Priehrada

Budovateľská agitka 50. rokov. Stavba megapriehrady je presvetlená ľudovými tancami krojovaných robotníkov, spevmi a figliarstvami troch brigádnikov, ktorí opustili byrokratickú nudu kancelárie, aby vyzdraveli na čerstvom vzduchu pri kopaní hliny a širokými úsmevmi kolektívneho kladného hrdinu. Budovateľskú radosť mu kalia len dedinskí sedliaci, zblbnutí alkoholom a vodcom kulakov, ktorí sa nechcú vzdať pozemkov a hospodárstiev v prospech priehrady, čo im všetko zatopí a v prospech kvitnúcich a prosperujúcich roľníckych družstiev, kde každému patrí všetko a odmenený je každý len podľa toho, koľko vykoná. Schematické a jednorozmerné charaktery, kolektívny hrdina je nielen ten dobrý, ale aj zlý - sú ním všetci tí, čo sa nezapájajú do budovania a nesúhlasia s priehradou. Nakoľko schematizmus rokov 50. bol miestami trošinku narúšaný, film bol nakrútený s humorom a odznela tu moja obľúbená pesnička "Horehron, Horehron ja som Horehronka, poďte chlapci do nás budem Vám frajerka!" zvyšujem subjektívne hodnotenie smerom nahor. (19.09.2012)

Keď si odmyslíte politickú a budovateľskú agitku tých rokov, naivitu práce i niektorých hereckých výstupov, dostanete celkom pútuvú tragikomédiu aj o ľudských vztahoch či problémoch a radostiach. Samozrejme, uspievané a utancované pasáže a pátos budovania trochu znižujú dielo, ale ono je vskutku kvalitne natočené. Záplava vtedy mladých a začínajúcich hviezd určite poteší i pobaví. Za zmienku stojí výkon Gustáva Valacha v roli kulakovho syna, menšiu rolu paholka si zahral aj Martin Ťapák, budúci skvelý režisér. Hodnotenie: 60% (28.08.2013)

Dalsi z budovatelskych filmov, akych sa po 25. 2. 1948 tocilo hodne. Filmu chyba dejova linia, scenar sa toci len okolo stavby priehrady /Oravskej/. Kopa nudnych budovatelskych kecov, jednorozmerne postavy, schematizmus konca 40. a zaciatku 50. rokov vladne na kazdom kroku, herecke vykony takmer ziadne. To su najdolezitejsie minusy filmu, plusom je snad len rezia talentovaneho Bielika. 30 % (26.11.2013)

Tento film rozpráva o pravdivom príbehu zo Slovenska, kde si pracujúci ľud po oslobodení Československej republiky sovietskou armádou buduje za bratskej pomoci českej robotníckej triedy socialistickou industrializáciou svoj lepší život. –––– Tento slovenský veľkofilm som si nemohol nechať ujsť a dostal som o niečo menej, ako som čakal, preto len dve hviezdy. Budovateľskú atmosféru som čakal, aj dostal. Ale čakal som aj zrozumiteľný príbeh zúčastnených ľudí, ale to som nedostal. Len niekoľko (veľa) figúrok podľa šablóny, ktoré sa správali nereálne, až hlúpo, a to bolo dosť ťažké stráviť. Naviac sa osobné príbehy nijako neuzavrú a film skončí liatím betónu za spevu budovateľskej piesne. Film je tak asi len odrazovým mostíkom pre hercov najstaršej slovenskej generácie, z ktorých už nikto nie je medzi nami a Mária Kráľovičová odišla len teraz ako posledná. –––– Koľko dám práce, toľko dostanem pláce. Každému podľa jeho zásluh! (13.12.2022)

2O rokov pred Dickeyho románom Vyslobodenie (a 22 pred jeho filmovým spracovaním) prišli s nápadom s priehradou odvážni Slováci. Nepoňali ho však ako drsný survival hixploitation s homosexuálnym znásilnením, ale ako roztopašnú komédiu s jemným presahom vyplývajúcim z kladenia otázok. Je lepšie starať sa o vlastnú pôdu, hoc len malé políčko kdesi za domom, alebo sa na to vybodnúť a odísť budovať obrovský architektonický prvok, ktorý nezvratne ovplyvní nielen život v krajine, ale i ráz samotnej krajiny a časom i životy obyvateľov? Jeden by dnes, v r. 2023, povedal, že samozrejme je lepšie obrábať si svoje políčko. Zachovať kolorit krásnej slovenskej prírody. Lež na začiatku 5O. rokov 2O. storočia bola situácia a nálada v spoločnosti iná. Kým len tvorcovia kladú otázku, či je múdre všetko nové (resp. technologické pokroky) vopred odsúdiť a nedať im šancu, je to OK. Oni ale samozrejme zašli oveľa ďalej. Takže tí, ktorí chcú naďalej pracovať na svojich pozemkoch, sú líčení temer až negatívne. Naopak, robotníci, inžinieri a architekti predstavujú hlas rozumu. Tvorcovia to väčšinou ako-tak uhrali, takže nová generácie netvrdí ani tak to, že pracovať netreba. Skôr naopak. Ale pracovať treba „rozumne“ a „výkonne“. Pre blaho spoločnosti ako celku. Asi by sme o scenári mohli vravieť ako o ideologickom resp. budovateľskom, ale mne to v r. 2023 nevadilo resp. občas som krútil hlavou, ale rozhodol som sa Priehradu vnímať ako príbeh doby, poplatný roku svojho vzniku. Takže vodca sedliakov nie je poctivý muž, ale zákerná sviňa mysliaca na seba a stavitelia priehrady sú všetko usmievaví, večne optimisticky naladení a dobroprajní muži. Tí chodia po krajine a verbujú do svojich radov pracovitých, ale azda až „hlúpych“ sedliakov, ktorí sú „hlúpi“ najmä z dôvodu, že drú na svojich VLASTNÝCH pozemkoch, pričom na priehrade by mali oveľa viac peňazí. Čiže peniaze sú stavané do popredia. Druhou stranou mince bolo, že mnohí na svojich pozemkoch skutočne tvrdo a poctivo dreli a napriek tomu nejeden raz dopestovali len toľko, aby mali z huby do úst. Asi sa zhodneme na tom, že chudoba nie je dobrá, čím nechcem povedať, že bohatý človek je dobrý a chudobný zlý (veľakrát je to presne naopak, ale rozumieme si). Snímku natočil monumentálny Paľo Bielik, len 4 roky predtým spolurežírujúci (a samozrejme hrajúci hlavnú rolu) klasiku Varúj...! Kým vtedy si za predobraz vzal knihu Ivana Stodolu, tentokrát siahol po Dominikovi Tatarkovi. Šokovala ma finálna “nehoda“ (pôsobí drasticky ešte i dnes) a naturalistické zmlátenie ženy. Za vyložený mínus by som označil množstvo nudných pasáží (chytanie rýb, „lanovka“, stalkerská sekretárka) a nesympatické postavy (kladné i záporné, česť výnimkám). Za vyložené plus krásnu prírodu (ktorej je však pomerne málo, keďže podstatná časť deja sa odohráva v kanceláriách, domoch a krčmách). (16.08.2023)