Tanec mezi střepinami

Marek Ťapák je univerzálny umelec a takýmto projektom si na seba naložil dosť. Čiastočne sa podarilo, ale ak tanečné číslo nebolo stopercentne pútavé, tak som trpel, prečo to pozerám, keď príbeh neexistoval. Film ukazuje, ako si od akejkoľvek práce je možné odskočiť, a to doslovne, a zakrepčiť si s kolegami. A môže to byť aj na píle a v najlepšom vyskočiť na dosky (ktoré znamenajú svet?). Ťapák ukázal, že aj ľudová hudba potrebuje moderné videoklipy, ktoré by boli akčné a sexi. (27.03.2016)

Marek Ťapák nadviazal na úspešné hudobno-tanečné projekty svojho otca zo 60-tych rokov, obohatil svoj projekt novým moderným šatom, dokázal sa vysporiadať s lyrickým textom, tanečnými kreáciami, dokonca aj s určitým pátosom pri zobrazovaní prírody. Vzniklo svieže dielko s podmanivou hudbou roznych regiónov Slovenska a hlavne tanečnými scénami s poctivou choreografiou. (11.05.2014)

Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** (12.03.2013)

Nakoniec som zmenila hodnotenie filmu. Mala som totiž problém hľadať v ňom príbeh a dokonca som mala podozrenie, že Marek Ťapák sa predvádza. Ale áno, tancuje mu to výborne. Nakoniec pozitívne hodnotím námet a beriem ho ako poctu celoživotnému dielu jeho otca – Martina Ťapáka. Pustil sa do odvážneho filmovania. Samotné obsadenie – členmi SĽUKu posúva folklór ako posolstvo pre súčasného diváka. Krásne scenérie zákutí Slovenska dopĺňajú tanečné scény. Ťažšie sa hľadá ucelená myšlienka, ale obrazy sú zrejmé – osudové ženy, sila a odvaha jednotlivca, boj s vlastnou smrteľnosťou. (09.05.2024)

Ten, kto má rád folklór a gýčovité horalské zábery, ten si príde na svoje. Ja som si ten film užíval. Krása slovenskej prírody skĺbená s východoslovenským, goralským, či horehronským tancom, spevom, či nápaditou choreografiou dávajú tomuto filmu svoj punc. Marek Ťapák presvedčil, že nebol len angažovaným drevom, ale že má pohybové nadanie a cit na ľudový tanec. Ten, kto očakával film v štýle filmu "Zem spieva" spolu so žánrovými obrázkami Karola Plicku, musel byť sklamaný, ale 21. storočie si nemôže dovoliť byť o sto rokov pozadu a žiť len z nostalgicých spomennok na filmy pre pamätníkov. (26.12.2012)