Občan pes

Dali by sa písať dlhééé recenzie na tému "Mah nakorn" a jeho výtvarné štylizovanie. Dal by sa v týchto textoch do podrobna rozoberať jeho preplnený zásobník streštene ladených fórikov a neodolateľne surreálnych sekvencií. Dalo by sa v ňom aj neprestajne lietať pomedzi ružové helmy, ponad horu z plastových fliaš, zanietene debatovať jak s tuhým fajčiarom mývalom, tak s reinkarnovanou babkou jaštericou, vytrvalo hladať odfaklený prst v rybých konzervách, domáhať sa obsahu bielej knižky skrz vlasatého turistu, prevážať sa s oživlou mrtvolou na malom mopede a povznášať sa nad neopetovanú lásku-veriť, že v nej nastane prívetivejší obrat, áno, ale dokedy? Zcela jasne, len do zobudenia. A kedže sa považujem za tvora snívajúceho, naznačím v ktorých snoch s obľubou prebývam a z ktorých sa po skúsenosti radšej zobúdzam. S lútosťou opúšťam (napr.) abnormálne "Nepoškvrnenú myseľ", magickú "Améliu z Montmartru" a pohľadný "Pád", čokoľvek pre ich dlhšie zotrvanie, kludne aj štvrťku Rohypnolu. :-) Majú kopu nepotlačitelných ("výrobných") kladov, ale okrem nich sa výberovo reprezentujú buď myšlienkovým presahom, optimistickým pohľadením alebo štramáckym ohozom. Bez výčitiek odchádzam (napr.) z uzavretej "Cely", od duchovnej "Elisi" a teraz už aj od imaginárneho "Občana", v ich prítomnosti sa cítim netradične, som zvedavý, no uspokojím sa s jednorazovým poznaním. Sú tiež majitelmi viditelných kvalít a opierajú sa buď o bizardné finesy, mystické potechy alebo elektrizujúce objatia. Nanešťastie sú iba dočasné. Preto aj keď ma "Citizen" oslovil svojou viacrozmernou zvláštnosťou, tak nedostatočnou chémiou medzi Pod a Jin, občasne sílenými pasážami z hľadiska konverzácií a (pre európana) kultúrnou zložitosťou mi príde skôr ako chvíľkové vzplanutie, než dlhotrvajúci oheň. (11.03.2011)

Thajská verzia Amélie z Montmartu, ktorá sa snaží podobne ako jej francúzska sestra ťažiť z absurdných situácii plných šarmantnodetinského humoru. Problém je ale v nevyváženosti a nekonzistencii jednotlivých scénok ako celku. Všetko je akoby robené na efekt a aj napriek tomu, že som bol vyzbrojený poriadnou dávkou nadsázky veľmi veľa scén len narúšalo vlastné plynutie tohto filmíku. Celkovo sa človek nasmeje, občas aj nadchne, či dojme ale všetky tieto atribúty sú udržované len na štartovacej čiare z priemeru, a nezachráni to ani celá paleta farieb do ktorej sa film ponoril pred nahraním na celuloid.3,5* (07.01.2007)

tak toto ma totalne minulo! nezvyknem odchadzat od filmu, nikdy nepretacam, ale tentoraz som sa tomu v zavere jednoducho nevyhol. podla mojho nazoru absolutne zly film..ked si to teraz spatne v hlave utriedujem radsej by som dal cislu23, open water2 ci saw3 pat hviezdiciek ako tumuto shitu co i len jednu. mam rad poeticke vypovede, milujem azijsku vizualnu pestrofarebnost, ale toto nema s filmom nic spolocne..a ked pozeram tie vysoke hodnotenia, co tu citizen dog vo velkom dostava nechapem kde sa stala chyba. (11.10.2007)

Moc milý, snivý, roztomilý film. Vzpomněla jsem si nejen na Amelii, ale hlavně na Nauku o snech. Thaisko je nám možná až příliš vzdálené, než abychom mohli dostatečně ocenit hloubku a krásu tohoto snímku, proto dávám o hvězdičku méně než právě u Nauky. Ovšem přesto jsem z kina odcházela s úsměvem na rtech a hezkým pocitem. (22.04.2007)

Barvitá a svižná, absurdní a bizarní komedie. Neuvěřitelně přehnané barvy (hlavně ve scénách z venkova), muzikálové vsuvky, které strhávají měřítka praštěnosti, hrdinové nosící jména jako Pod, Yod, Jin nebo Tik. Děj samotný je vyloženě surreálný. Prostě nic, o čem by mělo cenu psát, tohle se musí vidět. (16.07.2006)