Matador

Film o vášni a posedlosti smrtí, která jediná dokáže těm podivným protagonistům onoho příběhu přinést uspokojení v jejich vnitřní touze po dokonalém spojení. V reálném životě je to něco zcela zvráceného, ale v tomto filmu to prostě nějak funguje. Pro mě jeden z nejlepších raných Almodóvarových filmů. (25.10.2014)

Film o sexe, smrti a náboženstve. Táto veta všetko povie, ale nič nevyrieši. Ponúkam preto vlastnú interpretáciu. Pre predporozumenie treba mať na pamäti, že Almodóvar väčšinou skúma účinky frankistického fundamentalizmu a machismu na život svojich postáv po „oslobodení“; tieto prezentuje ako absolútne narušených jedincov, vždy sa ich však snaží pochopiť. O čo konkrétne ide? Vraždiaci toreador Diego spozná svoju nasledovníčku, advokátku Mariu. Oba nemôžu žiť bez neustáleho spájania sexu a smrti, čo nie je nič iné ako prejav zdegenerovaného machismu. Ich osudy sa točia okolo Angela (Antonia Banderasa), ktorý trpí pocitmi viny kvôli rozpoltenosti medzi matkinou vierou a posadnutosťou býčimi zápasmi. Táto schizofénia u neho vyvolala zvláštnu senzibilnosť na vraždy, ktoré Diego a Mária páchajú. Sám je len neskúsený mladík zápalisto sa snažiaci dospieť. V Matadorovi je toho oveľa viac a jediné, čo sa s ním dá robiť je pozerať ho. Nebyť trochu nešikovného stvárnenia, mohlo ísť o jeden z režisérových vrcholov. (08.07.2013)

Provokatívny, no predovšetkým svieži a svojsky zábavný šibal Almodóvar v perfektnej kondičke. Ako inak, štipľavý žánrový guláš- od drámy, krimi cez melodrámu, psychologický film, komédiu či divadelnú tragédiu a ďalšie žánre, čo existujú a Almodóvar s večným apetítom ich načína, a čo presahujú môj mladý rámec poznania :). Pritom to má citeľný mýtický podtón : hlavný hrdina- slávny matador = heroická postava, so smrťou spätá ex- povolaním matadora i svojím vlastným prirodzením, po ďalšie- všadeprítomný motív zápasu. Niektoré zábery zas navodzujú dojem rozprávkovosti, čo bude nepochybne súvisieť s nadprirodzenými linkami Matadora. Áno, takéto divné hybridy neprodukuje hocikto, zato zaručene pán Almodóvar. Korida ako búrlivá metafora vzťahu. Opakovaná zámena mužských a ženských rolí: Diego vs. Maria- býk vs. matador- raz dráždi jeden , v zápätí je dráždený, ešte aj v poslednej spoločnej scéne sa role premenia... Pekné vzťahové trojuholníky: 1. Ángel- Diego- Maria: Ángel- precitlivený, správa sa iracionálne, obeť- poznačený ťažkou autoritatívnou výchovou bigotnje matky, dobrák- za prečin cíti vinu, Diego a Maria- chladnokrvní zločinci vraždiaci pre nič len rozkoš, vzrušenie, inteligentní, analytickí (kontrast), 2. Eva- Diego- Maria: Eva- vrúcne milujúca, predstavuje životodarný cit, Maria- zobrazuje chladnú, cieľavedomú vášeň, navyše skazonosnú, obe sú však ochotné obetovať pre Diega čokoľvek a necítia strach. Motívy nadprirodzenosti- fatálnosť ich vzťahu, a zároveň ich osobností, Ángelovo jasnovidectvo, kvetinárkino veštenie... Štylizované dialógy: chuťovka 1: „Prestať zabíjať bolo pre mňa ako prestať žiť.“ „Vy muži si myslíte, že zabíjanie je zločin. My ženy sa na to tak nedívame. Preto každý vrah má v sebe niečo ženské.“ „A každá vrahyňa niečo mužské.“ chuťovka 2: „Odkedy som ťa stretol, nemôžem spať.“ „Ani ja nemôžem spávať.“ „A pokiaľ nespíš, ani nežiješ.“ „Nemyslím, že budem ešte spať, pokiaľ ty budeš žiť.“ „Budem žiť, pokiaľ si ty nažive.“ Presvedčivé, hravé výkony na vášnivom čele s predstaviteľmi Diega, Marie a Evy. Áno a pravdaže vizuálna prepracovanosť: strhujúce obrazové kompozície, ku ktorým prispievajú i skvelé pohrávanie s farbami, výtvarnosť interiérov, fantastická práca s priestormi a usmerňovanie hercov v priestore, už obľúbené pohľady cez rôzne štruktúry (kúpeľňové dvere, mreže...), vizuálne i myšlienkovo výrečné kostýmy, šikovná kamera... Takže ak vás nepopudí drsný úvod, ktorý u Almodóvara rozhodne nebýva len na to, aby šokoval, môžte zažiť niečo ozaj moc fajnové! (02.11.2008)

"Všecky ty věci, co se vymykají rozumu..." Jsou tu, ale většinou řečeny, nikoli ukázány, a to je problém tohoto nejdříve procítěného, pak vymyšleného, pak napsaného, pak financovaného, pak zahraného, pak natočeného a sestříhaného Almódóvarova velice chytrého a nanejvýš empatického snímku, jenž je velkolepou, ovšem i postmoderně ironickou poctou žánru "giallo" (třeba ten argentovský komisař - ha ha!). A něco se v tom procesu ztratilo... Abych to obrátil: příliš mnoho zajíců, chrtova smrt. Stojí za vidění, ale ne opakované. Pro almódóvarofily je to jasná páka, za čtyři zlaté hvězdy, možná za pět. Ale chyb a blbostí je tu tolik jako kladů a radostí, režie vzdálená, možná pod vlivem drog, možná pod vlivem zatmění. Jako nepovedený román s úžasným, až kosmologickým konceptem. Na katedrách filmových věd by tohle dílko nemělo chybět. A pro v šedesátých letech zakletou FAMU... povinnost!! (29.04.2009)

Matador je ďalším vizuálne a myšlienkovo otvoreným príspevkom do španielovej bohatej zbierky... Opäť sa nehrá na rácio, ale za všetkým sú emócie, spaľujúca vášeň silnejšia ako smrť, postavy konajúce skrze svoje pudy a abolútnu necenzúrovanú prirodzenosť. Mám rád tú Almódovarovu pestrofarebnosť, nevyspytateľnosť a umeleckosť, no na Matadorovi je všetko nevybrúsené, akoby v plienkach. Miestami sa vkráda aj mierna nuda a prílišná (a čo je horšie dosť umelá) prekombinovanosť. Každopádne je to film zapamätateľný (už len úvodná titulková sekvencia pár neznalcom Almódovara privodí nie celkom príjemné stavy:) a hodnotný, no na Pedra mám nastavenú inú kvalitatívnu laťku, ako na zvyšok podobných nekonformných "úchylákov". (20.09.2009)