Hees

Mne sa toto anime páčilo, ale má to hrozne veľa skratiek v príbehu, po animačnej stránke je to podpriemerné, súboje sú zlé, veľa charakterov je zámerne plochých (chápem, že za to, lebo je to hra) a tak je ťažké nejak povedať, že toto je kvalita. Keď si to máme nejak rozobrať celé do podrobností, skratky v príbehu sú také, že niečo spomaľujem celé anime a následne to vyriešim, niečo sa deje s hlavnou hrdinkou, vyrieši to za minútu, pán démonov má skratkovitý príbeh čo by napísalo päť ročné dieťa o pol šiestej ráno. Tak a teraz animačná stránka, občas sa na to ťažko v konkurencii dnešných anime vôbec pozerá. Ploché charaktery? Traja uchádzači o Aliciu sú úplne mimo, chápem, že sa chovajú ako v hre, ale za pár dielov sa z nich stanú bábky, neviem čo bolo viac otravné a či to bol zámer. Neviem to hlavne pre to, lebo tu máme jeden vynikajúci mužský charakter Patricka, teda no vynikajúci, je priemerný, ale keď je v konkurencii tých troch tak vyniká úplne. Yumiella ma samozrejme bavila najviac, problémom u nej je jediná vec, často veľa vecí nechápe, úplne základných vecí čo pochopí každý a ono sa to strieda, raz to je vtipné, inokedy som si skoro šiel trhať vlasy. Romantika medzi hlavnými hrdinami nefunguje, zámerne nefunguje ja to chápem, ale potom nechápem ten koniec. Ďalšie chyby, ktoré môžem spomenúť, situácia s Ritou, rodičia Yumielly, jej agenda pomôcť ľudom čo sa jej podobajú, nebudem, ale vysvetľovať prečo, aby to nebolo veľa spoilerov. Okrem týchto všetkých vecí je to fakt zábavné, keby sa vyriešili tie neduhy v príbehu, tak by som prekonal, aj obrovsky znížený štandard v animáciách, doslova hrozne vyzerajú nejaké scény na konci tohto diela, neviem či to bol zámer, ak áno nevyšiel. Je mi to ľúto, keď ma to fakt bavilo, možno by mi napravila chuť druhá séria, aj keď nemá už bohužiaľ byť o čom.

Vyšumí to čoskoro z hlavy, ale napriek tomu má Nozomanu Fushi no Boukensha svoju kvalitu. Samozrejme dá sa tu nájsť zopár slabších dielov, nejaké tie zbytočné misie, kde Rentt proste "neleveluje" tú svoju postavu na vyšší level v tom jeho pomyselnom rebríčku, aby sa čoraz viac blížil k tomu, aby bol človek. Druhé samozrejme je aj to, že anime vlastne má taký trocha bežnejší ciel, alebo celkovo cieľ Rentta nie je nejakým hĺbavý je doslova obyčajný vo všetkých smeroch. Rentt tak isto nie je nejaká super vynikajúca postava, ktorá by ma ohúrila. Toto všetko sa tomu dá vytknúť a to ani nehovorím o tom, že anime zámerne spomaľuje dej či už tými zbytočnými dielami, alebo tým, že nechceme na to ísť príliš rýchlo, aby nebol Rentt zas jeden z tých super silných charakterov. Ostatné všetko, ale funguje, rozprávanie príbehu je dobré, svet vyzerá tiež byť kvalitný a dostávame skôr pomenej súbojov, ale dostávame dobré korenie každého anime a to zopár zaujímavých záhad. Záhad dostávame čoraz viac a ja sa dosť teším, kedy sa budú odkrývať (ak sa niekedy budú). Lorraine je dobrý charakter, dynamika medzi ňou a Renttom bola taká normálna, nedá sa povedať, že by boli najlepšia dvojica aká existuje, ale dá sa z určitosťou povedať, že zatiaľ ma zaujíma viac Lorraine ako Rentt.

