Smrt samuraje

Od Smrti samuraje jsem čekal mnohé, ale ne to, čeho se mi nakonec dostalo. Jméno režiséra slibovalo krvavou krutou podívanou podávanou s formálními výstřelky. Jenže Takaši asi konečně dospěl a v Smrti samuraje tedy nenajdeme (naštěstí) typickou Miike-formu a příběh o hodnotě lidské cti je tak vyprávěn řekněme normálním způsobem a je naprosto strhující, forma je spíš poetická ( padající sníh mě téměř vždycky dostane) a krutosti je, jak už jsem v japonských filmech zvyklý, docela dost a to jak té krvavé, názorné, tak i té psychické, nátlakové. Viděl jsem první Miikeho film, kterému bych s chutí napálil i pět hvězd nebýt samotného závěru, kterému možná rozumí každý Japonec, ale já ne. (14.03.2013)

Osobne nie som veľký fanúšik remakov. Vždy som mal radšej originál a len v malých prípadoch som uchvátený novším spracovaním, alebo spracovaním z iného štátu(Ameriky). Kobayashi bol ale básnik svojho obdobia. Dotýkajúci sa silných sociálnych tém a ľudských osudov. Je to po Kurosawovi môj najobľúbenejší režisér obdobia 60 rokov. Miike je zručný režisér a rozprávač. Jeho príbeh má svoje čaro aj napriek tomu, že je atmosférou niekde úplne inde ako jeho predchodca. A nebyť originálu bolo by to rozhodne výborné dielko. A má svoje kvality. Silné herecké výkony a pekne budovaný príbeh spejúci nie do krvavého, ale myšlienkovo silného finále. A to sa mi na tom páčilo. (08.01.2014)

,,PŘEDSTÍRAT SEPPUKU JE TEĎ V MÓDĚ. SAMURAJ VYŽADUJE AUDIENCI V DOMĚ PÁNA, ŽÁDAJÍC O VYUŽITÍ JEHO PROSTOR PRO HARA-KIRI, I KDYŽ TO VŮBEC NEMÁ V ÚMYSLU. TRIK SPOČÍVÁ V PŘIVEDENÍ PÁNŮ DO KOMPROMITUJÍCÍ SITUACE A ZÍSKAT ALMUŽNU“..... /// Chápu, že ta mladší – rozmazlená generace netouží čumět na ,,zrnícího“ Nakadaie. A jestli se rozhodl Takashi Miike k obrodě mládeže, je z tohohle pohledu dobře, že po Třináctce spáchal Harakiri. Ta síla příběhu zřejmě nezestárne. My starší můžeme ocenit modernější ,,dřevěnou“ kuchačku, (která (bych tak řekl) patří mezi nejemotivnější samurajský scény vůbec), ti citlivěji založení zase možná (ne)ocení detailnější pitvání se v Miho a Motomeho sračkách. Svorně ale můžem žasnout, jak je to ,,vymazleně“ udělaný. Hmm, když vona ta klasika má v sobě určitý kouzlo. Ale jestli se deš nechat vykuchat poprvý, zřejmě prožiješ (aspoň malej) samurajskej orgasmus. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Červený brnění je chloubou našeho domu. 2.) Na lidský utrpení vydržím čumět hodiny (hodinu). 3.) Samurajskej film? To jsem ještě neviděl! 4.) Thx za titule ,,mindhunter29“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE * NAPĚTÍ ** (13.07.2012)

