Červené víno

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo. (25.05.2013)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

Prvý diel s trochu pomalým dejom, ale v druhom už nie je núdza o dramatické situácie z dediny na pozadí vojnového odobia. Tretí diel, povojnový, sa venuje aj deťom, ktoré vyrástli, a majú svoje vlastné osudy spojené so školou, prácou a láskou. Kolektivizácia, voľby a ďalšie politické radovánky mi do filmu akosi nesedeli. Všetci herci podávajú bezchybné výkony, dedinské prostredie a atmosféra sú vytvorené dokonale. Vo filme je dostatok minút aj na román, na vývoj postáv a množstvo udalostí, ktoré treba zachytiť v dlhom časovom období. –––– Vojnu trafil šľak. –––– Pi, kartuj, bi ma, len ľúbiť ma neprestaň. (01.01.2014)

Perfektné filmové spracovanie románu "Červené víno", od spisovateľa Františka Hečka, je veľmi cenným pokladom slovenskej kinematografie. Trojdielna televízna séria zachytáva neľahký život Urbana Habdžu a jeho rodiny. Z mladého pracovitého optimistu sa časom pod vplyvom nepriazne osudu, ľudskej zloby a dramatických politických udalostí stane apatický, zlomený človek. Prišiel o všetko. O ideály i majetok. Svoj sud trpkého červeného vína vypil až do dna. Postavu Urbana Habdžu dokonale stvárnil charizmatický Štefan Kvietik. Ale aj ostatní herci boli úžasní. Tak isto aj hudba, strih, kamera a réžia. Slovenská klasika. **** (31.05.2013)

Videl som trojdielny film, kde druhá časť bola tvorená veľkou časťou prvého dielu, nedivím sa, že to neskôr upravili. Červené víno je podľa mňa akýsi obraz slovenskej spoločnosti, niečo ako film Je třeba zabít Sekala v Českej republike. Je to dosť smutné dielo, no ukazuje zlo v našich dušiach, závisť, pýchu, naprieky, vykorisťovanie, neschopnosť byť verný a iné vlastnosti. Mrzelo ma, že chlap nezbehol vo vojne proti slovanským národom, že tu urobili zlého zo zajatého srbského väzňa, no dá sa to brať ako ľudský poklesok a to, čo urobil ten Slovák ako pochopiteľné, vzhľadom na to, že mal doma rodinu, no to, čo urobil chlap vo filme Živý bič, mi bolo sympatickejšie, aj keď vždy niekto zlyhal, v jednom filme chlap, v druhom žena. Tu mohol byť rád za svoju ženu, no aj syna. Zlí náboženskí predstavitelia sú symbolom toho, ako hnali do vojny ľudí, no ani to kradnutie nebolo veľmi rozumné, aj keď akoby nastolením nového sveta, ktorý píšu víťazi a porátanie sa s nespravodlivosťou. V niektorých chvíľach film nabral aj pozitívnu atmosféru, no znova to pochovali zlé vlastnosti ľudu a politické rozbroje. Kvietik tu hral jednu zo svojich životných rolí, ozaj mu to išlo svojho času, no tretí diel v sebe akoby nemal iskru, aj keď je už pozitívnejší. Nie vždy správny, no silný film, ktorý stojí za to vidieť. (21.08.2013)