Riaru Onigokko

"Mitsuko běží o život" . Další pamlsek z rukou mistra Šion Sona. To je prostě pan Loutkař. Tahá za nitky přesně jak potřebuje a diváka tím tahá za nos a nechává ho v nevědomosti co bude dál. Scény slaďoučký jak cukrová vata, střídají scény doslova jateční, vše podporuje geniální hudba a fantastická kamera. Prostě další Sonův kousek na kterej jsem čuměl s otevřenou hubou a na konci nevěřícně kroutil hlavou jak to zase vypiplal. Příznivci Sona určitě zklamaní nebudou, SPOKOJENOST. (16.12.2015)

Myšlenky, které se honí v Šion Sonově hlavě, jistě nejsou zcela normální. V Tagu se je rozhodl využít, přiznat a rozpitvat. Mitsuko zažívá něco tak bizarního, že i my pochybujeme, zda je to realita. Šion Sono používá entitu Mitsuko (doslovně a perfektně) jako diváka svých představ (a nestydí se za to). Nedovedu se rozhodnout, jestli je film jako celek odfláknutý nebo geniální. Možná obojí. Možná se už Sono vykašlal na diváka a točí filmy pro sebe. Teda, on to už asi dělá dávno. (31.01.2016)

Film sice nedává žádný smysl, ale obsahuje spoustu krve a školaček v uniformách, a skoro se v něm nevyskytují muži, takže u mě dobrý. Taky je fajn, že SONO objevil MONO, bohužel potenciál této kapely zůstal trestuhodně nevyužit, takže na pořádný postrockový nářez ve filmu si budeme muset ještě počkat. (15.12.2015)

Mitsuko je jediná žiačka z dievčenskej triedy, ktorá počas školského výletu prežije útok záhadnej sily, ktorá zmasakruje všetky jej spolužiačky. Alebo, že by nie? Že by to bol všetko iba sen? Existuje niečo ako paralelný svet, v ktorom niekto, niečo, v rovnakom čase ako my, opakuje rovnaké úkony ako my, pričom môže byť náš osud spečatený odlišným spôsobom? Alebo je to všetko iba v našich hlavách, ktoré môžu v stresových situáciách obsahovať choré myšlienky, pričom nedokážeme rozpoznať čo je realita a čo sen? Má ženská logika logiku? Je možné, že by ženy ako také, mohli disponovať väčším množstvom charakterových čŕt ako muži, pričom práve z tohto dôvodu im nedokážeme porozumieť? Odpoveď možno nájdete práve v tomto surrealistickom filme, od špecifického režiséra - Šion Sona, ktorý sa rozhodol zamyslieť sa nad citovým vnímaním či samotným chápaním nášho nežného pohlavia, pri inak zdanlivo bežných situáciách, kedy musia dospieť k rozhodnutiu, akým smerom sa budú v živote uberať. Typický Šion Sono. Kto nepozná spôsob práce tohto Japonského veľmajstra z krajiny vychádzajúceho slnka, nech sa jeho tvorby ani nechytá. Pre koho bude tento film jeho prvou skúsenosťou, len sťažka sa vyhupne cez tri ☆. Ten kto má od Sona čosi napozerané, zrejme si (z časti) príde na svoje. Videl som od neho niekoľko solídnych, prazvláštnych filmov, ktoré nie vždy našli pochopenie, pričom v prvý dojem tento "Nezvratný Osud" z Japonska taktiež budí presvedčenie, že divák chápe, tuší, ba dokonca vie, o čo ide. Prezradil som už pomerne dosť. Alebo klamem? No veď posúďte sami. Každopádne, ja som bol spokojný, lebo samotný snímok ponúka dosť násilných scén nato, ako spĺňal zaradenie do žánru horor. Je pravdou, že niektoré počítačo efekty občas nespĺňali najvyššiu kvalitu prevedenia, no jeho divno divný spôsob prevedenia vlastných myšlienok zostal zachovaný, a zato som rád. Sono je proste iný, a buď ho budete rešpektovať preto aký je, alebo jeho tvorbu proste nesledujte. Za mňa - 60% (25.11.2015)

Sono a jeho boj proti pravidlám a konvenciám. Veľmi by som bol zvedavý čo by na toto povedali feministky. Úloha ženy vo filme a celkovo v ponímaní mužov je tu plná exploatačného násilia a jemnej erotiky( povestné Sonové nohavičky vykúkajúce spod sukničiek). Tag je príbehom o jednej postave a rôznych svetoch. Fikčné svety a snaha nájsť svoju realitu je podfarbená úžasnou variáciou a režisérskou nápaditosťou na nám už známe postupy a témy a vytvára tak vizuálnu žranicu originality a tiež určitej preštylizovanej všednosti - vždy tam musí byť nejaký staroch čo to má celé na svedomí. Ale rúcanie a zároveň využívanie týchto postupov je to čo robí film zaujímavým. Máme tu hororové prvky - funkčné. Máme tu dobrodružstvo a akčnosť - tiež funkčné a rovnako sa tu nachádza transcendentný motív s veľmi príjemným hudobným podfarbením. Teda dielo hodné génia. Významy sa nabaľujú. A príbeh pekne plynie, len aby sa s vami pohral. A dovoľte mu to inak vás každý dejový zvrat sklame. Treba si uvedomiť, že je to o Mitsuko a nie o nás divákoch. Je to o tom že si Sono chcel skúsiť quadrocopteru a tak si ju skúsil. A tiež o tom, že pekné dievčatá sa radi hrajú s perím. Takže si to užite. (06.12.2015)