Dost odvazny film, ktory ukazuje, ze cela ta filozofia samurajov zalozena na cti ma tiez svoje chyby a ked neprebieha vojna, tak su vlastne samurajovia uplne zbytocny a kvôli cti aj neschopny zaradit sa do nejakej inej oblasti. Myslienka sa mi pacila, ale prevedenie mi uz pripadalo slabsie. Film je zalozeny osudnom strete filozofii dvoch stran. Na jednej strane klan samurajov, ktory dodrziavaju svoj zastaraly a neprakticky spôsob zivota, ale opravnene sa brania podvodnikom a na druhej strane mladik, ktory je tragickymi udalostami donuteny k podvodu, aby zachranil svoje dieta. Lenze tvrdo narazi. Prvu polhodinu sledujeme tieto udalosti z pohladu klanu a mne tato cast pripadala najsilnejsia a vrcholom je samotne Hara-Kiri s bambusovym mecom, co je neskutocne silna scena napriek absentujucej brutalite. V strednej casti ale pride svokor mladika a neskutocne zdlhavo nam vylici pribeh z pohladu mladikovej strany. No a tu je hlavny problem. Asi to malo byt tak dojimave, ze by divak bol ochotny akceptovat jeho dôvody napriek tomu, ze prave on sa dopustil precinu voci pravidlam. Ale jeho pribeh je tak extremne tragicky, ze mi to zacalo pripadat nudne a s pribudajucimi umrtiami v jeho rodine dokonca az trapne. Zomru mu vsetci vratane kocura. To uz som sa smial na plnu hubu. Tato stredna cast bola natolko nevydarena, ze mi pokazila aj zaver v ktorom prisiel dat lekciu samurajom aj mladikov svokor. A aj ked jeho spôsob lekcie bol znova dobre vymysleny, tak po tom prehnanom martyriu mladikovej rodiny som uz voci nemu nic necitil a prial som si, aby utrpenie svokra tiez co najskôr ukoncili. Zacinam lutovat, ze som si nepustil original. Ale co najskôr to napravim. Mam pocit, ze tento remake je horsi ako original aj bez znalosti originalu. Vysledkom je film so skvelou myslienkou ale nevydarenym prevedenim. 6/10. (30.09.2016)

Japonský režisér Takaši Miike, tentoraz oživil japonskú klasiku z roku 1962, s naprosto výstižným titulom Seppuku, konkrétne od Masakiho Kobajašiho, čiže ju tentokrát celkom vkusne「zremakeoval」, aby ju povedzme, vzápätí mohol ponúknuť predovšetkým pre trochu lenivejšie, a zároveň snáď i pre to nemenej『modernejšie publikum』21. storočia, samozrejme, že aj s miernymi odchýlkami na svojom konte, za to ale so vskutku dosť pôsobivou, a k tomu i mimoriadne vybičovanou atmosférou, pričom zase na strane druhej, aj s nepríliš zaujímavým, hereckým obsadením, nakoľko zásadný predstaviteľ Hanširóa Tsugumoa, t.j. Ebizó Ičikawa, mi príliš extra nesadol, keďže ľudovo povedané, originálnemu Tacujovi Nakadaiovi, nesiahal ani po päty, no i napriek tomuto nelichotivému osobnému dojmu z môjho uhla pohľadu, je stále hlavným ťahúňom, zrovna tejto dobovej snímky, za ktorú sa v žiadnom prípade všetci zainteresovaní herci, vrátane filmového štábu, nemusia hanbiť, i keď je vari automaticky úplne jasné, že táto kópia sa predsa nemôže vôbec (vy)rovnať svojmu predchodcovi, z ktorého som mal mimochodom oveľa znepokojivejšie pocity, ako práve v tomto prípade, a tak na záver iba dodávam, že našťastie ma tento sympatický remake, ničím zvlášť nenaštval, lebo hodnoverným spôsobom kráčal po vydláždených kachličkách, síce nie vždy priamo, možno občas i s miernou obkľukou, no so strhujúcim, rozšírenejším finále, že v podstate i samotný Ičimei, rovnako spoľahlivo došiel do cieľa, no každý z nich si napokon zvolil osobit(n)ý štýl samotného napredovania, ako sa bude vlastne správať počas dvoch hodín stopáže, keď musím následne skonštatovať, že obidvom sa to zväčša darilo veľmi znamenitým postupom, len treba poriadne rozlišovať doby nakrútenia, ktoré od seba delí pomyselná čiara v podobe 50 rokov, ale jednoznačne prehlasujem, že pôvodné dielo rozhodne nemá žiadnu konkurenciu! • A ak chcete vedieť o trošku viac, čo sa teda týka toho príbehu ohľadom Harakiri, tak si choďte ihneď prečítať moju recenziu, či si dokonca skúste sami porozmýšľať nad tým, že by ste si pozreli obidva tituly, trebárs najprv ten novší, a hneď potom ten starší, a aspoň budete môcť porovnávať, ktorý je tým pádom lepší? Ja už v tom mám dávnejšie jasno. (06.05.2023)