Cukr, káva, limonáda

Reziser Bertrand Blier /Buzici 1974, Preparez vos mouchoirs/ natocil nadpriemerny film o samici, ktora tuzi vydat sa, zalozit si rodinu a naplodit haranty, ale holt zivot je poriadny hajzl a jej sa to furt nedari. Herecke vykony su na urovni, dialogy velmi dobre akurat chybalo obcas vyraznejsie tempo, miestami bolo az uspavajuce. napriek tomu vsak to lepsie od zabozrutskej kinematografie : 75 % (30.07.2016)

Cukor, káva, limonáda, príznačný názov pre snímku autora, ktorého diela vo mne evokujú neortodoxné chuťové kombinácie, ktorých konzumácia môže vyvolať neočakávané následky. Blier snúbi komiku s tragikou, aplikuje svoj tradičný absurdný humor na rozprávanie o nekonvenčom vyrastaní jednej rebelantskej dievčiny, osciluje medzi mladíckou hravosťou a pučiacou sexuálnou imagináciou. Problematické sú postavy príbehu, medzi ktorými som nenašiel nikoho, ku komu by som si mohol vybudovať iskierku sympatie, dominantná hlavná predstaviteľka ma neustále iritovala a neoslovovala ma ani svojimi vizuálnymi (ne)dispozíciami. Snímka, v ktorej vás najväčšmi zaujmú originálne uzdravovacie metódy korpulentnej černošky, prechádza útrobami filmového labužníka pomerne zdráhavejšie. Blier, pre ktorého tvorbu je kontroverzia signifikantná, netočí bežné príbehy, ani príbehy, ktoré by som príjimal jednoznačne kladne alebo záporne, ich nevyrovnanosť je ich leitmotívom. Tentoraz mi však v jeho svete chýbalo viacej vzájomných sympatií, prípadne aspoň prítomnosť veľkého Gérarda, no na druhú stranu musím zhodnotiť i túto skúsenosť s jeho tvorbou ako pozoruhodnú a nepredvídateľnú. (09.10.2012)

Celým filmom sa nesie akási stiesňujúca a zväzujúca túžba a erotickosť, ktorá je jedným zo základných prostriedkov ako diváka k deju pripútať. Ďalším je neuveriteľne silná a premyslená forma - ktorá je neukotvená v čase a je plná predstáv, emócií a magickosti. Rozhodne sa nejedná o tradičný film. Je tam neuveriteľne veľa vypovedaného a je to podané tou najkomplikovanejšou formou. Často krát som sa prichytil pri tom, že som si nedokázal scény medzi sebou spojiť a bol som zmätený, ale spôsob akým sú životné pravdy tu prezentované odľahčené, ma dokázal vždy vrátiť na cestu a sledovať s chuťou a s určitou zvedavosťou nevšedný príbeh o všedných problémoch. Vždy keď vidím niečo takého, musím uznanlivo krútiť hlavou, lebo podať divákovi svedectvo, ktoré vychádza s tak premysleného scenára a precíznej réžie je v určitom smere naozaj umenie. Všetká tá stratenosť, túžba po kontakte a emócií, túžba po šťastí, ktoré hatí smútok a nedôstojné podmienky sa tu skĺbia v premyslenej symfónií obrazov a znakov, ktoré tomu kto je pozorný dokážu odhaliť svoje čaro. Pre iných to bude neznesiteľné a nezrozumiteľné. (27.02.2012)

Časem mě to sice přestávalo bavit a i úchylné to bylo na mě až moc (v tom slova smyslu, že jsem žádnou úchylárnu nečekal, nebo aspoň ne tak, že tu nějaká taková scéna bude co chvíli ať už přímo, v náznaku nebo se o ní bude pouze mluvit), ale ty čtyři dát prostě musím, protože Blier má celý ten film vystavěný perfektně a dát míň než čtyři by mi přišlo jako podhodnocování. Kompozice jednotlivých scén je totiž úžasná a pečlivě vymyšlená a to nejen jednotlivě, ale i jako celek. On totiž i ten příběh Viktorie, která má hrozné rodiče, sama neměla kdy a jak dospět a zoufale touží po lásce, i když je zabalený do hodně absurdně-humorného kabátku, měl Blier dobře vymyšlený a slušně mu ladil i do toho vizuálního pojetí, odehrávající se neznámo kdy v hodně multikulturně a anarchistické verzi Francie. Vůbec celý ten svět, ve kterém se to odehrává, je strašně zvláštní - zjevně je to Francie, ale působí dojmem, jako kdyby zároveň byla Arábií a zároveň i Afrikou... Těžko se to popisuje, to se musí spíš vidět. Škoda jen, že si to po celou dobu neudrželo ten geniálně absurdní humor z prvních 20 minut, protože tam jsem přemýšlel nad čistým plným počtem, ale čím déle to trvalo, tím více si mě to ztrácelo a i ty absurdní scény a nápady mi postupně přestávaly připadat zábavné, spíš jen zajímavé. Plus ty úchylné scény, těch tam taky bylo víc než dost a Blier se jimi nemusel tak opájet (což má podle všeho ve zvyku), ale jinak jsem překvapivě spokojený. Po delší době jsem viděl od Bliera konečně něco, o čem můžu říct, že se mi to líbilo. Slabé 4* (14.05.2022)

Zatím nejhorší film v režii Bertranda Bliera, který jsem viděl. Večně ožralej fotr, jeho vážně divná dcera, její slizká matka a nýmandi se zastydlou pubertou, to vše se odehrávající v celkově divným prostředí = paskvil (a na tom začátku jak hladově srka a mlaská ten rohlík namáčenej v kakau, jak kdyby tejden nedostala najíst – hrozný) (27.02.2009)