Keytee

Človek môže sám seba hľadať aj celý život. Ale keď sa nájde, zistí to...a konečne vie, že takto to má byť...prichádza šťastie.

Nechutná psycho konina....nemohúcnosť diváka niečo spraviť a ovplyvniť tak dej, je úplne hrozná...nahlodáva dušu...a človek sa z toho môže akurát tak pozvracať.

áno áno, dnes mi naozaj osud nepraje, naprv ma zničilo divadlo, teraz tento film...držal ma vo svojej moci až do konca, ale koniec bol tak nezmyselný až som zostala pozerať na titulky s otvorenými ústami, v tomto filme sa striedajú prvky reality, absurudity, surrealismu, sna a predstáv...čo je skutočnosť a čo realita? celému filmu chýbal akýsi kľúč na pochopenie, a režisér to zrejme vedel..preto na konci ten kľúč.---čo je vlastne tým kľúčom? Inak celkom pekný vizuálny zážitok, zábery na budovy a pod., príbeh bol tiež zaujímavý, ale v konečnom dôsledku nepochopiteľný.

Režisér Paulo Sorrentino ponúka vo svojej Nádhere veľa vizuálnych zážitkov, obrozov, ktoré zostávajú v mysli aj po skončení filmu. Ako hovorí hl. hrdina filmu, dostal dar vnímavosti a všetko vníma a všíma si život do úplnych maličkostí. Obraz so zvukom sú v súlade, presné načasovanie oboch zložiek je dokonalé. je to grandiózne dielo.

Veľmi dobrý výber hudby Rachel Portman udával celému filmu svojskú atmoféru snovosti...až cítite chuť čokolády na jazyku, vábi vás, hladí a úplne vás vtiahne do čarovnej atmosféry francúzskeho mestečka. Odporúčam aj knižnú verziu autorky Joanne Harris- hlavne kvôli výstižným opisom chutí, farebných vôní a úžasnému štýlu písania, ktoré vás tak isto vtiahne...

V tomto dokumente je mnoho nevysloveného, podobne ako v samotnom prípade. Ja ako človek, ktorý nikdy o kauze Cervanová nepočul, nikdy o nej nič nečítal...môžem povedať, že som sa vôbec nedozvedela, kto sú obžalovaní a odsúdení- či sa spolu poznali, a odkiaľ sa tam vzali. Okrem toho myslela som si, že je každému jasné že pri vyšetrovaní sú prvoradé hmatateľné dôkazy ako odtlačky, pitva..a pod. výpovede sú druhoradé. Prečo teda pri pitve preukázali, že Cervanova nebola znasilnena a obžalovaný sa priznal, že ju znasilnil? Tento dokument bol hlavne o zhnitých súdoch v našom najdemokratickejšom štáte na svete.

Tento film určite nepatrí k tým najlepším, čo môžete vidieť. Prvý krát som ho dokonca ani nedopozerala, pretože príbeh padá na dlhých rozhoroch o ničom. Ale na druhý krát som vydržala do konca- a oplatilo sa! Zistila som, že sa tu vykresľuje presný vzťah muža a ženy, hádky vo vzťahu, ktoré sú často o ničom, to čo na svojej polovičke milujete aj keď to nie je nič výnimočné ako si navzájom leziete na nervy- ale aj tak nemôžete bez seba žiť. Uvedomila som si mnoho, pri tomto filme- a vďačím mu za uvedomenie si určitých vecí- a toho, že skutočná láska, nikdy nie je dokonalá.

Videla som len jeden diel- preto moje hodnotenie nespočíva v hodnotení scenára, ale hodnotím réžiu, dramaturgiu, výkon hercov, a všetko čo sa týka vizuálnej stránky. Celé to má atmosféru a prirodzené výstupy hercov. Myslím si, že je to jeden z lepších seriálov, čo na Slovensku v poslednej dobe vznikol.

Teraz si už ani nevieme predstaviť aké to vtedy bolo...tento film však otvára okná do atmosféry tých čias tak dokonale, že sa neubránite slzám. Každopádne, aspoň ja som sa neubránila. Film o bolesti, smútku, závisti, láske, priateľstve a neľudskosti.

Skvelé absurdity. Človek len hľadí na jeden obraz, každý z nich je ako fotografia a čaká, na ktorom mieste zaregistruje pohyb. A keď ten pohyb príde, stane sa niečo, čo nikto neočakáva. Ale najzaujímavejšie obrazy, boli s väčším množstvom ľudí, krajšie to pôsobilo a budilo silnejší dojem. Konečná scéna, bola krásne mrazivá a tiež vydarená bola tá, kde ľudia chodili po uliciach a navzájom sa bičovali.