Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Yuko Moriguchi je učitelkou na střední škole. Její život se zhroutí poté, co je její čtyřletá dcera nalezena mrtvá v bazéně. Yuko časem zjistí, že se nemuselo jednat o nešťastou nehodu, ale že její dcerka mohla být zavražděna dvěma studenty, které shodou okolností sama vyučuje. Rozhodne se školu opustit, ale ještě předtím se třídě přizná, že viníky rozhodně nehodlá nechat nepotrestané. Šokující drama z prostředí japonské školy podle stejnojmenného románu Kanae Minato. (Sesshoumaru)

(více)

Videa (2)

Trailer 1

Recenze (287)

ledzepfan 

všechny recenze uživatele

Mohla to být(ze začátku se to tak tvářilo) dokonalá studie příčin a následků s precizně zmapovanou emoční pavučinou, která mimojiné zkoumá vštěpovanou potřebou"něco dokázat", přemýšlí nad rolí médií a komunikačních technologií v životě teenagerů atd... Místo toho je to jen další složitě překonstruovaný snímek o pomstě zabalený do perfektní kamery a (snad celých 106min)zpomalených záběrů, které ale nemají sílu utáhnout celý film.......škoda. ()

Sandiego 

všechny recenze uživatele

Vyšinuté psychologické drama, které se nebojí jít až za hranici extrému. Netradiční vizuál sice sází na efektnost a každý záběr se snaží vypadat nevšedně, což vede k jakési vjemové přetíženosti, ale na druhou stranu forma přehnaně nepůsobí - spíše vytváří naléhavou, chladnou a emotivně vypjatou atmosféru, k níž se děj po výborně gradující a nenápadné původní dvacetimutovce s potěšením přidá. Samotná fabule je poměrně přímočará a jasná, ovšem narativní struktura si s ní pohrává velmi podmanivým způsobem - formou zpovědí a neustále se měnícího hlediska jednotlivých protagonistů. Motivy se odhalují postupně a tím i psychologické podloží na první pohled vyšinutých a stěží pochopitelných událostí. Je třeba jen rezignovat na realistickou motivaci - dominantou snímku je skutečně radost z objevování nových skutečností a přehodnocování předchozího. Tudíž, když se někdy v polovině snímku začne rozehrávat slušné a mrazivé psychologické drama konečně pronikající do hloubky, záhy je tato možnost zahubena skutečnou smrští nových odhalení, které nemají ani čas se rozvinout, a ve zběsilém tempu nových fakt a přehodnocení se míří ke zničujícímu finále. Ano, film tak vrchovatě splňuje všechny náležitosti narativní hry a jejích rozkoší a přitom koná přímé útoky na divácké emoce, ale výchozí úvaha a konflikt ohledně "zaslouženosti" lidského života se tím značně rozplývá a její zkratkovité pronikání nakonec nepůsobí dosti přesvědčivě a dostatečně. Přesto tím intenzivní a dá se říci, že i neopakovatelný zážitek ze sledování Kokuhaku, příliš netrpí, jen preferuje jiný způsob provázání s divákem. ()

Reklama

Lacike 

všechny recenze uživatele

Toto mi brutalne nesadlo. Klasicky prekombinovany film o pomste v style filmov Chan-wook Parka, co by nemuselo byt zle, ale mal som s filmom 2 zasadne problemy. Prvym je forma spovedí, kedy jedna postava za druhou monotonne rozprava svoj pribeh v ktorom aj ked preziva smutne veci alebo robi krute ciny, tak to pôsobi sterilne. Uz asi po 15. minutach ma to zacalo neskutocne srat a film som dopozeral len zo zvedavosti aku dalsiu prekombinovanu sialenost si scenarista vymysli. Druhym problemom pre mna su postavy. Dost sa tu stiera hranica medzi pachatelom a obetou. Kazda postava tu je svina a zaroven ma tragicky dôvod z minulosti preco sa tou svinou stala. Takze vsetci su chudaci a svine zaroven a mne tym padom boli vsetci ukradnutí a tragický osud som dokonca prial aj ucitelke, ktora ma byt za tu najväcsiu obet. Film asi najlepsie funguje ako krtitika výchovy detí, ale to mi nestacilo. Ocenujem, ze na konci vsetky tie prekombinovane zapletky do seba dokonale zapadli. Takze s aspon jednou normalnou postavou, ktorej by sa dalo fandit a standardnou formou to mohol byt skvely film. V tomto prevedeni to pre mna bolo skoro neznesitelne. 4/10. ()

