatnejšia časť príbehu sa odohráva na pomedzí sna a reality (v závere sa Giovanni zobúdza). Poukazujú na to tiež reminiscencie v príbehu, napr. najskôr vidíme skamenelinu kraba v škole následne na prvej zastávke vykopávanie skameneliny kraba (+ podobnosť učiteľa s archeológom), alebo tiež správa o potopení sa lode v tlači a následná skaza lode, pri ktorej zahynú tri deti a predovšetkým smrť Campanellu v „sne“ i v realite. Ako som už spomenul film využíva parametrickú naráciu. Postavy príbehu i fiktívny svet nespoznávame cez akciu a dialógy (postavy sú veľmi pasívne a navyše sú to mačky čo sťažuje identifikáciu s nimi i čítanie emócií), ale naopak cez prostredie a hudbu, ktoré odrážajú Giovanniho duševné pochody + poukazujú na zmieňovanú kozmickú subjektivitu (prvá dichotómia). Potrebné je v tomto prípade spomenúť aj to, že väčšinu času tvoria zvuky vo filme reálne ruchy a vo vypätých situáciach známa klasická hudba (Dvořák, Handel) a prostredie môžeme chápať ako magicko-realistické, čím sa nám vytvára ďalšia dichotómia. Dostávame totižto jednak vedecký, ale aj náboženský výklad zobrazených udalostí a prostredia. Transcendentálny čas do filmu preniká práve cez Einsteinovský relatívny čas – neosobný čas hviezd a prírody - na čo tiež poukazujú obrovské hodiny na jednej zo zastávok. Tak môžeme napríklad spolu s hlavnou postavou vidieť skamenelinu jeho vlastného mesta, jeho vlastné detstvo alebo počuť úvahu archeológa o vesmíre, Einsteinovej zjednodušenej všeobecnej teórii relativity a histórii sveta. Snímok sa tiež často zameriava na všedné činnosti (napr. úmorná práca v tlačiarni) čím divákovi dáva pocítiť v niektorých prípadoch subjektívny čas postáv, v iných čas sujetu a pôsobí tak dojmom všednosti. Snímok rovnako vytvára pocit bezčasia, až akéhosi paralelného sveta. Spirituálno sa navyše dostáva do filmu aj cez tematizovanie kresťanstva (kríže, nebo) a kresťanskej obety ako najdôležitejšieho prvku v živote človeka. Pri zmienenej obete je dôležité uvedomiť si, že film ju nezobrazuje ako jedinú možnú cestu ku šťastiu, ale len ako jednu z ciest. Film rozhodne nie je moralistický, neukazuje obetu ani svet ako krásnu vec, ale svet ako neosobný priestor, ktorému až pohľad človeka dáva zmysel a tento pohľad sa môže meniť v závislosti od pozorovateľa. Na základe uvedomenia si tohto Giovanni dozrieva a postupne dospeje do vyrovnaného stavu so sebou i so svetom. Film svojou pomalou meditatívnosťou, až zasnenosťou a zároveň enigmatickosťou a ťažkou dešifrovateľnosťou priam vyzýva diváka k hľadaniu významov a vytvára atmosféru bezčasia. Jedná sa tak o ukážkového predstaviteľa spirituálneho žánru i žánru Sekaie-kei, ktorý dodnes pôsobí neotrelým dojmom.(19.2.2015)

  • KT_2011
    ****

    Fantastická atmosféra, hudba. Výborný anglický dabing. Chybělo mi uzavření dějové linky s otcem, které se vysloveně nabízelo.(23.3.2015)

  • Tomihiro
    *****

    Na ČSFD naprosto nedoceněná anime. Parádní filozoficko-meditativní dílo!(26.5.2014)

  • VanTom
    ***

    Snový výlet vesmírným vláčkem. Na první pohled vypadá jako pro nejmenší děti: v hlavních rolích mluvící kočky, velmi jednoduchá, až strohá animace i grafika. Ale nenechte se mýlit, tady se v extrapomalém, meditativním tempu řeší filosofické otázky života a smrti. Obzvlášť ve druhé polovině, kdy začíná být pomalu jasné, co celá cesta znamená a kam směřuje, se smutek, prázdnota nebo bolest ze ztráty blízkých stanou skoro hmatatelné. Ale nikoliv depresivní nebo beznadějné. I když se mi tedy atmosféra a vyznění díla líbily, vydržet neusnout bylo opravdu hodně těžké.(25.7.2012)

  • - Všechny texty, které ve filmu uvidíte, jsou v esperantu. Autor předlohy Kenji Myiazawa se o tento umělý jazyk intenzivně zajímal a přeložil do něj některé své básně. Domníval se, že rozšíření esperanta by mohlo přispět k mírovým snahám a lepšímu porozumění mezi různými kulturami. (SatuPeka)

  • - Miyazawova sestra Toshi zomrela v roku 1922. Následne na to sa Miyazawa vydal na výlet vlakom na ostrov Sachalin, pričom sa táto jeho cesta mala stať základom príbehu.
    (Kristusazapad)

  • - Myšlienka parnej lokomotívy lietajúcej po galaxii inšpirovala Leijiho Matsumota k vytvoriniu jeho mangy Ginga tetsudō 999.
    (Kristusazapad)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace