• Kristusazapad
    *****

    Nesúhlasím, absolútne nesúhlasím s mnohými tunajšími názormi na daný film. Opäť sa tu raz ukazuje len a len to, že pokiaľ niekto slovenskému divákovi, odkojenému na americkom cicku niečo nenaservíruje priamo pred fafák, tak fňuká ako malé decko (john333, Martin 741). Samozrejme autorka ani nemala snahu natočiť podobný film, takže ich výkriky skutočne nie sú na mieste. Ku často zmieňovanej katarzii napríklad: „Zámerne som v závere poprela klasickú naratívnu výstavbu drámy, aby som ešte viac podporila bezvýchodiskovosť hlavnej témy a zdôraznila nutnosť zamyslieť sa nad tým všetkým.“ Režisérka a scenáristka v jednom sa nesnaží riešiť sociálny problém, ale hľadať podmienky, ktoré mu dovolili vzniknúť. Poukazuje len na to, že obe skupiny žijú na hrane chudoby, že nenachádzajú rozumné východiská zo svojej bezútešnej existencie (uviazli v stereotypoch, blúdnom kruhu, na čo poukazuje aj rozprávanie, ktoré má vďaka tomu uzavretý dramaturgický rámec) a jediné riešenie vidia v pľuvaní blenu, okrádaní, či násilí na druhej rovnako sociálne slabej skupine/etniku. Film však vnímam, a myslím si, že aj to bol autorov zámer, najmä ako snahu o reflexiu občana väčšinovej slovenskej spoločnosti, čiže o sebareflexiu slovenského národa. "Zodpovednosť za podobné tragédie aké sa vo filme udiali Marekovej rodine nesieme my všetci. Už len tým, že si tieto súvislosti odmietame pripustiť", povedala o filme Mira Fornay. Do zdedenej xenofóbie, fašistickej minulosti, andocentrickosti, akultúrnosti, poddajnosti (ako povedal už Tatarka, dôsledok stáročného útlaku), akejsi vykorenenosti (ktorú symbolizuje aj hrdina), neschopnosti prijať inakosť a ďalších súčasných slovenských problémov, ktoré zobrazuje práve na konfrontácii mladého človeka (súčasného, neistého, poddajného, vykoreneného - nemá rodinné zázemie, v priebehu zobrazeného dňa ani domov, a tým pádom snažiaceho sa niekam patriť, zapadnúť, je frustrovaný, neustále poznačený hanbou) s jeho okolím (tak som aspoň ja vnímal film počas sledovania). Ktoré je nutné pomenovať a prekonať. Nehádže vinu na neonacistov, ani na rómov a už tobôž nie na bojové plemená, ale na podhubie a zlé sociálne podmienky, z ktorého rasizmus a vzájomná neznášanlivosť oboch etník vznikla a ktoré ho poháňa. Konečne sa na Slovensku objavil film, ktorý trefne, verne a reálne zobrazuje tunajšiu spoločenskú a kultúrnu situáciu, pokúsil sa o nejakú reflexiu tohoto národa a zároveň svojim formálnym spracovaním konečne vybehol z tejto slovenskej provinčnosti a zaradil sa medzi moderné európske sociálne drámy. Na zvýraznenie nehostinnosti prostredia používa najmä chladné farby. Dlhé, statické zábery veľkých celkov, v ktorých postavy vykonávajú všedné činnosti a práca s nehercami dodávajú snímku väčší punc autenticity, nechávajú vyniknúť vizuálnu poetiku a často tiež prispievajú k hutnosti zobrazovaného deja. Kamera sa zameriava na okolité prostredie, upozorňuje na seba a necháva hereckých predstaviteľov vchádzať a vychádzať z rámu obrazu, čím vytvára scudzujúci efekt. Vďaka tomu sa môžeme pozrieť na rasisticky orientovaných mladíkov bez predsudkov - o čo režisérke išlo. Film zaujme tiež pomerne slušnou prácou s nehercami (riadená improvizácia) a spevavým záhoráckym akcentom, ktorý bráni akejsi divadelnej strojenosti prednášania replík, ktorú často vídať v slovenských filmoch. Samotná Marekova nevyhranenosť vzbudzuje množstvo otázok - v niektorých scénach človek nechápe motiváciam a nevie ako môže Marek zareagovať, čo zvyšuje napätie vo filme, núti diváka zapájať sa, hľadať interpretácie. Samozrejme v niektorých scénach z toho vykukuje určitá ostentatívnosť, režisérka je občas trochu didaktická, avšak aj napriek tomu sa jedná o, na slovenské pomery, výnimočný a pre mňa najdôležitejší slovenský filmový počin po roku 2000, dokonca si dovolím tvrdiť, že po roku 1993. Pretože v slovenskej kinematografii je táto téma (respektíve prístup k nej) skutočne nová a neošúchaná, a jej riešenie v kultúrnom rámci prispieva k zdravému kultúrnemu ovzdušiu na Slovensku. Preto film považujem za nesmierne dôležitý. Navyše je podľa mňa až príliš podhodnotený a preto mu dávam 5 hviezd, aj keď mám pocit, že by si zrejme zaslúžil 4. Zaujímavé komentáre: Havenohome, Marigold. Viac tu(28.4.2013)