Popravde toto je celkom zaujímavé a bavilo ma to veľmi, až na posledné dva diely som stále premýšľal či by som tomuto dal štyri, alebo päť hviezd. Bohužiaľ posledné dva diely sú tak na dve hviezdy a sa to tam istými maličkými krokmi normálne začalo meniť na háremovku, bez záujmu hlavného hrdinu Usata (on sa o ženy nezaujímal skoro vôbec). Áno všetko možné sme už videli a áno je to klasické isekai, bez nejakého špeciálneho nápadu a pre mňa rozhodne nie je špeciálny nápad to, že hlavný hrdina používa heal (uzdravovanie). Nejde o anime, v ktorom je hlavný hrdina OP (veľmi silný) hneď z počiatku, ale musí na to trénovať a vlastne ak Vám poviem, že Usato ani nie je veľmi zaujímavý, nebudem ďaleko od pravdy. Usato je taký klasický hrdina čo chce všetkým pomôcť a proste urobí všetko pre to a klasický hrdina je, aj napriek tomu, že má aspoň vtipné reči k Rose. Tu sa dostávame k tomu, v čom je toto anime "klenot" (nie päť hviezdový), Rose je proste unikátne dobre napísaný hrdina, má vynikajúcu minulosť, zvláštnu charizmu napriek tomu aká je prísna. Rose vo svojej podstate zachraňuje toto dielo na nadpriemerné, lebo všetky interakcie a vtipné situácie, vlastne úplne všetko čo stojí za to produkuje Rose. Usato a Rose spolu tvoria neskutočne vtipnú dvojicu, aj napriek tomu, že ide o dvojicu učiteľka, žiak. Suzune je celkom fajn charakter, sú tam dobré náznaky, Kazuki mi pripadal nanešťastie príliš "plochý" (nie že by mu chýbali prsia), proste bol nezaujímavý, nudný, absolútne mi bolo jedno, že tam bol. Ďalší problém čo môže toto dielo v budúcnosti mať je nastavená latka "Rose", teda myslím tým, že tak dobrý charakter ťažko zreplikujú znova a všetky ostatné budú zákonite menej kvalitné. Záver je teda jasný, súbojov bolo pomenej, vtipné to bolo veľmi, ale len za interakcie medzi Rose a Usatom, ale nakoniec odporúčam pozrieť.

Bling Bang Bang Born, druhá séria Mashle je vlastne "Chuninská zkúška" len namiesto Orochimara v Narutovi príde Innocent Zero. Bohužiaľ paradoxne a to je naozaj veľký paradox sa mi zdalo, že je lepšia prvá polovica Mashle (tejto druhej série) ako tá druhá. Čo si myslím, že tá druhá polovica mala byť ako keby vyvrcholením, pre mňa to bolo pozeranie na niečo čo som všade inde videl lepšie spracované. Máme tu naozaj podstatnú chybu tohto počinu a tou je mágia, v tak malom počte dielov sú proste tie magické schopnosti niektorých hrdinov nie dosť uveriteľné, nemajú dostatočné vysvetlenie pre svojich divákov a divák teda dostáva súboje, kde nevie kto čo použije a vlastne ani nerozumie tomu na čo sa pozerá. Absolútne všetko k tomu nadväzuje, lebo ak Mash, s niekým bojuje čo vlastne dostaneme jeden medailónik krátky o tom hrdinovi, že aha to je nejaký vynikajúci "superman", my nevieme legitímne vo svojej hlave odmerať jeho silu a teda nevieme či tam je wau efekt a nevie sa tento wau efekt pre diváka dostaviť. Preto za mňa žiadne súboje v tomto nefungujú, funguje len to ako "smiešne" všetci hlavného hrdinu podceňujú a on je vlastne hrdina, čo všetkých zachráni, áno tento koncept pre diváka bude vždy v anime fungovať, ale tu to nie je dobre spracované a nikoho to ani nezaujíma. Takže čo všetkých zaujíma u Mashle? Ja by som povedal, že komediálna časť, bohužiaľ v druhej sérii dostala "komediálna časť na frak" a to hlavne z dôvodu toho, že sme dostali absolútne presne to isté ako v prvej sérii, bez nových nápadov sa predsa nemôžeme smiať na presne tom istom dokola a priestor na nápady tu fakt existuje, jednotlivé postavy vôbec nie sú márne, majú čo to do seba a keď už všetko robím podpriemerne, tak mali skúsiť nájsť nejaké nové vtipy aspoň. V čom je Mashle vôbec ešte dobrý okrem openingu? Asi v tejto konkrétnej dobe je to ako romantické anime, kde sa hrdinom nič nestane, len sa budú držať za ruky celé anime a ľúbiť sa, môžete na dvanásť dielov vypnúť hlavu a napriek tomu, že tu nie je pridaná hodnota, jednotlivé epizódy príjemne a rýchlo odsýpajú. Jasné možno tomu krivdím a "tenis" bol fakt zaujímavý a vlastne mám rád, aj hlavné kladné postavy okolo Masha, ale prosím ak má byť tretia séria nech sa tam s nimi všetkými nejak pracuje a nech sa niečo deje.

