Fontána pro Zuzanu

Tohle je pro mě neskutečná nejen nostalgická, ale i srdcová záležitost. Kdo (v té době) nežil na sídlišti, asi nepochopí. Mám tenhle film hrozně rád, protože je o ulici, o lidech, o prostoru a době. O tom kratičkém úseku v lidském životě, kdy mizí dětství a začíná mládí, který je zcela nevratný a poštěstí-li se, je hrozně fajn. Je o té zvláštní ponurosti lidské existence (prakticky žádná z výrazných postav filmu není šťastná, a celé to prostředí působí spíše chmurně - alkoholici, svobodné matky, dívky bez budoucnosti, prakticky robotické existence [ten zvláštní milostný párek motorkářů v černém, který možná je šťastný, ale jejich štstí postrádá jakýkoliv projev života], nešťastné matky, hledající se dívky a chlapec, který tvrdě naráží na realitu života - fotr chlastá, dívka zraje dříve než ona, vidina hudební kariéry se rozplývá, zůstává jen ta automechaničina. A kromě toho je ten film plný skvělých věcí. Ponurá a přesto živoucí sídlištní atmosféra. Parádní hudba a k příběhu padnoucí texty. Robo Grigorov drsný tak, že by se před ním Chuck Norris vyděšeně krčil v koutě. Holky se zarostlým podpažím. Tenisky, které má na sobě Vejmělková, když lezou do sklepa, pro které bych dneska zabíjel. Vejmělkové diskotékově-taneční choreografie. Když spustí TA píseň, nejlepší československý oplodňovák všech dob, vstávají mi i chlupy v nose a uších. A ten konec, ten konec!!! Prostě parádní záležitost, která vůbec nestárne a neokouká se. Rozhodně si chci přečíst román, podle kterého to bylo natočeno. (18.04.2015)

Slovenský hit Dušana Rapoše - paneláková story, Vejmělková, písničky Vašo Patejdla / Elánu... na dnešek trochu málo, ale ve své době kult, u kterého mne pobavilo obsazení Bábka a dokonce Ondřeje Malého, u kterých jsem si nikdy neuměl představit, že by někdy hráli v něčem pro mladé ( ikdyž Malý v Přátelích zeleného údolí ...). (12.09.2020)

Dušan Rapoš patrí medzi slovenských režisérov, ktorí sa snažia svojimi filmami upriamiť pozornosť na väčšinového diváka. Nazdávam sa, že slovenský film by mal predsa len kráčať cestou autorských filmov, ktoré si nájdu síce menšinového, ale spokojného diváka. Príbeh bol veľmi jednoduchý. Nie je mu čo zazlievať, pretože relatívne verne okopíroval život na sídlisku a zopár krátkych lások. Samotné scény však pôsobili často dezorientovane a niektorí herci boli s kamerou v čase natáčania zrejme vo vojnovom stave. Motorky sa mohli stať vynikajúcim doplnkom filmu, ale pričastá "frajerina" z nich spravila gýč, na ktorý sa naozaj dalo dívať len s prižmúrenými očami. Hudba by ušla, keby sa niektoré z piesní neopakovali do nemoty. Bolo problémom pre tvorcov vytvoriť ďalšie tri, štyri piesne, ktoré by soundtrack trochu oživili? Dialógy boli príliš okaté, predvídateľné a tým pádom nudné. "Ak nie si moja" Vaša Patejdla, niekoľko pokusov o zaujímavé zábery(napr. padajúce roztrhané papieriky, či západ Slnka počas Mopedovej), pohľadná Eva Vejmělková, blúdenie Nemožnej po svete dokonalých, či čiernobiely záver patria do okruhu dôvodov, ktoré Rapošov druhý hraný film vytiahli zo samého filmového dna. Réžia totiž nedokázala skĺbiť teenagerskú romantiku so životom na plné obrátky. Najmä preto vznikol guláš, trochu štipľavý, ale predsa bez korenia. (06.10.2006)

Dneska už to asi nemůžu úplně pochopit, tahle doba je mi už docela vzdálená, nicméně líbily se mi písničky, Eva Vejmělková je krásná holka, na kterou je fajn se dívat, a její milej moh bejt možná trochu menší ucho, ale jejich vztah nevztah byl docela roztomilej. Takže já dávam takovejch 60 % a s klidem můžu říct, že jsem viděla mnohem větší průšvihy (a nemusíme chodit daleko, stačí sáhnout po pokračování). (14.06.2008)

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)