Slepé lásky

AK NECHCETE POZNAŤ DEJ FILMU NEČÍTAJTE NASLEDUJÚCI TEXT!! Pozrime sa na jednotlivé poviedky: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. Táto poviedka je obohatená o animáciu – Peter si predstavuje, že skúma podmorský život asi v štýle 20 tisíc míľ pod morom – tým sa stáva vizuálne príťažlivou a v porovnaní s ostatnými originálnou. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku Moniku. Ich okolie z toho radosť nemá. Monikina mama je proti jej vzťahu a situácia sa ešte skomplikuje, keď Monika otehotnie. Príbeh je presvedčivý a emocionálne silný. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. Príbeh je málo rozvinutý, a asi najmenej zaujímavý. 4. ZUZANA sa prostredníctvom chatu zaľúbi do vidiaceho chlapca (on nevie, že je slepá) a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Za pomoci svojej sestry sa chystá na stretnutie s ním. Už len za túto poviedku by som dal filmu 5 hviezd. Zuzana ako jediná budí dojem, že jej príbeh je prežitý reálne v danej chvíli keď beží kamera a nie retrospektívne zinscenovaný ako príbehy Mira alebo Eleny. Dialógy na chate dávajú poviedke punc reálnosti aj krásy zároveň. V záverečných 5 minútach sa dozvedáme buď rozuzlenia jednotlivých poviedok alebo niektoré zostanú nedopovedané, s otvoreným koncom, čo je pre mňa ďalším pozitívom tohto filmu. V prípade Mira a Zuzany som mal pocit, že sa jedná o akýsi nepatričný náhľad do súkromia postáv – teda som bol rád, že ich konečné rozhodnutia sa divák nedozvie. Mnohí diváci môžu mať pocit, že film ako celok svojou ľúbostnou tematikou neustále útočí na diváka v snahe vyvolať „silné emócie“. To je možno pravda, ale mne to neprekážalo (27.03.2008)

Ťažko nájsť slová vhodné k okomentovaniu tohto dielka. Spočiatku som sa zdráhala vstúpiť, ten náraz na ničím nezmanipulovanú realitu v celej svojej "obyčajnosti" bol dosť intenzívny. A práve to je devízou tohto neuveriteľne citlivého,ľudského a pritom negýčovitého filmu. Ešte aj to dietko ma dojalo, a to sa mne nestáva a ta kúzelná veta ktorú naprosto úžasným tónom prednieslo v kine, to bolo naozaj niečo. Krásny film. (01.10.2008)

Ťažko sa hodnotí percentuálne dokument, ktorý bol na Slovensku uvádzaný v kinách a bola mu venovaná taká mediálna pozornosť. Je to materiál skôr do televízie, alebo napríklad ako súčasť nejakého festivalu, venovaného tolerancii a menšinám. Lenže u nás to boli Slepé lásky prezentované, ako slovenská kino udalosť roka všeobecne. Takže z tohto hľadiska za tri, dokument je to ale vynikajúci. Ako obsahovo, tak formou. (09.12.2012)

To bych musel být slepý, abych si nevšiml, že tenhle dokument je velmi citlivou sondou do obyčejných životů nevidomých lidí. Každý ze čtyř příběhů představuje jinou etapu vztahu od dlouhodobého manželství Petera až po Zuzčin vztah ještě nenavázaný. Nejsilnější mi přišly Mirův boj proti předsudkům o svou lásku a Elenina touha po dítěti a možnosti ho vychovávat. Za pozornost film prostě rozhodně stojí. (11.02.2009)

Ani po několika dnech od zhlédnutí tohoto dokumentu pořád nevím, co si mám o něm myslet. Zpracoval čtyři různé pohledy na nevidomé lidi. Každý je tak jiný, ovšem jejich problémy jsou mnohdy dost podobné. Už začátek snímku mě velmi pobavil v tom nejlepším smyslu slova - občas mi nedochází takové malichernosti jako např. to, že nevidomí neví, kolik je ráno po probuzení hodin. Přišla mi vtipná jejich metoda tipování času podle sousedů, kteří vstávají v různou dobu a dělají při tom rámus. Občas jsem si říkala, jak je paradoxní, že při sledování "Slepé lásky" jsem stačila uklidit komplet celý pokoj včetně povlečení postele. Neměla jsem potřebu jej neustále sledovat, stačilo mi jen naslouchat. Jediný rušivý element děje bych označila výtvarnou scénku pana učitele pod vodou, sama osobě byla velmi pěkná, ovšem podle mého názoru neměla v dokumentu co dělat. Mé hodnocení - slabší 4*. (23.07.2011)