Film nie je vôbec o tenise, ale o ženskej hypergamii a o tom, ako je každý muž blízko toho, aby ho žena opustila, keď k nemu stratí rešpekt. Je to vynikajúca sonda do ženskej duše a do toho ako ženy fungujú, nedostatok sily a rešpektu vyvoláva presne toto čo je v tomto filme. Ukazuje to jasný dôkaz toho, že viac lásky z mužskej strany k žene nerozhoduje to či s mužom žena rada je, ale práve naopak nedostatok lásky v seba samého. Žena nepotrebuje vôbec žiadnu lásku od muža, muž potrebuje všetku lásku, žena potrebuje muža rešpektovať a vidieť niečo v ňom čo nikto iný nevidí. Ďakujem za takúto sondu je to poučný film.

Pripisovať nejakú špeciálnu rolu anime Mahou Shoujo ni Akogarete je zbytočné, berie si inšpiráciu z Madoky a robí to tak scestne ako sa len dá. Je to absolútne normálne, že sa mažú koncepty a prepisujú sa stále dejiny tým, že sa vydávajú anime, ktoré sú viac a viac na ceste byť totálne úchylné, pamätám si ako veľa bolo pred pár rokmi Shokugeki. Takže tu sa ide proste veľmi na hranu toho čo je ešte stále Ecchi kategória, ja by som povedal, že stále je, ale to je už tak blízko toho, aby nebolo, že viac to už asi nikdy nepôjde. Zopár veci tu bolo za mňa cez čiaru, ale nejako extra ma to nedokázalo rozhádzať. Najväčší problém zrejme bude, že sa mení "defaultná" (základná) hodnota toho čo bežný divák dokáže zniesť a mení sa treshold (prah, limit) toho, kde vôbec stojí za to nejako na to niekomu reagovať, že to je už fakt dosť prehnané. Presne preto tento počin šokuje svojich divákov, lebo to, že ho videlo viac ľudí, tak si ho chceli pozrieť, aj ľudia čo podobné veci nepozerajú a to ich proste rozhorčilo. Jednoduchý koncept Mahou Shoujo ni Akogarete boja dobra proti zlu nie je nijak špeciálny, Venalita možno niečo špeciálne vymýšľa, ale nie je to príbehovo nejako extra zaujímavé, proste sa bojuje hore dole a pri tom sa dejú veci. Čiže príbeh máme proste podpriemerný, jednoduchý a nesnažíme sa tu dosiahnuť vlastne nič extra. Budovanie sveta je tiež podpriemerné, jednoduché a snaha tu bola slabá dosiahnuť niečo viac. Postavy sú lepšie hlavne teda Sayo Minakami inak povedané Azul magická dievčina, tá jediná je naozaj zaujímavá z môjho pohľadu. Jedna dobrá postava na celé dielo je naozaj málo, bolo by ich treba viac, aby som uznal, že tu máme aj niečo kvalitné. By ma ešte zaujímalo či Utena je referencia na Shoujo Kakumei Utena (na Utena Tenjou) anime, ale nebojte sa hlavná hrdinka je normálna generická hrdinka, ale má svoje chúťky.  Utena (hlavná hrdinka) sa vôbec nijak nevyvíja napriek tomu, že dostala novú moc, celú dobu zostáva rovnaká a vlastne v istý moment objaví čím je a to je všetko, čo sa stane s hlavnou hrdinkou za trinásť dielov. Čo sa týka SM tématiky, nič extra tu nie je možno pár scénok, ale je to fakt absolútna slabota, to, že má niekto bičík neznamená, že anime je o tom. Čo sa týka iných vecí, ja osobne si myslím, že zopár scénok už bolo cez čiaru a explicitne sa to zhoršovalo, čím sme sa viac blížili koncu tohto diela.

