Zbojník Jurko

Vynikajúco spracovaný PRVÍ SLOVENSKY CELOVEČERNÝ ANIMOVANÝ FILM o legende zbojníka Jurka Jánošíka. Kubal zvolil baladicko-komický uhol pohľadu. Čo je pri tak notoricky známej postave veľká odvaha! Kubalovi sa podarilo vytvoriť doslova symbol-graficky znak "supermana", ktorý má vo svojej kreslenej podobe extrémne nesmrteľné schopnosti. Každá scéna srší nápadmi a originálnymi gagmi, ktoré nepotrebujú žiaden komentár. Vizuálne vykresľujú charaktery postáv, ktoré sú zrozumiteľné na celom svete bez znalosti histórie slovenskej legendy (môžem osobne potvrdiť, na návšteve v Nórsku boli moji priatelia absolútne nadšený:-) Je to nadčasový film a určite sa stane legendou ako náš Jurko: (04.05.2009)

Výtvarne originálne spracovanie legendy o Jurajovi Jánošíkovi. Okrem typicky kubalovského výtvarného spracovanie sa nezaprie, že Viktor Kubal je humorista. Na pozadí dramatizácie legendy podfarbenej nefalšovanou terchovskou muzikou na nás Kubál neustále huncútsky požmurkáva a do  každej scény pridá nejaký fórik či gag, ktorým priam až paroduje legendárny príbeh. No vo vážnych scénach neváha pritlačiť na city Darinou Laščiakovu alebo zdramatizovať danú chvíľu. 90% (22.10.2023)

Kubal je Kubal, nemusí sa páčiť každému a animácia je natoľko svojská, že sa dá spoznať na prvý pohľad. Jeho postavičky sú veľmi sympatické, či už kladné alebo záporné, vo filme sa nad tým ani veľmi trápiť netreba, všetko, čo sa deje, je vtipné a niektoré finty akoby prišli do filmu zo súčasnosti. Takýto modifikovaný a vylepšený príbeh o Jánošíkovi rozhodne patrí k zlatej slovenskej klasike. (15.01.2015)

Animácia nie je vtedy kvalitná, ak pôsobí čo najrealistickejšie, respektíve je čo najlepšie vyrendrovaná. Tento postoj je razený posledných 20 rokov a je chybný. Animácia je kvalitná, ak je čo najviac štylizovaná a charakteristická pre danú tému. Samozrejme ruku v ruke s príbehom. V Zbojníkovi Jurkovi všetko toto perfektne funguje. Určite je veľkým prínosom humor a nadhľad, ktoré hrané verzie mať z princípu nemôžu, v tomto Kubal uspel asi najviac. Možno mi pripadali nadbytočné pasáže s hovoreným slovom, ale to je skutočne iba malý detail, ktorý ani nepovažujem za chybu, len napríklad pri záverečnom rozsudku by mi maximálne vtipné pripadalo iba nezrozumiteľné mrmlanie. (15.01.2015)

Usadil som sa pri tom blkotajúcom ohni bez muža, načúvam z diaľky skautský hluk turistov ako prespevujú slávu na Terchovského Jánošíka. Potmehúdsky si spomínam na udalosť. „Viktor vstaň, poďte preč so mnou. Tu nie je miesta.“ Z voluntaristickej dražby pozostatkov Jurka utekáme krovinami, mestskými stokami, prekonáme vnadné túžby bordel Rougue a čarokrásnou nocou vinieme sa vpred k piedestálu plechového Jánošíka. So všetkou imaginárnou slušnosťou spĺňame kritériá rakúskej dvornej etikety a hádžeme kus plechu priamo dole svahom. Na jeho mieste mi Viktor rozpráva príbeh zrodenia, zrodenia mystériá nedozernej jasnosti a musím si pri tom návale emócií sadnúť. Zahmlí sa mi pred očami, Viktor to pozná, je pokojný, je spúšťač imaginária, prenecháva javisko Bielej Pani, ktorá nemá vedecké poznatky, ale svojou duchovnou prítomnosťou vovádza evokatívnosť do mysle, čerí ju a zrak, upnuto upriamuje pozornosť na Jurka, ktorého nenávidím, až plačem. Milej mojej odkaz nemožno dať, zbrane moderny sú neúčinné, eventuálna sila je tajomne uchovávaná v opasku daný mu z priezračnej lásky opantanej mimózou štrukturálnych molekúl osudov poddanstva a zbedačených zverstiev. Postoj! maloverná duša, tragickosť popravy nesie hrbáč dívajúc sa na večný svit nepoškvrneného sena. Vystúpila z davu, zhliadla v diaľke kubalovský obrys a ten dal falošnú nádej v budúcnosť žitia utkvelých predstáv mierne poddaných ľudí. Vznášam sa nad zeleňou posiatou krvou, s tebou moje srdce trpezlivo tlčie, očakávam triumfálny návrat, egoisticky upínam vyschnuté ruky nad zvukom a animáciou vnárajúcimi sa do každej telesnej dutiny bohom vytvoreného človeka. „Dosť, kričím drábsky,.....Viktor ma privádza späť. Nevďak obmedzenosti strpčuje mi počiatočné svitanie viditeľného sveta a kladie erudované požiadavky na Zbojníka Jurka. Chvením nevládzem sa niesť a upadám do kolísky života. Úprimný atak na ľudskosť a spytovanie svedomia nesie so sebou ceruzka Viktora, čarujúca paralelný pocit dokonalosti. Excelentná previazanosť realizmu s mystériom legendy na podnose Viktorovho šarmu a osobnosti. „Čo si to, preboha, Viktor vytvoril ?“ http://www.youtube.com/watch?v=pjelGTCLqZI&NR=1 (27.12.2010)