Můj pes Killer

Vzhľadom na zvolený mlčanlivý režisérsky prístup Fornayovej, keď je skoro všetko akoby skryté pod povrchom, nepovedané nahlas, by bolo najlepšie o Mojom zabijáckom psovi nič nenapísať. Fornayová natočila film, ktorý končí tam, kde by iní začínali s konfrontáciou, končí tam, kde by mohla začať solídna napínavá kriminálka so sociálnym podtextom. Lenže ona pátra po príčinách skutku, ktorý sa stal, prečo sa stal, kto za to môže a akým podielom si vinu môžu všetci vo filme kolektívne rozdeliť. Killer je podľa mňa výborný psychologický film, keď po jeho zhliadnutí začneme hlbšie premýšlať nad zmýšlaním submisívnejšieho mladíka, nad tým, kto je jeho "skutočným" otcom, nad prostredím, v ktorom vyrastá a ktoré ho formuje a nad tým, nakoľko hlboko sú už v ňom zakorenené cudzie myšlienky, ktoré mu boli dlhé roky vštepované do jeho akoby nasilu vyholenej lebky. Je to trochu v protiklade s doslovnosťou vyobrazenia siláckych tetovaní, roztomilého róma, prestrelených scén typu westernové pohľady po východe z podchodu, cedule s nápisom rómom vstup zakázaný, ale verím scenáristickému prieskumu a primitívnosti istých skupín obyvateľstva, takže film pokladám za realistický. Niekedy až príliš. Vzhľadom na to, čo sme posledné roky museli od našich režisérov pretrpieť a ucelenú atmosféru snímky spoločne s niektorými peknými obrazovými kompozíciami, pridávam hviezdu navyše. (25.03.2013)

Ve filmu se neřeší "nic až tak zásadního" aby to v divákovi dokázalo vyvolat nějaký větší emoce. Celkově na mě ten film působil tak nějak chladně. Je to snímek pomalej se spoustou zdlouhavejch záběrů. Větší výpovědní hodnotu jsem v něm nenašel. Celkově mě tohle zpracování spíš uspávalo. 2slabší hvězdy. (15.06.2023)

Nuda na pokraji dokumentu a hraného filmu. Příběh by se dal shrnout do jedné věty. Většina scén je zbytečně natahovaných a moc se v nich neděje. Film dokáže zaujmout zejména atmosférou, která je skutečně depresivní, teda když vydržíte tu nudu. Žít v podobném světě, ze kterého není úniku, musí být obrovsky těžké. Sám z toho místa pocházím, tak hrozné to tam ve skutečnosti není. Ale je pravda, že jsem se již odstěhoval a raději hledám svoji životní cestu jinde. (06.10.2014)

Obrovský posun od Fornayovej debutu Líštičky. Posun ani nie tak vo voľbe formálnych výrazových prostriedkov, ako v efektivite ich využitia. Pokiaľ boli Líštičky ťažko odvarový artový film, tak Killer je režijne presná tragická dráma účinne navodzujúca pocit realizmu. S postavami sa dá identifikovať a dielo smeruje ku konkrétnej téme. Štýlovo je to najbližšie asi bratom Dardennovcom, ale formálna stránka je miestami ešte radikálnejšia – značne dlhé zábery, dianie mimo obraz, vchádzanie a vychádzanie hercov z rámu. Aj týmito prostriedkami navodený rytmus každodennej nedramatickej reality pomáha Fornayovej hľadať pravú podstatu stavu vecí. Nikto nie je vo filme zobrazený figurkovito a implicitná kritika odznie ako na stranu neonacistov a ľudáckych Slovákov, tak aj na stranu menšiny. Môj pes killer je konečne zaujímavý film o rómskej problematike. Oproti Šulíkovmu Cigánovi (kde sa na Rómov pozerá protekcionisticky a pseudohumanisticky) a oproti Zvonkom Šťastia a Vojtekovmu Cigáni idú do volieb (ktorých kvalita nie veľmi preskočila úroveň televíznych realityshow a ktoré Rómov zobrazujú najmä ako exotov) Killer úspešne artikuluje nový a mediálne neprevarený názor do diskusie. Formayova namiesto zobrazovania stereotypov hľadá príčinu, prečo sa na Slovensku tak ťažko prijíma inakosť a šikovne vykresľuje korene ľudáckej xenofóbie prerastajúcej do neonacizmu a spejúcej k tragickým udalostiam. Na frak dostáva slovenské "miluj blížneho" kresťanstvo, ktoré bohužiaľ funguje ako ideologická kostra na masové šírenie zhubných myšlienok. Menšina aj väčšina sú nemajetné frustrované bytosti, ktoré svoj hnev slepo smerujú proti sebe, aniž by si uvedomovali, že celý konflikt je umelo generovaný a udržiavaný pri živote niekým, kto môže z ich vzájomnej nenávisti vytĺkať politický kapitál.............Ešte k spracovaniu. Umne je vyriešená aj distribúcia informácií. Nič sa zbytočne nezdvojuje a postavy nehovoria popisné repliky. Neherci sú viac-menej dobrí, a to najmä preto, lebo prekonávajú domáci stereotyp, ktorý predpokladá, že neherec nemusí hrať (Na tom bohužiaľ stroskotal inak slušný štich Až do mesta až). Niektoré zábery by si však pýtali ešte zo dve klapky a precíznejšie hľadanie adekvátneho hereckého výrazu................Problematický je záver. Ťažko hovoriť, čo bol autorský zámer. Každopádne na kontroverziu je zavarené. Zaujímavé bude sledovať aj reakcie a čítanie tej-ktorej časti diváckeho spektra. Aby sa náhodou nestalo niečo podobné ako v Maďarsku po premiére Je to iba vietor, kde na film o rómskej problematike chodili hromadne neonacisti a film nesprávne chápali ako potvrdenie ich zvráteného svetonázoru.........Editujem po druhom pozretí. Záver vôbec nie je problematický, ale jedná sa o presnú pointu, ktorá mi po prvej projekcii unikla, kedže som čakal niečo explicitnejšie. Matka hlavného hrdinu vychovávať nemohla, otec má radšej svoj vinohrad, takže musí ísť za niekym, kto mu skutočne rozumie. (08.03.2013)

Neskutočná mizéria slovenskej periférie, v ktorej depresívnosti ide Fornyaová tuším ešte o krok ďalej než v predchádzajúcom filme. Pustota života v šedivej krajine je snímaná v tak dlhých záberoch, aby si ju človek na tých 90 minút užil na vlastnej koži. To je hlavná, uspávajúca kvalita tohoto diela, oživená len záhoráckym nárečím, pretože príbeh, ktorý je do toho zasadený, nemá veľký naratívny náboj, je to len výsek z márneného života nešťastnej existencie. Nechce sa mi ten film zatracovať, ale neodvážim sa považovať ho za vydarený... (24.03.2017)