Poslední večery na Zemi

Záverečná scéna je perfektná (hlavne v momentoch, keď pripomína Wonga) a vôbec by som sa nehneval, keby to bol celý film. Cudzie sny mám rád. Len keď zo 140 minút som nepochytil praktičky nič z deja (možno tie hodinky), a že to nič bolo naozaj extrémne rozťahané, asi  by som bol pokrytec, keby som dal viac jak 3*. Lebo ja som ten film pochopil. Ale nemôžme sa baviť o príbehu. Pretože môžete dať preč ľubovolnú polhodinu z ktoréhokoľvek miesta a výsledok bude rovnaký. (29.12.2021)

Posledné večery na Zemi predstavujú pre mňa zážitok spojený so sledovaním prvého filmu Wong Kar Waia. Vtedy som sa na jeho poetiku ešte nedokázal naladiť, pripadal mi trochu nudný, ale stále dostatočne zaujímavý, aby som pokračoval v objavovaní jeho tvorby a opätovnom pozeraní jednotlivých filmov. No a podobne to budem mať asi aj s Gan Biom, pretože popravde čo si o tomto filme myslieť, na prvýkrát netuším. Na druhú stranu som bol schopný ho precítiť a nechať sa príjemne unášať obrazmi a hudbou. Jeden zo zádrheľov môže tkvieť v tom, že som ho celý videl v 2D, čiže inak, ako to mal režisér s divákmi v pláne. (17.06.2019)

Vraciame sa do Kaili. V inom príbehu ale v známej atmosfére. Gan Bi je totiž umný rozprávač. Umelecká roztekanosť príbehu v prvej polovici vás núti rozmýšľať a hľadať súvislosti. Pomaličky vďaka vizuálnym prvkom vstupujeme do roviny snov a predstáv, ktoré podznamenávajú život hlavnej postavy. Následne sa dostávame do snovej sekvencie, ktorá je jednou obrovskou jednozáberovkou, ktorá trvá vyše 50 minút. Vtedy už len realistické zobrazenie sna a jeho nuáns vytvára v divákovi pocit nevídaného vzrušenia, kde miesta a postavy doplňujú hovorené slovo v prvej časti a uzatvárajú komplexne cestu hlavnej postavy za pochopením. Meditatívne a krásne. Niečo čo pohladí na duši. Je to akýsi príklon k starej umeleckej škole, cez prostredie, ktoré nepôsobí exoticky ale skôr smutne a vyprázdnene. A v tom sa snaží postava nájsť nejaký zmysel. Pre mňa po dlhom čase znova príjemné spestrenie. Škoda že keď prskavka dohorí zobudíme sa. Zaujímalo by ma čo bude potom. (24.05.2019)

Sny jsou zapomenuté vzpomínky. Nečekejte romantický film, ale slow-motion záběry poetickou meditaci, která rozezní po čase. Čas s prostorem zde nabírá úplně jiný filmový spád na který Bi Gan vkládá všechnu svou vnitřní melancholii. "Kdykoliv jsem ji viděl, věděl jsem, že jsem znovu upadl do snu. A jakmile víte, že sníte, je to jako byste byli mimo vlastní tělo". (18.11.2019)

Prislo to takmer na konci festivalu v Cannes, ale to cakanie sa oplatilo. Najsilnejsim zazitkom, ktory prekonava ostatne, je film, ktory naplno vyuziva ten najsilnejsi filmovy prostriedok - samotny obraz, je strhujucou vizualnou noir lovestory basnou. Tajomno a krasa obrazu v kazdom zabere, uhrancive prelinanie reality a snovej magie, kde sa pritomnost strieda s minulostou, ci mozno iba fikciou a velmi strohy, ale o to viac zapamatania hodny hudobny motiv. A potom pride zaverecnych cca 50min (ktore su iba v 3D) a ktore predstavuju ciru kinematigraficku slast. [Cannes 2018] (16.05.2018)