Tsuki 

všechny recenze uživatele

Velmi těžký film zajímavého formátu, ve kterém se postupně odkrývají a prolínají zpovědi několika postav, aby se z toho nakonec utvořil obrázek nabalující se tragédie... Musím opravdu zdůraznit tu zajímavou formu - jiný podobný film dost možná neuvidíte. Má to hutnou atmosféru, která vás hned od začátku chytne a nepustí. Zkrátka je to výborně natočený, neotřelý film, který utkví v paměti. V jádru je to však velmi smutný film plný bolesti, který ukazuje, jak jedna křivda či násilí páchané na člověku plodí jen další násilí a křivdy. Na můj vkus je to příliš temný film (proto se za sebe zdráhám dát 5 hvězd, přestože je to na hraně), ale ony jednotlivé niterné zpovědi mě tam velmi zaujaly. Ukázka toho, jak člověk nikdy nemůže vědět, co se druhému honí hlavou a co ho vedlo k činu, který udělal. Zde je to vyobrazeno téměř "hmatatelně" - divák má možnost plně pochopit psychologickou cestu, kterou si některé z postav prošly, a kam je to dohnalo. Navíc je to vše důmyslně rozvinuté a propojené. V tomto ohledu nemá film konkurenci. ~(4,4)~ ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Pokúsim sa o drobnú charakteristiku a ľahké načrtnutie kontextu, na ktorý by sa mal pri deviatom celovečernom filme Tetsuyu Nakashimi brať zreteľ. Ako to zvyknem robiť, vopred upozorňujem na možné spoilery a odporúčam ďalej čítať len tým, ktorý už film videli. ////////// [Film-tradícia] Kokuhaku je filmom, ktorý sa opiera a čerpá z bohatej tradície ázijskej "kinematografie pomsty", pričom je úmyselne konvenčný a konzervatívny, či dokonca obstarožný až spiatočnícky. Dramatický trojuholník preberá z naratívu antickej tragédie a z jej troch základných princípov - jednota deja, miesta a času - porušuje len jediný, teda čas. Príbeh, členiteľný na niekoľko aktov, sa neodohráva behom hodín a dní, ale týždňov a mesiacov. Súčasný, chronologicky rozprávaný dej s časovými posunmi sa len na pár výnimiek sústredí do prostredia stredoškolskej triedy (a v závere telocvične), ktorá sa stáva uzavretým fikčným svetom filmu. Všetok ostatný dej mimo územia školy, úzko súvisiaci s primárnou líniou, sa spolu s násilím odohráva len v retrospektíve narušujúcej linearitu časovej osi. V tomto prípade retrospektívne zábery vrážd Manami a spolužiačky suplujú "mimozáberové" obrazy smrti a zabíjania v antickej dráme, kde sú len predmetom rozhovoru ako udalosti, ktoré sa stávajú minulosťou, ale vplývajú na súčasnosť. Koncept titulných spovedí viacerých postáv pripomína dialogický vzťah v tragédii a v istých pasážach sa približuje zboru. Fabula je obostretá shakespearovským motívom "za všetkým hľadaj ženu" a Yuko Moriguchi sa postupne, tak, ako v dávnych japonských legendách, stáva nenávistným démonom pomsty. Podobne i Shuya je na jednu stranu dospievajúci chlapec s oidipovským komplexom (ako poznamenáva i jeho spolužiačka), na druhú stranu pripomína chladnokrvný vražedný detský prízrak z hororov. V prípade Naokiho je to nielen vnútorná, ale i neskoršia fyzická premena prostredníctvom kvalitného namaskovania, ktorá zastupuje klasické divadelné líčenie. Je preto logické, že sa Nakashima