  • Traffic
    ****

    Navzdory drobným nedostatkům jeden z nejzdařilejších československých filmů posledních let. Více viz komentáře uživatelů Havenohome a Kristusazapad.(10.11.2013)

  • Marigold
    ***

    V kostce to vystihne scéna v zahulené nádražce. Začne to autenticky znějícím monologem na okraji záběru, který má flow i hranu, pokračuje zaranžovanou rasistickou překřikovačkou, v níž i anonymní hlasy v pozadí znějí jako řízený chorus. A končí to pozérským momentem na nádraží, kde na hrdinu, který se "tak trochu" zastal Romů, sleduje chorus bílých spoluobčanů jako cizorodý objekt. Pořád z toho čouhá určitá křeč, ostentativnost, hra na efekt, byť mnohonásobně podnětněji natočená a uspořádaná než v Lištičkách. I dramaturgicky to podle mého není OK - opět tu máme hrdinu, který se zachová nevypočitatelně, přičemž hlavní motivace je ozřejmena až poté, co člověk začne tak trochu zlostně přemítat, zda nemá co do činění s další režisérčinou hysterickou kreací. Je to však více než snesitelné především díky kameře, práci s prostředím senické sociální periferie a záhoráčtině, která pomáhá dialogům. Ty pořád znějí jako popěvky zpívané o oktávu výš nebo níž... Neherci si jednoduše s naučeným scénářem neporadí jinak než jako s deklamovaným textem. Někdy je to až úsměvně snaživé (postava hrdinovy sousedky). Opravdu by nestále za to poohlédnout se po inspiraci u Dresena, Seidla a dalších? Celkově mi Můj pes Killer přijde jako film, který navzdory velkým ambicím a zásadnímu tématu tak trochu uvízne v nemluvných a statických gestech. Aby postava ožila v nekonečně dlouhých bezeslovných záběrech vyžaduje ještě něco víc, než jen slušně osvojený jazyk druhých. I tak to ale hodnotím jako celkem sympatický pokus, který prošlapává (venku již dávno prošlapanou) cestu.(21.3.2013)

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • - Scénář „Můj pes Killer“ byl vybrán na Berlinale 2010 pro Co-Production Market, v roce 2009 získal slovenskou Cenu Tibora Vichty za nejlepší scénář a v roce 2011 byl nominován na Krzysztof Kieslowski Script Teast Award na festivalu v Cannes. (Zdroj: Helena Hejčová)

  • - Režisérka Mira Fornay dlho nemala predstaviteľku matky rómskeho chlapca. Keďže v príbehu pracuje ako masérka, začali obiehať reálne masážne salóny v Hodoníne. Takto našli Irenu Bendovú, bývalú účtovníčku, ktorá sa rekvalifikovala pre vlastný zdravotný problém. (LolopelS)

  • - Režisérka Mira Fornay obsadila do snímky výlučne nehercov. (Raccoon.city)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace