Země nikoho

Najlepší zahraničný film roku 2002. Dráma s prvkami čierneho humoru rozpráva príbeh srbského a bosnianskeho vojaka, ktorí sa dostali do situácie v ktorej sa snažia aspoň chvíľu jeden druhého nezabiť. Do toho zasiahne dotieravá televízia a UNPROFOR /šmolkovia ako ich volajú/, ktorí vlastne nič zásadné riešiť nemôže. Film je nakoniec plný absurdných i komických situácií, hoci od začiatku cítiť, že to neskončí dobre, pretože nevraživosť je príliš veľká. Vynikajúce dialógy skvelo doplňujú už aj tak celkom dusnú atmosféru. Nezmyselné /ale vtipné/ hádky o tom kto začal vojnu, prečo môžem to a to a ty nie /odpoveď: "Zač što ja mam pušku a ty ne."/ trošku pripomenie dialógy od Leoneho /Dobrý,zlý a škaredý/, debaty o tom, že sa netreba predstavovať /"Keď sa nabudúce stretneme, bude to len cez hľadáčik pušky"/ a kopa ďalších skvelých dialógov a scén s kvalitnými hereckými výkonmi. Niet dôvod prečo by som tomuto filmu nemohol dať s čistým svedomím plný počet. Odporúčam titulky, v originálnom znení tie hlášky vyznejú lepšie. 90%. (09.02.2009)

Jeden z najabsurdnejších príbehov, s najväčším čiernym humorom a vynikajúco vystihnutou situáciou občianskej vojny v Juhoslávii. Túto vojnu asi najlepšie vystihuje rozhovor dvoch znepriatelených vojakov vo vojenskom bunkri. S pištoľou namierenou na nepriateľa sa pýtajú dôležité otázky. Kto začal vojnu? Kto sa odtrhol a rozbil krajinu? Kto zničil naše obce a vyvraždil našich ľudí? Vaše televízie ukazujú naše zničené obce a tvrdia, že sú vaše! A mnoho iných nezabudnuteľných viet, ktoré vám vlastne ukážu, že vina je na všetkých stranách rovnako, pretože jedni sa odtrhli a druhí sa rozbitiu bránili silou a neskôr to prerástlo do nenávisti, odplát, vyhladzovania a bojom o územia. Jedna z najnezmyselnejších vojen, je opísaná v pasívnej vojenskej snímke. Zo začiatku sa zdá nudná a bez významu, ale neskôr zaujme tvrdou satirou, popísaním úlohy mierových jednotiek v tejto vojne, ktoré vlastne len rozdávali humanitárnu pomoc a nezabránili krviprelievaniu, starali sa skôr o imidž v médiách a najlepšie sa ukázala bezcitnosť tých veliteľov z UNPROFOR, keď nechali umrieť vojaka v zemi nikoho, zavolali veliteľov jednotlivých znepriatelených strán, oklamali ich, aby zaútočili na seba a ten vojak zomrel a oni tak zahladili stopy a zároveň ho nechali zomrieť, čím skôr. Jeho smrť, ktorá nie je ukázaná, je asi jedna z najkrutejších, ktoré sa mu mohli prihodiť a pridala sa k tomu ešte tá situácia, keď potreboval ísť na "veľkú potrebu". Nemožnosť úniku toho vojaka, je aj metaforou na situáciu ľudí v tej dobe, žijúcich tam. A rozprávanie o tej blondíne vlastne ukazuje, aká je tá krajina malá, opäť aké tie bratovraždy boli nezmyselné a aj to, že je za hranicami, vlastne ukazuje na stratu občanov, stratu lások, stratu rokov života. Na záver by som dodal, že pre niekoho možno pacifistický snímok, pre mňa však snímok s vysokou vnútornou a skrytou hodnotou a významom. Zároveň by som rád dodal, že ani to bombardovanie v roku 1999 nebolo správne a tu zabili skôr civilistov, išlo o niečo iné a to mám popísané v komentári k dokumentu Ulúpené Kosovo. Mierové jednotky zlyhali podľa mňa už v rokoch 1990 a 1991. Ak by sa Juhoslávia rozdelila dohodou alebo zostala celistvá, nemuseli sa stať masakre ako v Srebrenici, Vukovare, Sarajeve, srbskej Krajine, Kosove, Macedónsku, či mnohé iné, tiež by nemuselo mať Srbsko jedno z najmenších území vo svojej histórii a mnoho iných zlých vecí a vlastne hlavne nemuselo prísť o život toľko desiatok tisíc ľudí. Tvrde absurdné, čierne, silné a skvelé! (13.04.2012)

