Cinka Panna

Jožo Vajda hrá cigánskeho vajdu! Ďalší z filmov, ktorý púšťali Alexovi počas kúry v Mechanickom pomaranči.........Opäť treba pripomenúť, že toto nemá na rováši len Dušan Rapoš. Za projektom stojí šedá eminencia scenárista a producent Ľubomír Slivka, ktorý sa nechal počuť, že film nemal veľkú návštevnosť, lebo jeho cieľovka sú Rómovia, ktorí nemajú peniaze na lístok do kina..............Martin Huba sa dušuje ako nikdy nebude hrať v seriáloch a potom zoberie rolu v tomto. Čo nevidel nič od Rapoša, a nemá čas pred natáčaním prečítať si scenár?...............Cinke Panne sa v jej estetickom účinku vyrovná asi len Ivan Gašparovič hrajúci na fujare. (26.05.2012)

Páni kritici...Film nie je až taký zlý... Možno sa z čiernej diery hodnotení po rokoch vyhrabe. Faktom je, že režisérom je Dušan Rapoš. Naňho majú mnohí vďaka fontánam zlé srdce. Ale Rapoš už pochopil, ako sa robí hudobný film. Že sa pieseň nestrihá uprostred scény, že muziku treba nechať doznieť... Kto vydrží do konca, nemôže dať hodnotenie odpad. Áno, sterilný dabing cigánov, írečitá a čistá slovenčina v ich ústach trhá uši. Namaskovaní gadžovia do role cigánov kolú oči. Bratia Česi, ruku na srdce. Roaming dopadol rovnako, alebo ešte horšie. Teny by som si druhýkrát nepozrel. No film má svoje plusy a odpolovice celkom dobre odsýpa.Škoda, že bol určený do kinodistribúcie. To mu uškodilo. Cinka Panna dobre obstojí ako TV film a tak ho treba chápať. Tak som ho i dopozeral. V budúcnosti to vidím na celkom peknú backgroundovú TV reprízu. (16.08.2012)

Tento film bola taká zmena v tvorbe, ktorá vznikala v túto dobu. Bol to historický film o osobe, ktorá nie je tak prezentovaná a známa z našich dejín ako napríklad Alžbete Báthory, Jánošík, či udalosti ako druhá svetová vojna a židia, ale tentokrát vznikol príbeh o cigánskej primáške z 18. storočia. Prekvapilo ma obsadenie neznámej herečky Anny Giorgobiani známej aj ako Anna Gurji. Bola veľmi pekná a do roly cigánky sa celkom aj hodila. Navyše Jozef Vajda vyzeral ako pravý cigánsky vajda a Martin Huba ako pravý šľachtic. Zuzana Kronerová ako veštica ušla, ale nebolo to to pravé, navyše som nechápal, prečo niekedy hovorili svojím jazykom a niekedy slovensky. Taktiež mohli ten rómsky alebo ak chcete cigánsky jazyk prekladať aspoň v titulkoch. Obsadenie Dejdara ako kováča, ktorý hovoril česky, takže mal byť asi český cigáň, ktorých v tej dobe veľa nebolo, bol zlý nápad. Nepochopiteľné zaradenie Jánošíka do deja, nedobové výrazy, veľa bielych hercov, ktorí hrali cigáňov a pritom neboli dôveryhodní, slabé súvislosti v deji, elektrické lustre, portréty rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej(Sissi), ktorí v tej dobe ešte nežili boli veľké chyby celého filmu. Symbolizmus bol síce prvoplánový, ale tentokrát mi v mnohých situáciách nevadil, možno kone a bociany tam boli až príliš veľakrát, dokonca ten istý záber, ale ako tak sa to zniesť dalo. Trocha šialené bolo, keď Anna utekala lesom a zrazu ju v poslednej chvíli zachránil znenazdajky sa zjaviaci jej filmový manžel a tiež až jeho zavraždenie mladým šlachticom, ktorý sa záhadne zjavil až po milovaní sa dvoch hlavných postáv a následné ďalšie sa objavenie v pravej chvíli záchrancov Anny, teda jej filmových bratov. Preto chápem rozhorčenie jednotlivých ľudí nad týmto filmom. Ja som sa pri ňom však častokrát zabavil, dokonca tam bolo veľa vtipných hlášok a aj veľa trefných hlášok, ako pri bitke, keď cigáni vraveli, že my nič my muzikanti. Nepáčilo sa mi predabovanie viacerých hercov. Dobrý šľachtic v podobe Martina Hubu, ktorý mal radšej cigánku Annu ako svojho syna bol zahraný vysoko profesionálne. Film mal oddychový náboj a bolo z neho cítiť životný príbeh. Historicky bol film s jednotlivými tradíciami dobrý, aj keď som mal pocit, že sa nejedná o našich cigáňov, lebo z dnešnej doby máme prevažne iné skúsenosti. Mne sa však príbeh páčil, páčil sa mi celkom aj film a pôsobil skôr nadčasovo, kedže dátum vzniku by som mu nedokázal presne určiť. Z tých komerčných filmov, ktoré sa však v danej dobe natáčali bol iný, bol lepší. (20.04.2012)

Hmm historický film o cigánskej babe, ktorej zakážu hrať, obťažujú ju, no ona sa aj tak presadí. Gumové scény bez šipky akcie, stupídne niekdy až otravné dialógy. Dobové obleky by sa aj dali zniesť, ale to je na kvalitný historický film trochu málo. Anna Gurji vyzerá, ale iba vyzerá, na obrazovke celkom dobre, no ostatní (ne)cigáni alá Krónerová natretá striebrenkou na tvári vyvolávali až úsmev, no neviem či to bol prvotný zámer. Odpad nedám, i keď som to nedopozeral, ale 1* je až-až. (31.03.2010)

Tož já nevím. Jánošík už byl tehdy 20 let pod kytkama. Rokokové paruky měly naopak přijít až za 20 let. Panstvo by se s cikány určitě tak bratříčkovalo - navíc jim ještě před pár lety Leopold stavěl na hranicích šibenice a cikánským dětem nechal řezat nosy. Některé scény mi svým ztvárněním přišly asi jako vsuvka Support Lesbiens v Máji. Navíc to herecké obsazení cikánských postav bylo taky hodně mimo. Ale Anna Gurji (s krásným "arabsky" vykrouženým obličejem) byla moc pěkná a kamera sem tam taky. (20.11.2010)