Část třetí (E03)

Tak konečně něco z akce o tom jak amíci dostanou na držku od hrdinné Luftwaffe. I tak je to zbytečně hnusně digitální a k tomu solidní sci-fi, kdy každá B-17 sestřelí alespoň 3 Mezky. B-17 jich dle posádek prý sestřelily 288 - realita je 30 strojů. Kniha se jakž takž drží reality, scénáristi z toho zbytečně dělají pohádku... (03.02.2024)

Naprostá pecka a zatím nejlepší díl tohoto seriálu, byť jsme přišli o Curta, který začínal být mojí nejoblíbenější postavou... naproti tomu Austinu Butlerovi toho děsnýho drsoně nevěřím ani za mák, ale holt takhle jsou rozdány karty a třeba se mé dojmy z této postavy v následujících epizodách ještě zlepší. Další skvrnkou na kráse je co tu už zmiňoval uživatel Axis - vypadá to, jako by střelci v B-17kách kosili jednoho Messerschmitta za druhým, avšak realita byla bohužel trochu někde jinde. Ale i tak perfektní díl od záčatku do konce, resp. od vzletu po přistání, bez jediného hluchého místa, už aby byla venku další epizoda! 90% (04.02.2024)

Tentokrát se začíná hned misí Schweinfurt–Regensburg (17.8.1943). Do vzduchu se dostaneme po nějakých 15ti minutách a jsme tam celou epizodu. Vše co předchází startu je součástí přípravy. Takhle má vypadat “vycpávková vata”. Nejlepší epizoda a pochybuju, že tohle něco v budoucnu překoná. (21.03.2024)

Tak dostáváme první nařachanou epizodu a jede se opravdu ve velké vřavě. Tvůrci do toho jdou naplno, nebojí se oddělat jednu z hlavních postav, u které se určitě čekalo, že bude tahounem celé série. Konečně tak jedene naplno v rámci emocí i gradace napětí v jednotlivých scénách. Myslim, že přesně na něco takového jsme čekali. (05.02.2024)

Prečo to neodložili na ďalší deň, ak to bolo také dôležité, že všetci vzlietli spoločne, ako na brífingu, deň D bol na poslednú chvíľu odložený kvôli zlému počasiu? Kde bolo stíhacie krytie? Prečo im v Alžírsku nemal kto vyjsť v ústrety, zdravotníci atď. Je úžasné, že dokonca aj v americkej produkcii sú americké ozbrojené sily vykreslené ako chaotické. Seriál z druhej svetovej vojny, ktorého ústrednou postavou sú posádky amerických bombardérov, nedokáže vzlietnuť do výšin svojich žánrových kolegov a necháva divákov uzemnených v krajine priemernosti. Seriál, ktorý sľuboval intenzívne skúmanie problémov, ktorým posádky bombardérov počas vojny čelili, nakoniec zaostáva v rozprávaní príbehu aj vo vývoji postáv. Jedným z hlavných nedostatkov seriálu je neschopnosť zachytiť emocionálnu hĺbku a historickú presnosť, ktorá sa vyžaduje pre rozprávanie o druhej svetovej vojne. Postavám, napriek tomu, že sú súčasťou strastiplnej vojnovej skúsenosti, chýba potrebná hĺbka na to, aby divákov zaujali na hlbokej úrovni. Scenár sa snaží sprostredkovať surové emócie a boje, ktorým členovia posádky čelia, čím ich redukuje na obyčajné karikatúry, a nie na plnohodnotných jednotlivcov. Okrem toho seriál nedokáže autenticky vykresliť historický kontext. Nepresnosti v uniformách, vybavení a dialógoch narúšajú strhujúci zážitok, ktorý by sa od produkcie z druhej svetovej vojny očakával. Pre divákov, ktorí poznajú toto obdobie, môže byť náročné odložiť nedôveru, pretože seriál prehliada zásadné detaily, ktoré by mohli obohatiť rozprávanie a poskytnúť autentickejší dojem. Ďalším kameňom úrazu je tempo seriálu Vládcovia vzduchu. Epizódy sa kľukatia bez jasného zmyslu pre smerovanie, čo divákov zanecháva dezorientovaných a odtrhnutých od celkového príbehu. Chýbajúca ucelená dejová niť sťažuje investovanie do osudov postáv alebo pochopenie širších dôsledkov ich misií. Filmové spracovanie sa síce snaží zachytiť intenzitu vzdušných bojov, ale nedokáže priniesť taký viscerálny dojem, aký by sa očakával. Špeciálne efekty často pôsobia zastaralo a podkopávajú vážnosť situácií, ktorým posádka bombardéra čelí. Zle choreograficky zvládnuté akčné sekvencie a nepresvedčivé CGI prispievajú skôr k pocitu odstupu než k pohlteniu. Azda najvýznamnejším nedostatkom je premárnená príležitosť preskúmať psychologickú záťaž členov posádky. Vojna je komplexný zážitok, ktorý presahuje rámec bojiska, no v Letu do tmy sa nedarí preniknúť do psychologických aspektov členstva v posádke bombardéra. Výsledkom je plytké vykreslenie vnútorných bojov postáv, čím sa stratila šanca dodať príbehu hĺbku a nuansy. Na záver možno povedať, že "Masters of the Air" sa snaží povzniesť nad množstvo seriálov z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré nastavili latku historických drám vysoko. Seriálu chýba emocionálna rezonancia, historická presnosť a presvedčivý dejový oblúk, a tak v konečnom dôsledku nedokáže spravodlivo opísať nevypovedané príbehy posádok amerických bombardérov počas kľúčového obdobia dejín. (17.02.2024)