Druhá séria je o značný kus lepšia ako tá prvá a predstavuje to, ako by mali vzťahovo milostné anime mladších predstaviteľov vyzerať. Samozrejme Boku no Kokoro no Yabai Yatsu, je tak trocha ako mužská Popoluška, vo veľa aspektoch, ale aspoň prináša dôležitý element toho, že mužský protagonista Kyoutarou cíti, že si musí nejakým spôsobom zaslúžiť ženskú protagonistku Annu, on to cíti tak, že musí robiť odvážne kroky, aby vôbec sa mohol o ňu uchádzať a to aj napriek tomu, že sa musí často prekonať. Z jeho strany je to teda taký boj a nebojuje s nikým iným ako sám so sebou o to, aby si mohol Annu zaslúžiť a tento neprestávajúci boj so sebou samým nie vždy vyhráva. Tu je vidieť takú disproporcionalitu (rozdielnosť), medzi tým, ako sa musia chovať v podobných anime ženy a ako sa musia chovať muži. S Kyoutarom mám menší problém v tom, že sme veľmi minimálne zahliadli to akým bol predtým, áno dostali sme nejaké pohľady do minulosti, ale mňa osobne to zaujíma ešte viac. Druhá séria je rozhodne na vrchole romantických anime, to ako si dvaja hrdinovia medzi sebou vymieňali pohľady, rôzne poznámky, ktorými sa "oťukávali" to je proste vynikajúce a hlavne som mal pocit, že nikdy nestagnujeme, že ich láska je stále väčšia a spolu stavajú dom, tak ako sa má od základov (imaginárny dom ich lásky stavaný tehličku po tehličke). Zaujímavá a veľmi v kontraste dnešnej doby, je aj rozdielnosť výšky hlavných hrdinov, lebo Anna má o 14 cm viac, ale zas nie som si istý či po celú dobu, lebo Kyoutarou trocha podrástol. Vlastne to nie je jediný rozdiel, ktorý pripravuje tú skúšku toho, či sa podarí im spolu si niečo začať, Anna Yamada je totiž modelka, ale našťastie "modelkovské maniere" teda moc nemá. V reálnom svete je teda malá šanca, že by takýto pár vôbec vznikol, preto je to teda zaujímavá "mužská Popoluška" a mňa mrzí, že sa potom nepracovalo ešte viac s tým, ako hlavný hrdina bojoval sám so sebou, vo svojej hlave, že nie je pre Annu dosť dobrý, ale nevadí to nie je nejaký veľký problém pre mňa to brať ako to bolo. Tretia séria podľa mňa keby má byť nemá byť o čom, jedine ak by sa pridali značné problémy, Kyoutarou by bol ešte viac "nadržaný" ako bol v druhej sérii, alebo by hlavných hrdinov niečo rozdelilo. Čo sa týka romantického žánru, bez toho, aby sme brali do úvahy, že toto je aj komédia (smiať sa budete, ale nie chytať za "brucho") tak táto druhá séria (len druhá) je v podstate vrcholom vo svojej konkurencii, aj animačne, hudobne by som nepovedal, lebo sú romantické anime, kde si hudbu zapamätáte, alebo budete aj vyhľadávať, ale zas tu hudba vynikajúco dokresľovala atmosféru.

