Hranice

Cítil som sa hodený o 30 rokov späť. Takto podobne to vyzeralo aj na južnom slovensku na tzv. "dolniakoch". Aj tam bol život jednoduchý, plný práce na poliach a záhradách. Akurát nemali hranicu, ktorú by vytýčil opitý starosta s pomocou silného priateľa zo ZSSR. Títo ľudia si veľmi dobre uvedomujú ako sa im ublížilo a celý život sa s tým snažia vysporiadať. Nikto sa ich nepýtal, či s tým súhlasia, čo mi pripomenulo delenie Československa v 90 tych rokoch.. (10.12.2010)

V posledom case ma zacali dako viac bavit dokumenty a ked som videl ze jeden vynimocny slovensky davaju vo filmovom klube nelenil som.Priznam sa,ze mi bola cela tema filmu cudzia a nevedel som vobec nic.A to bol film este po madarsky,kedze cela dedinka,sice na ukrajinsko-slovenskych hraniciach,bola v podstate obyvana skoro samymi madarmi,a ja madarcinu proste nemam rad.Ale vobec mi to nevadilo,pretoze si ma ziskali tie pribehy rodin,ktore boli rozdelene tou nezmyselnou hranicou.V jednom momente,skoro na zaver filmu,som az citil ako sa mi slzicka natlacila do oka.A ked po filme bola beseda s panom reziserom,ktory vela veci este doplnil a vela zaujimavosti nam povedal,tak zazitok z tohoto filmu bol pre mna este o to vacsi.Po ceste domov sme sa s kamosom stavili na jedno pivko a asi este hodinu sme sa rozpravali o tom.Zanechalo to v nas naozaj silne dojmy,v konecnom dosledku mozem len odporucit. (26.01.2010)

Sa divím, že toto natočili Slováci. Veď je to pohľad na Maďarov, ktorí sú spätý s týmto územím a veľa z nich zotrváva cez všetky nezmysly osudu stále na mieste. Myslenie tých ľudí absolútne nechápem, či už to, že pri budovaní Schengenskej hranice boli niektorí rozčarovaní z toho, že im nehrali maďarskú hymnu, ale slovenskú, pritom sa jednalo o slovenské územie, o ich zotrvávaní na mieste a pritom sa nesnažili ujsť a to niektorí aj vedeli kedy a kde ujsť, ale nepokúšali sa väčšinou o to, skôr pašovali veci. Musím to však brať, ako pohľad na jednoduchých ľudí s dobrým srdcom, ktorých rozdelila nezmyselná hranica a ich dúfanie v lepšie zajtrajšky. Ako dokument nič moc, bolo to také nakrúcanie rozhovorov hala bala, avšak aspoň to bolo zachytenie dlhšieho obdobia. Nechápem, ako to mohlo vyhrať nejakú cenu, lebo to nejak skvelé nie je, skôr nuda, nostalgia a smútok a civenie do prázdna, tragikomédia plná paradoxov voľne ponechaná plynutiu času, ktorý robil dej. (16.08.2012)

Film ukazuje v lokálním měřítku globální svět, co se týká hranic mezi lidmi. Ty se vytvářejí politicky, ekonomicky, historicky, úředně, ideologicky i jinak jak konkrétními lidmi, tak i "samovolně" jako projev strukturování lidstva. V pravěku lidi oddělovala prostranství, v době kultur a civilizací lidi oddělují hranice neboli umělé překážky. Globalizace vede ke smíšení a zestejnění kultur i lidí a tím samým k unifikaci světa neboli ke snížení entropie, což je pro lidi dobře, protože stejnorodost oddaluje tepelnou smrt vesmíru. Hranice zatím zmizely pro finanční kapitál a pro nadnárodní korporace, manažery a kosmopolity, kteří jsou doma všude a nikde. Pro obyvatelstvo jednotlivých lokalit (států, měst a osad) zmizení hranic je dobrá i špatná hudba budoucnosti, která není tak vzdálená, jak se zdá na první pohled. Internet, technologie a finance na tom pilně pracují. ____ Krátce řečeno dojetí se nekonalo. (26.11.2012)

Film o maďarskej obci na slovensko-ukrajinskom pohraničí natáčal režisér Jaro Vojtek približne 7 rokov. Za tú dobu sa mu podarilo naozaj dôsledne dostať "pod kožu" miestnym obyvateľom. Až tak, že sa mu s postupom času dokázali bez ostychu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch a krivdách, ktoré na nich napáchali vládne inštitúcie (či už minulé za totality alebo dnešné riadené z Bruselu). Do popredia sa tak dostáva konflikt jednotlivca so štátnym aparátom. Na príbehoch obyčajných ľudí Vojtek demonštruje necitlivosť zákonov voči obyčajnému človeku. Príbeh filmu je naozaj zaujímavý, no po filmárskej stránke mne osobne nevyhovoval režisérov "antirežíjny" (citujem samotného Jara Vojteka) prístup. Miestami bol dej len zhlukom rozprávaní jednotlivých obyvateľov. Áno filmu to dodávalo na autenticite a bezprostrednosti, no mne sa žiadalo trochu viac učesať celkový proces rozprávania a trochu ho obohatiť o autorskú štylizáciu. Režisérov prístup k problematike akceptujem, film každému odporúčam, no medzi slovenskými dokumentami posledných rokov mám iných favoritov. Lepšie tri hviezdičky. (09.03.2010)