L´Aura

Ak by bola kratšia stopáž (miestami to bolo zbytočne rozťahané) a absentovali početné budovateľské "hlášky" o práci, červenom ľavičiarskom srdci, plnení plánu (dosť to otravovalo) a nezmyselných prekrútení v príbehu stvorenia atď., bola by to celkom milá rozprávka. 2* za milé animácie a pár vtipných momentov. Učte se násobilku!

4,5*

3 a 3/4 hviezdičky. Nezaokrúhlila som to na 4 (možno raz) pretože mi pár vecí vadilo, hoci ide o nadpriemer v rámci amerických romantických komédií (dalo sa na to pozerať, nie ako na Lásku nebeskú). Amíci, čo tak vymyslieť niečo nové a originálne (pár retroscén a úvod inšpirovaný Jeunetovou Améliou)? Forma, rôzne skryté odkazy, detaily, predely deja, očakávania verzus realita boli veľmi fajn, aj som sa nasmiala, dobre si oddýchla. Ani mi nevadilo že sa hlavná postava nedala dokopy so Summer (tej ležérny postoj mi vadil a potom jej "vhupnutie" do manželstva s niekým koho videla pár minút), ale to že sa na konci film zahral na niečo vážnejšie a to mu poškodilo, pretože tie myšlienky mali trhliny a smerovali k tomu, že "treba poznať len zamilovanosť, t.j. prvú fázu lásky a ak sa vyskytne aj nejaký problém, dotyční sa k sebe nehodia". Láska nie je pocit ale rozhodnutie.

3 a pol*. Veľmi slušne sa rozbiehajúca dejová línia nešťastne podupaná americkým klišé, posledná časť filmu ma miestami až nudila svojim rozťahaným, sladkým, patetickým rozprávkovým podtónom o Modrej víle a dni prežitom s mamou..akoby režisér úplne prepol na iný žáner, čo je škoda. Vizuálne (v ďalekej budúcnosti) slušné avšak blízka budúcnosť bola málo futuristická, nehovoriac o chybách vo filme, záhadnom fungovaní robotov bez energie, zatiaľ čo na iných miestach bola energia nevyhnutná. Zmiešané pocity, radosť, že som človek, ktorý sa teší z toho, že miluje, cíti, spí, sníva, je.... Človeka nikdy nič na svete nenahradí...nič nedokáže stvoriť dušu, lásku, nadprirodzeno. Ako povedal robot Joe: "Milujú nás kvôli tomu čo robíme, nie preto kým sme." Toľko som si z toho filmu odniesla. Rozpačitý a nekonzistentný, avšak určite výnimočný film.

Stieranie rozdielov medzi krutou realitou, hrôzami vojny a vytvoreným ideálnym detským fantazijným svetom. Krehká duša Ofélie musí skoro dospieť, jej výlety do rozprávkového sveta ju učia prekonávať samú seba. Ak to bude v nebi ako v závere, tak sa veľmi teším: bude ma čakať vytešený Ocko, dostanem nové "šaty", nové telo, a veľký potlesk, ak vydržím skúšky života... "Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." Kniha zjavení 7,17

Kieslowski vynikajúco interpetoval prvé Božie prikázanie: "nebudeš mať iných bohov..." Otec lipne na svojom synovi a vede, no Boh mu, akoby "berie" oba dôvody, pre ktoré žil. Možno kruté, no katarzia je zrejmá a stáva sa lepším človekom. Ďalej režisér nastoľuje otázky: Môže sa človek spoliehať iba na seba, na svoj rozum, svoje výpočty, plány...? Existuje niečo nad tým všetkým, nepochopiteľné, metafyzické? Tento prvý diel Dekalógu sa ma dotkol asi najviac, hladil dušu a zároveň spôsoboval zimomriavky. minimalistická hudba, krásne metafory, perfektné výkony hercov hlavných postáv, najmä veľmi uveriteľný a prirodzený maličký Vojciech Klata.

Tento film je v mojej top 10, a hoci je tam ako prvý, nie je na prvom mieste, vlastne v top desiatke nemám žiadne priečky, lebo by bolo neobjektívne tie filmy porovnávať :) Fontána má možno isté chyby, ale dotkla sa hlbokých zákutí mojej duše, páči sa mi, že je interpretačne univerzálna, možno príliš ideologicky synkretická, ale predsa jednotná. Ja som si ju interpetovala z hľadiska svojho svetonázoru, t.j. kresťansky a na moje počudovanie všetko do seba krásne zapadalo, až ma to mrazilo...bol to podvečer plný premýšľania nad zmyslom života, smrťou, strachom zo straty milovaného človeka. Vizuálne a hudobne brilantné, scenár prepracovaný. *********"Our bodies are prisons for our souls. Our skin and blood, the iron bars of confinement. But fear not. All flesh decays. Death turns all to ash. And thus, death frees every soul."*********

Krásne posolstvo a myšlienky, no miestami príliš rozťahané, kratšia stopáž by prospela.

Súčasné technológie umožňujú filmom prekonávať veľké množstvo vizuálnych obmedzení (filmy sa začínajú podobať PC hrám a PC hry filmom)...nezazlievam, aj tento film vynikol vizuálnou stránkou, nádhernými prírodnými scenériami (najmä Pandora v noci), avšak... všetko pôsobilo akosi umelo, scenár bol slabučký a prvoplánový. Pravdupovediac od tohto filmu som ani viac nečakala. Bol ako obria a hormónmi napumpovaná paprika z hypermarketu. Veľká, štavnatá, na pohľad krásna ale bez chuti a vône slnka, geneticky modifikovaná, vypestovaná v skleníku.

Čučoriedky zbožňujem....rovnako aj Judea Lawa a Norah Jones - táto kombinácia však nepôsobila uveriteľne, rovnako aj ich vzťah, vnútorná premena Lizzie. Snaha zachytiť prirodzenosť, plynutie času, spontánnosť, aby vznikol estetický celok veľmi nevyšla. Scenár slabučký, miestami som sa nudila. Milý a zasnený pohľad pôvabnej Norah nestačil, veru, nech radšej ostane pri speve a Jude už podal aj lepšie herecké výkony. 2 a pol * si zaslúži iba príjemná hudba, Natalie Portman a Rachel Weisz v ľudských minipríbehoch, ktoré emóciami prebili zvyšný vysušený a odstáty niekoľkodňový čučoriedkový koláč. Chuťové poháriky iba minimálne pošteklilo...