Sasaki to Pii-chan je kombináciou rôznych už videných anime, alebo dokonca rôznych žánrov. Ono by to vôbec nevadilo, ak by toto dielo bolo vo všetkom aspoň lepšie ako priemerné, ale nedeje sa to. Tak teda dostaneme niečo, kde máme vlastne dva svety a do žánru isekai to patrí zvláštne, hlavne z dôvodu, že hlavný hrdina môže cestovať medzi dvoma svetmi hore dole. Musím povedať, že do žánru komédia to patrí len a len preto, lebo to kombinuje absurdnosti rôznych žánrov, inak sa skoro vôbec smiať nebudete. Zaujímavé je to ako často sa striedalo u mňa, že ktorý svet ma bavil viac, čo je horšie niekedy som chcel, aby proste hlavný hrdina už, v tom jednom zostal. Pre dobrodružné anime si môžete pozrieť čokoľvek, čo sa týka maho shoujo si môžete pozrieť Madoku, ak chcete obchodovanie tak Spice And Wolf a takto by som mohol pokračovať ďalej, ale samozrejme toto nie je najhorší počin na svete, ale rýchlo zabudnete, že ste to vôbec pozerali. Chcem pripomenúť, že hlavný hrdina má 39, ale správa sa na 60 a vyzerá na skoro 50. Sasaki je veľmi dospelý a má vynikajúce chovanie a ku každému je férový. Dá sa povedať, že Sasaki proste toto všetko robí, z dôvodu ako Denji v Chainsaw Man, teda on sa chce len baviť a užívať si život, problémom je, že Sasaki je skôr premýšľavý charakter a preto sa mu nehodí robiť niečo len pre to, aby si viac život užíval a interakcie medzi všetkými zvláda len diplomaticky, bez akéhokoľvek zanietenia. Všetky vedľajšie charaktery nemajú žiadnu hĺbku, občas to vyzerá, že je zaujímavá Hoshizaki, ale vlastne Pii-chan je lepší ako všetci ľudia, tak je náročné si niekoho obľúbiť, ale čo aspoň to nie je isekai s OP hlavným charakterom, teda ehm ak nepočítame vtáčika, ten je teda riadne OP (takže je to zas isekai s OP charakterom či nie? :D). V riadnej porcii dielov anime som mal pocit, že tomu chýba proste nejaká ucelenosť, smer a niekedy som pociťoval, že je tu príliš veľký chaos a tak som dokonca prekvapený, že bude druhá séria.

S ničím čo v tomto anime je sa poriadne nepracuje a preto síce najprv nadchne, ale rýchlo omrzí. Keby ste chceli niečo o triedu lepšie, tak tu mám jeden návrh Kanojo ga Koushaku-tei ni Itta Riyuu. Ale späť k tomuto dielu, ide síce o to, že hlavná hrdinka prežíva nejaký ten život znova a znova, pracuje sa s tým minimálne, skôr k začiatku tohto diela, neskôr je to absolútne zbytočný prvok a funguje len na to, aby poznala osoby, s ktorými sa potom neskôr baví a vedela s nimi interagovať. Neskôr dokonca svojim chovaním ani nešokuje, aj keď všetko vie a všetkému sa rozumie a to je vlastne ešte ako tak prijateľné, lebo, veď to je "time travel". Takže nakoniec je to všetko o nej, že ako sa zobudí a tam sa bude venovať tomuto a potom skúsi zas niečo iné a baví sa s ľuďmi z minulého života. Síce na pozadí funguje istá premisa prevýchovy Arnolda. ale ona ho nijak neprevychováva, ona ho sa snaží okúzliť svojim umom a niekedy jemne prekabátiť. Čo sa týka romantiky, tak je medzi hlavnými hrdinami absolútne priemerná a dôvodov je nespočetne veľa. Najzakladanejší dôvod je, že my vlastne nie len, že skoro vôbec nič nevieme, čo sa dialo s Arnoldom v minulom živote a prečo sa zachoval ako sa zachoval, ale vlastne pôsobí hlavný mužský hrdina ako prázdna schránka. Áno má mužský hrdina Arnold určite dozaista svoj šarm, ale chová sa nepredvídateľne a stále inak, každý diel absolútne inak a to preto, lebo sme nenazreli do jeho hlavy a to aj preto, lebo jediné čo ho charakterizuje je krvilačnosť a že má slabosť pre Rishe, ale pre ňu má slabosť, len preto, lebo vypadla z okna to je všetko. S dobrými charaktermi sa tu nepracuje, s dobrými charaktermi sa tu urobí to čo s Theodorom, proste sa s nimi pohrá ako s túlavou mačkou a o pár dielov je to mačka domáca. Postavy sú naozaj pekne graficky znázornené a aj prostredie, bohužiaľ máme tu veľa zbytočných statických záberov, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Možno by ma nejaká druhá séria, kde by sa lepšie pracovalo s xyz vecami presvedčila viac.

