Architektovo břicho

Filmom Petra Greenawaya som zhodne pridelil po dvoch hviezdičkách. S jednou výnimkou, a tou je Brucho architekta. Dnes som si tento film, o ktorom Anderton napísal, že ide o "snobské umenie" letmo pripomenul a zladil jeho hodnotenie s ostatnými. Nemám záujem zlaďovať sa s ostatnými (väčšinou), ak je to na úkor môjho názoru. (24.10.2020)

Brian Dennehy ukazuje od začiatku full frontal, full side a full back. Potom začne vracať. Našťastie Brucho architekta ponúka omnoho vkusnejšie symboly, ale najdôležitejšia je tu kamera a jej úžasná kompozícia záberov. Symboly tu nemusia mať nutne jednoznačný výklad, ale asi viacerých napadne asociácia medzi bruchom, ktoré prináša smrť a bruchom, ktoré prináša život, alebo falický tvar obeliskov a architektovou neschopnosťou uspokojiť svoju ženu. Greenaway týmto filmom urobil pre Rím toľko, čo Fellini so Sladkým životom. Len škoda, že nie je tento film natoľko známy. Je to také klasické snobské umenie, ktoré veľa ľudí odsúdi ako nudu, lenže na rozdiel od mnohých "umeleckých" pozérov Greenaway si je toho vedomý a jedná sa tak o veľmi sebavedomé snobské umenie. Netreba zdôrazňovať, že sa jedná o životnú úlohu Briana Dennehyho. Aspoň čo sa týka hľbky postavy a jeho výkonu. (04.09.2013)

Americký architekt je tak posadnutý vlastným bachorom a polozabudnutým architektom z Francúzska, až takmer zabudne na úvodnú vášeň k mladšej manželke. K jej lonu a bruchu si tak začína nachádzať cestu architekt taliansky. Súboj dvoch chlapov o väčšieho pipíka môže začať. Do toho kopa antických rímskych pamiatok, fontán a kopírok, produkujúcich moderné umenie warholovského typu. Chabý scenár vs. výtvarne výrazná stránka. Typický Greenaway. Žiaľ, obrazovo nie tak pútavý a opulentne šokantný, ako v neskoršej tvorbe. A tak ostáva úmorná intelektuálna onania. Súhlasím s úvodným konštatovaním oficiálneho textu distribútora, že ide o rafinované dielo. Rafinované ako cukor zo seredského cukrovaru. (19.12.2020)

Film svojim či už umeleckým tak i technickým (skvelo využitá kamera a zaujímavé prestrihy na historické rímske pamiatky) spracovaním len robí poctu architektúre a umeniu celkovo. Podľa môjho neodborného názoru je film v mnohom postavený na určitých kontrastoch. Skvelá hudba Wima Mertensa svojim minimalistickým spracovaním krásne kontrastuje so zábermi na majestátnu a veľkolepú rímsku architektúru. (6. komentár k filmu) (31.01.2009)

na greenawaya ešte pomerne "normálny" no predsa silne výtvarne orientovaný, "architektonický" film, veľmi presná a silná metafora vnútorného rozkladu spoločnosti, veľmi dôvtipne a do vzájomného paradoxu postavené svety - americký a antický, vonkajší a vnútorný . . . záblesky bizarných dialógov a absurdnosť situácií vyplývajúca z ich banálnej podstaty zasadenej do veľkolepých interiérov a exteriérov Ríma vytvárajú zvláštnu atmosféru . . . jedna z najlepších scén a zároveň najtransparentnejších pre film je dennehyho policajný výsluch v závere filmu . . . (23.06.2007)