Bílá vrána

Celkem zdařilé romantické drama o teenagerech, chlapci a dívce, kteří k sobě začnou chovat hlubší city, ovšem jejich vztah je "okořeněn" o chlapcova autistického bratra, který dovede život značně zkomplikovat. A zda se s tímto dovede srovnat hlavní hrdina a jeho dospívající dívka, to nám ukazuje právě tento film, v němž je třeba ocenit herecké výkony, ale také ústřední myšlenku, která na mě nepůsobila lacině. (10.06.2013)

Našťastie som na čt2 natrafil na film v pôvodnom znení s titulkami. Ako píše Malarkey, to Charlieho "ééé-hh" si viem, ale radšej nechcem v dabingu predstaviť a verím, že to dokáže pokaziť dojem. V originále mi to ale nijako neprekážalo a Charlieho kúsky ma niekedy rozosmiali. Asi najviac záber na zosratú riť...Viem, nie je to žiadna sranda mať doma postihnuté dieťa. Po tomto filme o tom budete mať celkom jasnú predstavu. Toni Collette je úžasná herečka a v tomto filme bola vážne skvelá v úlohe silnej a milujúcej matky. Kiež by každá matka v sebe mala toľko síl. Mladá Gemma Ward síce hrala dobre, ale jej oči alá "mlok" mi nerobili dobre. Navyše ju na smrť vystrašil Charlieho penis! tak o čom by bola neskôr tá ich love story? Veď Charlieho brat má v nohaviciach tiež podobný baklažán...80%. (19.01.2013)

V žádném případě se nejedná o "trapnou , nudnou , priživujúcu sa sprostosť" jak komentoval tento titul jistý uživatel ČSFD. Myslím, že právě filmy tohoto typu mají divákovi, který chce od filmu poněkud víc než pouhou zábavu, co dát. Především divákovi mladému. Můžou mu otevřít oči a napovědět, že ne všichni kolem něho jsou zdrávi a ne všichni kolem něho mají pouze běžné malicherné starosti. Podle mého soudu nemá být film pouze zdrojem zábavy, ale měl by i vychovávat nové, mladé generace k úctě k životu svému i těch druhých, všeobecně pak k pokoře, trpělivosti, slušnosti atd, atd. Každý z nás by si měl vždy a stále uvědomovat, že i on sám by se mohl někdy v životě dostat do podobné situace a měl by být na to psychicky připraven. Třeba tím, že skoukne Bílou vránu a zamyslí se, zda by sám takovou situaci zvládl (v roli rodičů či bráchy Thomase) a co všechno by ve svém životě musel pochopit, aby se zachoval v dané situaci co nejlépe - tedy nejlidštěji. A vo tom to je jistí komentátoři ČSFDll! Víte? (12.06.2009)

Film mi ukázal, že si nemám nač stěžovat. Hlavně není důvod. Zajímavé drama, které s podobným námětem tady bylo sice již několikrát, ale tady ukazuje jak je život ostatních členů rodiny autisty opravdu těžký. Film se zaměřuje spíše na pocity a strasti mladšího bratra, a docela mu to vychází. Jen mě zklamalo hraní - kompars- postižených lidí. I tak je to kvalitní film. (19.10.2008)

Zo začiatku vyzerá Biela Vrana ako vcelku obstojné zachytenie každodenného života rodiny s členom trpiacim autizmom. Kamera celkom šikovne sa pohybujúca po stiesnenom interiéry a všetko pôsobí civilne, nie okato, štylisticky sa nejedná o výrazný, ale príjemne sa sledujúci úvod, od ktorého divák logicky čaká, že postupne vyústi do niečoho naozaj zaujímavého. .....Čo sa ďalšej kauzality deja týka, prepadá sa viac do sklamania než zaujímavého pokračovania, orientuje sa smerom emotívnej plytkosti, patetickej úsmevnosti a predstierania akejsi láskavosti a pochopenia s trochopu na oko pekného platonického stereotypu. Snímka si pochopiteľne zakladá na silnej emocionalite, čo musí byť už vopred zrejmé z hlavnej dejovej premisy, ale na túto úroveň sa nedá dostať pomocou tak zjednodušených a prvoplánových cestičiek, aké si práve Biela vrana na svoju cestu vybrala. ......... Do najsprofanovanejšieho tieňa sa dostáva, očakávaná "nosná" téma autizmu. Film si vôbec nerobí starosti s nejakým hlbším prenikaním do témy, alebo jej uchopením so zaujímavejšími motiváciami a cieľmi, z kt. by mohli vzísť zaujímavé myšlienky a otázky (podobne, ako to urobil Bård Breien vo svojom filme o telesne a inak indisponovaných ľudoch - Kunsten å tenke negativt), stačí mu evidentná radosť kamery, keď sa pred ňou zvíja daný autista, poprípade keď jeho chovanie ústi do humorných situácií. Téma film sa obmedzila na povrchné sledovanie, sem tam patetické, sem tam naopak humorné, nakoniec lacno láskavé a rado by bolo dojímavé. Vzťahy medzi postavami vyzerajú umelo a vykonštruovane, najmä prerod neznášanlivosti/ nevyrovnanosti k pochopeniu vyznieva vo filme ž smiešne utopicky. ........... Ďalší element smerujúci k degradácií je vývoj dejovej línie s priehľadnou snahou diváka emotívne zasiahnuť, čím sa znova preukazuje neúspech v prvoplánovom pokuse o "dojímavosť"" pomocou peroxidovej blondínky a zamilovaného tínedžera do ktorého lásky "nevhodne a neuvedomelo zasahuje" jeho brat autista. V spracovaní už tak dosť banálneho námetu si ruky s radosťou vymieňajú trápny humor, dosahujúci svoj vrchol v scénkach z kúpaliska, so zamilovane láskavým gýčom, samozrejme pod štítkom "empatickosť". Film sa finálne pokúša vravieť známu vetu "takto by to malo chodiť a bolo by to také krásne" a jeho slová pôsobia prehnane afektovane. Zábery ladené silno autenticky sa striedajú s patetickou idylkou, ktorá hlása konečnú presilu a nemáme pred sebou nič iné, než naivnú plochosť. Biele vrany toho nalietajú evidentne najmenej. (05.10.2013)