,,…PROTOŽE VY JSTE ZAČALI VÁLKU!“ … ,,TO NENÍ PRAVDA, VY JSTE ZAČALI VÁLKU!“ … ,,MY?“ … ,,ANO, TO VY JSTE ZAČALI VÁLKU!“ … ,,NE, TO VY, VY JSTE ZAČALI VÁLKU!“… /// Satirickej pohled na jednu válku a důkaz, že její nesmyslnost může mít nejrůznější podobu. Přestože jsou nepřátelé spolu v jednom zákopu, nejde tady o psychologii či dokonce navázání přátelství, jde jen a pouze o zdůraznění absurdní situace celýho konfliktu, ve kterým svoji nezanedbatelnou roli sehráli i vojska OSN. Jednohubka, která je víc vtipná než válečná. Alespoň na první pohled… /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Zjistím, kdy a na co bylo třeba vojáků UNPROFOR. 2.) Ležím na skákavý mině (a chce se mi srát). /// PŘÍBĚH **** HUMOR ** AKCE * NAPĚTÍ ** (29.05.2013)

Tradiční balkánská škola se v rukopisu Danise Tanoviče nezapře. Umění na tragikomické situaci, která balancuje na hraně konkrétna a metafory, zobrazit neutěšený celek, je typický zejména pro Emira Kusturicu, nicméně Tanovič mu sekunduje více než zdatně. Zprvu humorný paradox o třech mužích, kteří se ocitnou v kleštích mezi bitevními liniemi Srbů a Bosňanů, přerůstá do absurdních rozměrů osobní i nadosobní tragédie, kterou "západní" svět, ponořený do své kvazi-mesiášské role, není schopen pochopit, natož vyřešit. Zemi nikoho můžeme číst jako brilantně natočené komorní drama, nicméně mnohem plodnější je vnímat ho jako výpověď o nelogičnosti jednoho konfliktu a neschopnosti západní civilizace být empatickou. Neutěšený závěr si v ničem nezadá s nejsilnějšími momenty Kusturicovy filmografie a je to právě ten fakt, který vytahuje moje hodnocení po dost nezáživném úvodu až k maximu. Zemi nikoho by měl člověk nejen vidět, měl by se pokusit vcítit do toho, co nám bez zbytečných nacionalistických vášní sděluje ten, kdo chápe více než zpravodajové masmédií. (05.11.2005)

Kde bolelo, tam bolelo, bola jedna vojna, dve znepriatelené strany, zákop a 3 vojaci v ňom... "Ako ti je?" "Super. Nikdy mi nebolo lepšie... najskôr po mne strieľajú a potom sa preberiem na míne... celý svet na mňa pozerá, potrebujem sa vysr*ť a ty ma seri*š tými debilnými kecami." Znie to ako komedia, nie? Lenže toto je trpká komédia, kde vládne televízia a štáby, kde politici a generáli tvrdia "však by sa nič nezmenilo" a všetkým (alebo takmer) je to jedno... však "zákop ako zákop" "mŕtvola ako mŕtvola" a "vojna ako vojna". Politika nezasahovania a jej absurdné riešenia v Absurdistane zvanom vojna. Film sálajúci chladom a cynizmom, s tragikomickou príchuťou, ktorý vás rozhodne nenaplní príjemnými pocitmi. 9/10 (09.12.2005)