majo25

Staviť na americko-sovietsku rivalitu bol super nápad, rovnako ako angažovanie vtedy neznámeho Lungrena a irónia v podobe rozdielnych tréningových procesov. A tým štátom podporovaným dopingom mali Amíci pravdu nielen v danej dobe, ale aj na desiatky rokov dopredu. A hoci sú súboje v boxérskom ringu opäť naivné a nikam sa neposunuli (klasika - nebránenie hlavy od začiatku zápasu či sto presných úderov na hlavu a aktéri stoja na mieste + ďalšie nelogičnosti), štvorka sa môže oprieť o suprovú tréningovú časť a rovnako tak aj o silný tragický úvod s Creedom. Patetický záver s vytlieskaním sovietskeho publika s vojakmi a komunistickými pohlavármi si však Sylvester mohol odpustiť.

Film plní štandartne vysoké kvality, ako sa na áčkovú hollywoodsku produkciu patrí, ale gro tvorí skutočná Dian Fosseyovej, ktorá zasvätila svoju kariéru nebezpečnej, ale záslužnej, obetavej a odvážnej zoologickej činnosti, ktorá jednoducho pretrvá. Weaverová je medzi zvieratami ako doma a aj keď sú niektoré zvieratá hrané hercami, pôsobí to nerušivo. A pytliaci, ktorí odtínajú zvieratám ruky, choboty, kly či rohy, si nič iné tesne pred svojím obesením nezaslúžia, ako im tiež odťať nejaké končatiny. A je jedno, či to robia pre obživu alebo pre peniaze.

Nie príliš atraktívne miesto poloosamelej poľnohospodárskej planéty, v ktorej nejaký Technomág chytá bojovú slinu. Aj keď so záverom sa dej mierne zlepšuje, ale lokálny partizánsky boj asi nie je to, čo od tohoto seriálu divák očakáva.

Úvod spin-off seriálu nie je žiadne terno, aj sa v ňom odohrá asi to najpodstatnejšie - zostavenie novej posádky a ukážka novej hviezdnej lode. Škoda, že vojna s Drakhmi nie je viac predostrená, či už tá počiatočná na Zemi, alebo potom neskôr konflikt blízko Marsu. Je to úplne nová loď. Nechceme o ňu hneď prísť. Asi by mi ju strhli z platu.

Druhý diel a už je Robocop usvedčený z vraždy a prenasledovaný špeciálnou jednotkou.

Celkom sa divím tomu vysokému hodnoteniu. Ide síce o mysterióznu klasiku, ale s toľkými logickými chybičkami a chybami, že ich nie je možné len tak prekusnúť. Už len to, že každý má otvorené veľké okná dokorán, že im vidno doslova až do taniera, odtiahnuté závesy a žalúzie dokonca aj noci, keď v bytoch svietia (!!)...že hl. hrdina sleduje a špehuje svojich susedov tiež z úplne rozsvieteného bytu a nezatvoreného okna (a zhasne až keď sa potenciálny páchateľ vykláňa z okna)...že si susedia púšťajú hudbu tak nahlas, že sa divím, že to ostatných nevyrušuje ani v čase oddychu a spánku...že nikto nemá zamknuté byty...atď atď. Divne pôsobí aj to, že Hitchcock uprednostnil štúdio pre exteriérmi, a tak to pôsobí viac ako divadelná scéna než film, aj keď ide o fakt obrovské štúdio s množstvo budov, ľudí, dokonca aj áut v pozadí. Som zvedavý, koľko divákov si toho ani nevšimlo. Ťažko sa ale vyhnúť tomu označiť film za zastaralý. Na druhej strane, James Stewart a vlastne aj Kellyová sú stávka na istotu, po pomalšom úvode sa tempo postupne zrýchľuje a miestami sa dostaví aj napätie. Trilerových prvkov je síce málo a vyskytujú sa až v absolútnom závere, ale presne určujú klasického majstra Hitchcocka. Dokonca aj napätie medzi ústredným párom, ktoré neskôr poľavuje, je fajn.

Pôsobivý príbeh ženy, ktorá prekročila 'prípustnú hranicu'. Verne zachytené prostredie ľudí nižšej sociálnej vrstvy z amerického Juhu (dnes by to boli pravdepodobne typickí voliči Trumpa), ktorí si uvedomia riziká, až keď im čelia tvárou v tvár. A ešte takto skvelo obsadené - zaujímavé vidieť top herečky a speváčky ako Streepovú či Cher nenastajlované, vlastne také, ako vyzerajú, keď ráno vstanú z postele - bez make upu, bez účesu od profi kaderníčky a hollywoodskych stajlistok. K tomu rizikovému zamestaniu vo fabrike na plutóniové pelety - mňa dvakrát vydrhnú, aby ma dekontaminovali od rádioaktivity a tretíkrát už by som do továrne nevstúpil a viac neriskoval. To ale nie je prípad hl. hrdinky, ktorá ak by to nedostala od rádioaktivity, tak by to schytala skôr či neskôr od fajčenia - jedna za druhou v papuli, jedna za druhou. Príbeh je pôsobivý a varovný aj sám o sebe, že je navyše natočený podľa skutočnej udalosti a skutočnej ženy, je už len taká čerešnička na torte. Až sa divím, že to pri toľkých nomináciách neskončilo minimálne pri dvoch oscaroch.

Pekne zachytená atmosféra z prelomu storočí, prudérne chovanie vyššej spoločenskej vrstvy, obsadené je to tiež veľmi fajn (užíval som si hlavne D.D. Lewisa v pre neho fakt netypickej roli magorského elegána), občas sa podaril aj jemný humor, ale celkovo ma to nechytilo. Od začiatku do konca viacmenej riešená iba romantika, a to na úkor všetkého ostatného. A keď sa objavila nahota, tak aj tá bola mužská - a sorry, pozerať na holé mužské zadky nie je mojím snom.

Úvod celkom fajn - blízka budúcnosť, šialený neurovedec, ktorý chce ovládnúť mesto, únosy a vraždy bezďákov. Až na ten humor, aj keď občas nejaká tá hláška sa vydarí. Zaujímavé, že Copa ide odrovnať jedinou (proti...nejakou) strelou.

Aj keď životopisne nie celkom presný, ide o dojemný dramatizovaný príbeh, ktorý núti zamyslieť sa, prečo ľudia konajú, ako konajú. Nemusím pozerať na ľudí s deformitami, musím sa pri pohľade na nich trochu prekonávať (ako keby ľudská bytosť musela byť iba zdravá, pekná a symetrická), postava Josepha Merricka je tak výzva, a to pritom skutočný Merrick vyzeral ešte o chlp horšie. Skutočný Merrick - asi si ani neviem predstaviť, čo všetko a v akej intenzite musel prežívať - aké utrpenie, osočovanie, ponižovanie od detí, dospelých, a nakoniec aj od svojej rodiny. Podaná ruka nemocnice a nemocničná starostlivosť tak musela pôsobiť ako z druhého sveta. Lynchova atmosféra a herci ako Hopkins dokážu vtiahnuť, príbeh a stvárnenie dojať a tak nevadí ani dlhšia stopáž.