Solo Leveling je sólo jedného charakteru Jin-Wooa, ostatní sú len do počtu, aby proste bolo krovie pre nášho hlavného hrdinu. Iné postavy, ich motívy, ich osobnosti, sa budujú minimálne, alebo vôbec, ešte občas som zachytil nejaký zámer s Joo-Hee, ale potom sa stalo niečo, že vlastne načo sa s ňou príbeh zaoberal. Či to je dobré, alebo zlé, že príbeh je zameraný na jednu osobu to neviem. Zároveň potom dostávame absolútne zbytočné zábery z toho čo sa deje vo svete, ktorým som nie všetkým rozumel, prichádzali len ako ozvláštnenie zaujímavého príbehu hlavného hrdinu. Áno je dobré, že máme nejaký obraz o tom čo sa deje, aj mimo záberu hlavného hrdinu, lebo zrejme sa do toho všetkého nejak zapojí v druhej sérii, ale tu to občas nudilo a boli to proste, len zábery na veci čo sa diali bez nejakého dôležitého vyústenia. Jin-Woo je dobrý hlavný hrdina, tá jeho zmena je uveriteľná, len a len z dôvodu, že aj predtým nebol nejaký zbabelec a keď sa jeho sila zvyšuje, zvyšuje sa aj jeho sebavedomie a zároveň sú badateľné, aj výčitky toho akou cestou sa dal a to hlavne v posledných epizódach anime. Áno výčitky toho, že sa dal cestou, kde už nemá návratu sú trocha skryté, nie sú povedané na priamo, ale sú tam zábery, kde to vyzerá, že hovorí jeho vnútro a samozrejme, aj preto tam bola umne pridaná postava Kang Taeshika. Smrť postáv je absolútne bežná vec v Solo Leveling a na žiadnej z postáv mi v podstate nezáležalo, príbeh je stavaný tak, že Vám záleží len na hlavnom hrdinovi, ešte možno tak na jeho sestre a matke. Herné "veci", obrazovky, questy, inventár, vyskakujúce obrazovky sú naozaj zábavné, aj keď nevieme prečo sa to deje a hlavne niekedy nevieme ani ako na tom hlavný hrdina je, aj keď mu naskáče päťdesiat levelov, netušíme kam sa vlastne posunul, lebo občas sú čísla a štatistiky, ktoré má klamlivé, hlavne z dôvodu, že my vôbec netušíme aké sú štatistiky iných postáv v anime a to sa možno nikdy nedozvieme. Ja tu samozrejme nachádzam len týchto zopár neduhov a znie to ako keby ma anime nebavilo, opak je pravdou a moje hodnotenie tomu zodpovedá. Animačne to na vrchole v konkurencii nie je a hudobne tiež nie, ale je to v konkurencii podobných bojových anime by som povedal dobrý nadpriemer. Koniec sa mi dosť nepáčil, ale keď to bolo úplne na konci a nevyhovovalo mi to, neviem ako sa s tým bude pracovať v druhej sérii rozhodol som sa nemeniť hodnotenie, len na základe toho, že anime vo mne zanechalo pachuť tým koncom.