Priehrada

Tento film rozpráva o pravdivom príbehu zo Slovenska, kde si pracujúci ľud po oslobodení Československej republiky sovietskou armádou buduje za bratskej pomoci českej robotníckej triedy socialistickou industrializáciou svoj lepší život. –––– Tento slovenský veľkofilm som si nemohol nechať ujsť a dostal som o niečo menej, ako som čakal, preto len dve hviezdy. Budovateľskú atmosféru som čakal, aj dostal. Ale čakal som aj zrozumiteľný príbeh zúčastnených ľudí, ale to som nedostal. Len niekoľko (veľa) figúrok podľa šablóny, ktoré sa správali nereálne, až hlúpo, a to bolo dosť ťažké stráviť. Naviac sa osobné príbehy nijako neuzavrú a film skončí liatím betónu za spevu budovateľskej piesne. Film je tak asi len odrazovým mostíkom pre hercov najstaršej slovenskej generácie, z ktorých už nikto nie je medzi nami a Mária Kráľovičová odišla len teraz ako posledná. –––– Koľko dám práce, toľko dostanem pláce. Každému podľa jeho zásluh! (13.12.2022)

Budovateľská agitka 50. rokov. Stavba megapriehrady je presvetlená ľudovými tancami krojovaných robotníkov, spevmi a figliarstvami troch brigádnikov, ktorí opustili byrokratickú nudu kancelárie, aby vyzdraveli na čerstvom vzduchu pri kopaní hliny a širokými úsmevmi kolektívneho kladného hrdinu. Budovateľskú radosť mu kalia len dedinskí sedliaci, zblbnutí alkoholom a vodcom kulakov, ktorí sa nechcú vzdať pozemkov a hospodárstiev v prospech priehrady, čo im všetko zatopí a v prospech kvitnúcich a prosperujúcich roľníckych družstiev, kde každému patrí všetko a odmenený je každý len podľa toho, koľko vykoná. Schematické a jednorozmerné charaktery, kolektívny hrdina je nielen ten dobrý, ale aj zlý - sú ním všetci tí, čo sa nezapájajú do budovania a nesúhlasia s priehradou. Nakoľko schematizmus rokov 50. bol miestami trošinku narúšaný, film bol nakrútený s humorom a odznela tu moja obľúbená pesnička "Horehron, Horehron ja som Horehronka, poďte chlapci do nás budem Vám frajerka!" zvyšujem subjektívne hodnotenie smerom nahor. (19.09.2012)

"Bujna nie je potkan, Bujna je gazda....!" Na prvých filmoch Paľa Bielika propagandu necítiť, ale tu rok výroby 1950 napovedá, že by to tak mohlo byť. Realita však bola ešte horšia ako očakávania. Ten film je komunistickou propagandou a heslami nabitý tak, až sa po každej robotnícky ladenej hláške musíte pousmiať. Celé to podanie a postavenie postáv do pozície hlúpy a arogantný gazda verzus usmievavý a pracovitý robotník, vyvoláva iba úsmev. Občas sa objaví úsmev úprimný a nefalšovaný ako napr. pri scéne prenocovania v prepravných vozňoch, ale najviac film drží pohromade vďaka postave gazdu Bujny a jeho syna, ktorého hrá mladý Gustáv Valach. Taký F. Dibarbora sa po prevrate iste musel pri tých komunistických pesničkách červenať až do odtieňa sovietskej vlajky. 60%. (01.12.2013)

Keď si odmyslíte politickú a budovateľskú agitku tých rokov, naivitu práce i niektorých hereckých výstupov, dostanete celkom pútuvú tragikomédiu aj o ľudských vztahoch či problémoch a radostiach. Samozrejme, uspievané a utancované pasáže a pátos budovania trochu znižujú dielo, ale ono je vskutku kvalitne natočené. Záplava vtedy mladých a začínajúcich hviezd určite poteší i pobaví. Za zmienku stojí výkon Gustáva Valacha v roli kulakovho syna, menšiu rolu paholka si zahral aj Martin Ťapák, budúci skvelý režisér. Hodnotenie: 60% (28.08.2013)

Budovateľský pátos príznačný pre danú dobu neobišiel ani film, práve naopak. V tomto prípade sa v duchu lepších zajtrajškov stavala priehrada, všetci budovatelia sú vykreslení ako pracovití ochotníci s humorom a kulaci ako cynické karikatúry. Po filmovej stránky je snímok dobre natočený, ale inak je to boľševický "kolektívny" blábol. (25.11.2010)