sústredí na dôkladné psychologické a melodramatické vrstvy a v rovine štýlu sa vďaka tomu výrazne odlišuje od ďalšieho výrazného žánrového príspevku z toho istého roku - brutálneho a explicitného exploitation snímku Akmareul boattda z dielne juhokórejského režiséra Jee-woon Kima. Môžem preto s istotou povedať, že tento film do bodky napĺňa význam výrazu "japonský" - ten skutočný, neúprosne konzervatívny, uzavretý a nemilosrdný, ktorý predvádza nefalšovaný pomalý klimax. ////////// [Film-pohyb] V opozícii voči relatívne nízkej miere obsahovej invencie základnej premisy stojí až manieristicky vycibrená vizuálna zložka, v ktorej významovom epicentre, snímanom majstrovskou kamerou, stojí pohyb. Pohyb determinujúci a takt udávajúci. Tak, ako vzduch rozčesávajú spomalene letiace krabičky s mliekom, neviditeľné prúdy premieňajú náladu v triede, nepozorovane prevracajú vzťahy, určujú vývoj postáv. Figúrky sa pohli po líniách, šachová partia je rozohraná. Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. Detská riekanka, ktorá dala základ mnohým "hrám na hrane". Hrám, v ktorých sa dáva dôraz na pohyb a stratégiu. Jeden nesprávny ťah a všetko je stratené. Na začiatku je udaný zločin a páchateľ, na konci čaká trest. My sledujeme to uprostred. Vývin. Rast. Gradáciu. Jasný konštrukt, obohnaný ostnatým plotom jedinečného stretu osobnej a kolektívnej nenávisti, ktorá ústi v šikanu a vyhrážky. Auditívny obraz, zložený z ambientných, pomalých skladieb a vnemovo rušivých dynamických melódií (pre lepší obraz viz. výpis niekoľkých interpretov v Hrominovom komentári) dopĺňa oku lahodiace spomalené zábery. Vyhranená veľkoleposť a mohutnosť, sprevádzajúca príbeh jednej spravodlivej odplaty. Aspoň takou sa tá Moriguchina javí. Lenže zrýchľujúci pohyb je nezastaviteľný, vymyká sa spod kontroly a kruh násilia sa uzatvára, spečatený krvou - avšak nie krvou nevinných, lebo tu nie je nikto, kto by bol nevinný. Nevinnosť, detská nevinnosť, tá je nenávratne stratená. ////////// Kokuhaku sa dá vyčítať mnohé. Podobne ako v prípade vyššie spomínanej snímky Jee-woon Kima zachádza aj v tomto prípade samotná pomsta do krajnosti, no je ešte citeľnejšie preexponovaná vo svojej genialite, ako sa to snaží snímka vnútiť divákovi. Avšak audiovizuálna estetika, paralelizujúca presne načasovaná montáž, artová mechanika, vnútorná výstavba a vzorová práca s časovými líniami a odhaleniami, podávanými bez narušenia atmosféry zbytočne dramatickými momentmi, a zomknutosť fabuly, preukazuje výnimočnosť filmu. A predovšetkým fakt, že je to film hrdý na svoj pôvod a žánrové korene, pričom je absolútne odlišný od ostatku režisérovej filmografie. Sebavedomý a komplikovaný, ako jeho márniví antihrdinovia. 95% () (méně) (více)

Galerie (75)

Zajímavosti (5)

  • 37 studentů bylo vybráno z více než tisíce uchazečů. (Sesshoumaru)
  • Aj keď je obsadenie filmu skoro plné detí vo veku 13 rokov, v Japonsku je neprístupný deťom do 15 rokov. (ChArLeNe)
  • Režisér Tetsuya Nakashima chtěl do hlavní role herečku Takako Matsu tak moc, že prohlásil, že bez ní by film vůbec nebýval vzniknul. (Sesshoumaru)

Reklama

Reklama