jayman

V sobotu poobede išli v telke Charlieho anjeli. Videl som ich druhýkrát v živote a došlo mi niekoľko vecí, ktoré môjmu 13ročnému ja nie: napríklad, že to stopro musí byť prerábka 70´s serálu, alebo to, že veľký výstrih nie je herectvo. Apropo, hranie: bola to naozaj mizéria, tie tri baby fakt neponúkli okrem svojho vzhľadu veľa iného. Castingom utrpeli aj všetky "martial arts" časti, pri ktorých bolo absolútne jasné, že trio protagonistiek visí na lane a hýbe sa spôsobom, ktorému chýba ladnosť. Našťastie sme dostali aspoň priemernú zápletku a dobrý colorgrading. Takže 2.

Z kina som odchádzal so silným pocitom, že tento film neznášam. Chazelle sa nám hrozne snaží ukázať, ako miluje film a táto ambícia sa zdá nadradená zápletke. Dej preto môžeme charakterizovať ako banálny a stokrát videný, prípadne ako klasický a archetypálny, ak sme fanúšikovia; ja nie som. Problém Babylonu podľa mňa tkvie v neuchopení meta-perspektívy. Bodku za snahou o natočenie metafilmu dáva záverečná psychadelická sekvencia, ktorá má pravdepodobne "vzdávať hold médiu," ale je redundantná, veď vývojovú katarziu naservíruje režisér nám, dnešným divákovom skrze filmového diváka - Diega Calvu len pár sekúnd dozadu. A presne tu, v práci s metadiváckou perspektívou si režisér strieľa do oboch nôh - ako dopekla môže očakávať, že rovnaké filmové výrazové prostriedky, ktoré v druhej polovici fimu filmoví diváci zosmiešňujú (patetické vyznania lásky a bozky) zhltneme my, dnešní diváci, aj s navijakom, keď ich vo finále užíva takmer 1:1 ?! Alebo to robí vedome, ale prečo potom karikuje dielo, ktoré hodinu dopredu masívne glorifikoval veľkolepými scenámi točenia obrovskej dvadsiatkovej výpravy v zlatej hodinke. Neviem, nerozumiem, nezaujalo; vytočilo. Pfuj.

Feelgoodovka s vynikajúcim scenárom a obsadením. Slzičky v niektorých momentoch, som veru citlivý katolík :)

Skvele napísané, skvele zahrané, skvelo osoundtrackované. Gore a cameá Setha Rogana nemuseli byť také extenzívne, ale rozumieme tomu.

Áno, áno, dokonalá atmosféra, set design, kostýmy, svetlá (!) ale strihovo (a teda dejovo) to pokrivkáva oboma nohami. Ichabod je okamžitý odborník na okultizmus po jednej nadprirodzenej skúsenosti, Katrina sa v priebehu niekoľkých dní stihne emocionálne saltá. Hudba takisto nie je zapamätaniahodná, nuž, bol som sklamaný.

Ťažko sa mi hodnotí niečo iné ako dej a pocit, ktorý som z Angusa, etc... mal. Ten sa veľmi podobá pocitu, ktorý som mal pri čítaní nekonečnej série Medzi nami dievčatami, ktorú som si ako puberťák nenapádne požičiaval z knižnice. Svet štrnásťročných dievčat je milučký, naivný, magický a trápny zároveň a tento film (a scenár k nemu) bol presne taký - akoby v ňom žiadny dospelák vonkoncom nemal prsty. Hviezdička navyše za mladučkého Aarona T-J (ten bol tiež zároveň milučký, trápny a magický).

Absolútne prevarený námet neservíruje Nobody v ničom výnimočne lepšie ako žánroví kolegovia. Naopak - zápletka je ozaj veľmi jednoduchá, konanie postáv hlúpe, home-alone pascičky smiešne a obsadenie mi prišlo naozaj nezvládnuté. Pocitovo sa nachádzame na úrovni random double-A videohry na easy obtiažnosti. Apropo, videohry - tie už čoskoro (dúfam) nahradia takúto jednoduchú kinozábavu, keďže frajerskosť vnímaš ako protagonista nainscenovaných strieľacích scén oveľa viac ako divák nainscenovaných strieľacích scén. Slabučké tri.

Idiotský akcent a skvelé kostýmy; dva prvky ktoré majú vznikajúcom univerze zatiaľ pevný výskyt. Poirotovský whodunit je krásny niche subžánrik, ktorý zblízka nepoznám no intuitívne tuším, že k nemu patrí aristokratickosť (check), zvraty (check), výrazné postavy (a herci, check). Tuctovosť zápletky je však ospravedlniteľná iba v prípade kvantitatívnej tuctovosti; samozrejme nikto nebude čakať brilantnosť pri Knives Out #17. Zatiaľ sme však iba na dvojke a preto sme azda oprávnene čakali záhadu, ktorá je sofistikovaná obsahom, nie len chronológiou rozprávania. Pridlhé (poirotovské) odhaľovanie vinníka úplne berie záveru filmu vietor z plachiet a a v spojení s konečnou pointa je finálne uspokojenie... všetko, len nie "check".

Niekoľko dní po dopozeraní nahlas rozmýšľam, čo mi ostalo v pamäti. Zelený filter a wannabe artová detailová kamera. Ryan tradične neveľmi hrajúci, Danzel zasa tradične hrajúci svoju rolu chlapíka, ktorý vie viac než vy (Training Day, Equalizer). Zápletkovo je to klasická hollywoodska CIA, otázkou nie je "či" ale "kto" v poslednej chvíli zradí. Potešilo ma vidieť Joela Kinnamana, úplne zbytočná a nedôležitá mi prišla línia s frajerkou. Dávam tri a pamäť uvoľnujem.

Mladší ja bol stabilne nahnevaný na czsk kinematografiu za to, že a.) nie je schopná iného námetu než "vzťahové sračky" b.) neustále cíti potrebu zasadzovať dej do minulosti. Pelíšky sú vinné v oboch prípadoch a azda preto ma dlho obchádzali, hoci som ich videl samozrejme niekoľkokrát. Až dnes, na Štedrý večer roku 2022 mi to celé docvaklo. Že je to definícia tragikomédie, že je to výpoveď o hneď dvoch generáciach a že jej reflexia '68 je maximálne účinná. Instant classic, ako polovica scenára.