Primavera

Filmy určené detskému divákovi najradšej hodnotím očami detského diváka. Dieťa vníma totiž oveľa živšie a úprimnejšie ako dospelák, netrápi ho, či to režíroval renomonovaný režisér, či je použitá špičková animácia, kvalitná hudba .... Dieťa sa jednoducho baví!!!! Moje detúrence sa bavia na tom filme stále, hádam už po desiatykrát!

Ísť za svojím snom? Nie každý príde k cieľu, ale komu sa to podarí ako vytrvalému starému pánovi Munrovi, tak ten v tej chvíli môže svoj život zaradiť do kolonky - šťastný. Film ma bavil, rovnako ako skvelý Hopkins, ktorý ako keby ani nehral. On to žil.

Tak J. Deep ako človek v bezvýchodiskovej situácií bol presvedčivý. Je naozaj vždy možnosť voľby? Ak áno, volíme vždy tak, aby sme neublížili svojmu hýčkanému egu? Dokážeme položiť hlavu pod gilotínu a pritom máme šancu utiecť? Dokážeme to urobiť pre ľudí, ktorých milujeme? Fakt silný príbeh.

Priťažlivé retro prešpikované vtipom. "Muž môže byť šťastný, s ktoroukoľvek ženou, pokým ju nemiluje." Tak výroky Oscara Wilda sú nadčasové, vo filme zneli úžasne a tento, ktorý tam nebol použitý, sa mi hodí k deju. :-)

Joe Wright zrežíroval film lepšie než som čakala, to bola galéria nádherných obrazov. Po prečítaní knihy som nemala taký silný dojem ako po tomto filme.

Nadčasové. Charaktery ľudí, ktorých nájdete v každom politickom zoskupení, v každom čase, v každom človeku?! Desivé mučenie - fantázií sa medze nekladú a majstri fantasy môžu závidieť, pretože najväčší potenciál človeka v oblasti fantázie je v schopnosti ubližovať druhým. Sme hold dobrí. Film sa mi zdal lepší ako kniha.

Sledovanie dramatika v bývalom východnom Nemecku, ktorý chce západu vykričať pravdu o číslach sebevrahov ako obetí režimu. A na tom postavený pribeh kapitána Gerda Wieslera, ktorý sa rozhodol nebyť sebevrahom vlastného svedomia....Donnersmarck vytvoril také dielko, že som mu naozaj uverila.

Po treťom pozretí som usúdila, že je tento film a Vianoce sú diabolská kombinácia, úder priamo do dutého svalového orgánu. Neviem, či to urobil film alebo Vianoce, alebo oboje, ale fantasticky som si poplakala. :-) Anglicko-portugalské dialógy nemali chybu a dokazovali, že napriek rozumu milujeme asi tým dutým svalovým orgánom. Film s dávkou romantiky - tak akurát! Viac by bolo príliš patetické, menej by už nedojímalo. R. Curtis to proste vedel namiešať.

Nechce sa mi rozplývať nad hereckým umením chlapíkov ako je R. Crowe a D. Washington, sú jednoducho presvedčiví a skvelí. Skôr ma zasiahol dej - zákon duality, keď nepoznáš tmu, neoceníš svetlo, v kombinácií s naším poznaním, že svet nie je čiernobiely a že zločinec môže mať aj kladné stránky a kladný hrdina vás môže poriadne naštvať. A celé to je podfarbené chuťou života, trochu chilli na koži, ktorá vás preberie a poviete si, že práve takto vás štípe život. Apropó, niekomu sa zdá dej miestami rozvláčny, ja som počas tej rozvláčnosti premýšľala a bodla mi .... Takže všetko je uhol pohľadu, vážení. Takto štípe život.

Od Formana asi to najlepšie, čo dokázal na filmovom plátne. Idea, ktorá mi rezonuje doteraz v hlave "aspoň som to skúsil" je to najlepšie, čo človeka dokáže hnať dopredu, búrať brány vlastného väzenia .....