Verstrahlt und Vergessen-20 jahre nach Tschernobyl (TV film)
-
Ožiarení a zabudnutí - 20 rokov po Černobyle
-
Chernobyl: The Invisible Thief
Dokumentární
Německo, 2006, 59 min
Režie:
Christoph BoekelObsah
-
26. apríl 1986. Stalo sa niečo, čo si dovtedy nikto nevedel ani predstaviť. 4. blok reaktora v Atómovej elektrárni v Černobyle vybuchol. Pri pokuse zmierniť katastrofu boli ruskí požiarnici vystavení niekoľkonásobným smrteľným dávkam atómového žiarenia. Po troch týždňoch skoro všetci zomreli. O stupni zamorenia sa na verejnosť dostávajú len sporé informácie. Horúčavy skorého leta, nedostatočné ochranné opatrenia a neznalosť vystavujú takzvaných likvidátorov najväčšiemu nebezpečenstvu. Jedným z nich bol mladý umelec Dmitrij Gutin. V posledných dňoch svojej vojenskej služby ho odvelili na stavbu železničnej trate vo vysoko zamorenej 30-kilometrovej zóne. Po dlhoročnom trápení zomrel krátko pred 40. narodeninami. Režisér Christoph Boekel žil a pracoval v Rusku dlhé roky. Pri nakrúcaní sa zoznámil s viacerými ľuďmi, ktorí sa stali obeťami černobyľskej katastrofy, medzi nimi aj jeho vlastná žena Marina. Osudy týchto ľudí zachytáva práve vo svojom dokumente, ktorý vznikol ako rekviem za obeťami katastrofy a výstraha pred bezhraničnou dôverou v pokrok. (oficiální text distributora)
26. apríl 1986. Stalo sa niečo, čo si dovtedy nikto nevedel ani predstaviť. 4. blok reaktora v Atómovej elektrárni v Černobyle vybuchol. Pri pokuse zmierniť katastrofu boli ruskí požiarnici vystavení niekoľkonásobným smrteľným dávkam atómového žiarenia. Po troch týždňoch skoro všetci zomreli. O stupni zamorenia sa na verejnosť dostávajú len sporé informácie. Horúčavy skorého leta, nedostatočné ochranné opatrenia a neznalosť vystavujú takzvaných likvidátorov najväčšiemu nebezpečenstvu. Jedným z nich bol mladý umelec Dmitrij Gutin. V posledných dňoch svojej vojenskej služby ho odvelili na stavbu železničnej trate vo vysoko zamorenej 30-kilometrovej zóne. Po dlhoročnom trápení zomrel krátko pred 40. narodeninami. Režisér Christoph Boekel žil a pracoval v Rusku dlhé roky. Pri nakrúcaní sa zoznámil s viacerými ľuďmi, ktorí sa stali obeťami černobyľskej katastrofy, medzi nimi aj jeho vlastná žena Marina. Osudy týchto ľudí zachytáva práve vo svojom dokumente, ktorý vznikol ako rekviem za obeťami katastrofy a výstraha pred bezhraničnou dôverou v pokrok. 
