Stroj času

Horor to teda moc není, spíš pohádka se špetkou jednoho hororového prvku, ale nemůžu říct, že by to bylo špatné. Zajímavé nápady v tom jsou, ani samotný námět není vůbec špatný, do jisté míry je to i originální a navíc už zde jsou znát typické prvky Del Tora, takže těch plusů to nemá zrovna málo. Horší ale je, že je to dost průměrně natočené a když pominu charismatického Rona Perlmana, který mě dokáže zaujmout snad všude kde se objeví už od Města ztracených dětí, tak je to tak i zahrané. Z toho důvodu z Cronosu nemám žádné silnější dojmy, ale zajímavé to bylo určitě i tak. A na některé scény určité nezapomenu - třeba na to slízávání krve ze země... 3* (10.07.2022)

Je to celé pomalé a chvíľkami nechcene smiešne, ale zase originálne a tajomné. A to malé dievčatko! Kebyže som už nevidel Hellboya a Bladea dvojku, myslel by som si, že sa práve tieto úžasne vybrané deti stanú súčasťou del Torového rukopisu. Pre milovníkov žánru je Cronos povinnosť, pre ostatných, tak trochu iný horror. Klubovka jak vyšitá. 70% (10.06.2012)

Filosofický rádobyhoror o tom, že ta nesmrtelnost zase neni tak úplně super, del Torovi moc nevyšel. Neupírám mu pár dobrých záblesků originality a celkem solidní obsazení, ale to nemůže vynahradit neskutečnou táhlost děje, která mě několikrát takřka uspala. A to stopáž patří k těm kratším. Jako debut to ujde, ale rozhodně z toho nebudu skákat do vzduchu jen proto, že je to del Toro. 30% (03.07.2012)

Film o upíroch sa dá natočiť dvoma spôsobmi. Buď okopírujete klasické Draculovké horory, ako množstvo hororov dnešnej doby a bude to hrozná sračka. Alebo si môžete vymyslieť niečo originálne. Áno, to je presne prípad Cronosu. Film by som za horor veľmi nepovažoval, ale skôr sa drsnejšiu drámu, s veľkou morálnou hodnotou. Nevedel som, že film je z Mexika, nuž ale herecké výkony ma celkom dostali. Aj keď deti vo filme nemám rád, ale musím priznať, že tu mladá dáma hrala dobre. (04.07.2010)

Melancholický príbeh človeka ktorý nájdením zvláštneho prístroja vysávajúceho krv sa mení na niečo zvláštne, neľudské, inak vnímajúce svet s prílišnou precitlivelosťou na svetlo a chuťou na ľudskú krv. Veľmi zaujímavým prvkom už tak dosť originálneho príbehu je vnučka spevádzajúca svojho meniaceho sa deda... Film opäť zaujme tou atmosférou ktorou oplýva každý mexický film Guilma del Tora (El Espinazo del Diablo, El Laberinto del Fauno) po ktorej v hollywoodskych filmoch tohto tvorcu nie je ani stopy (Mimic, Blade II, Hellboy). (03.06.2007)