pepito25

Dej je položený do neďalekej budúcnosti. A keď som si na prstoch všetkých rúk a nôh spočítal, koľko pacientov "urobí" Juda Law a Forest Whitaker za deň, tak som dostal výsledok, že v tej neďalekej budúcnosti buď budem nejaký orgán celkom určite potrebovať a kúpim si ho v Unione, samozrejme na splátky, alebo ho už budem mať a splátky nebudem stíhať splácať, alebo budem vymáhač. Vymáhači sú boží bojovníci, ktorí môžu všetko: pitvú ľudí ako hydinu na ulici v taxíku a chodia na záťahy, kde si na spôsob multiplayerovej počítačovej hry robia čiarky a súťažia, kto odkrágluje viac ľudí a kto donesie šéfovi vo vreci viac životne dôležitých orgánov. Čo tým chcem povedať? Na to, aby som film dokázal oceniť ako celok, nesmie to byť totálna kravina. Hudba je fakt prima, ale to je doprdele všetko! Ten cynický postoj k životu, v ktorom si tam všetci tak hovia, mi nesadol a Jude Law sa do premeny svojej postavy nevžil natoľko, aby ma presvedčil, že to nie je iba "Klapka a ideš".

Priemerne spracovaný dokument s dosť slabým rozpočtom vyčleneným na efekty, ktorý vymenúva: 1, Aké stavby z akého materiálu koľko rokov PO NÁS vydržia stáť, čo kde ako skoroduje... a 2, Aká fauna a flóra si kde nájde aké miesto v novej pozemskej hierarchii. Všetkého, čoho sa dotkneme, všetkého sa dotkneme len povrchne. Priestoru na hlbšiu úvahu je málo a smerujeme k jedinému - nezostane po nás ani smrad.

Vzácne vyvážený film, kde sa žánre prelínajú a navzájom dochucujú, až nakoniec rozoznávame filmovú lahôdku. Herecký koncert najvýraznejšie obohacuje Oscar Isaac, ktorý u mňa stúpa od Baliba vyššie a vyššie, krásna Rachel Weisz, charizmatický Michael Lonsdale a dosť neznámy Ashraf Barhom. Náboženstvá vždy vstupovali na scénu civilizácie ako revolúcie: kruté a "jediné správne". Ich nasledovné prežitie vždy záviselo od počtu ovečiek, ktorým v pravidelných intervaloch oplieskali o hlavu dogmu, ktorou ich zrovnali do šiku. Každé iné ľudské poznanie bolo nebezpečenstvom ohrozujúcim neobmedzenú moc vyvolených. Preto horeli knižnice. Preto boli ukameňovaní najmúdrejší. Agora je pre mňa dôstojnou minútou ticha za všetkých, ako bola Hypatia.

Páči sa mi, ako stráviteľne a gustiózne sú divákovi - laikovi podané tie najväčšie fyzikálne myšlienky a príbehy ľudí, ktorí ich formulovali. Možno takéto dokumenty sú tou najlepšou cestou k zvýšeniu záujmu o veci, o ktorých tušíme, že sú, vnímame ich tajomnosť a hĺbku, no nemáme dosť guráže a presvedčenia, aby sme sa ich snažili pochopiť v maximálnej miere, akú nám náš mozog ponúka.

Neviem, neviem, na čo mysleli tvorcovia tohto filmu počas nakrúcania. Ak sa na lanovke nudili tak ako ja, mali to zabaliť a venovať sa inému projektu, najlepšie nie takému, čo súvisí s filmom. Ak mi mala byť zima, tak nebola. Ak som sa mal obávať o osud postáv, tak som sa nebál, pretože herci ma svojim herectvom nepresvedčili o tom, že by vzniknutou bezvýchodiskovou situáciou ich postavy trpeli (boli presvedčiví ako torta po týždni mimo chladničky). Možno by niektoré scény mohli skončiť v reklame na pleťové mlieko, pretože dva dni v treskúcom mraze tu spôsobili iba červenajúce sa líca, srieň na brade a omrzliny, ktorá si na líci a na dlani bačovali ako uschnuté blato. Možno by bolo možné vymyslieť aj spot na bobríka smädu, pretože po dvoch dňoch ľudia nemusia umierať z dehydratácie... asi stačí, ak si vybavia spomienky na obdobie spred niekoľkých rokov a tie ich udržia nad hladinou. A prírodovedci si prídu na svoje pri sledovaní správania vlkov - hercov, ktorých na druhý deň ráno nezaujíma nedožratá večera v snehu, namiesto nej sa sústredia na človeka, čo balansuje 15 metrov na lane nad zemou a ceria naňho zuby, lebo už isto vedia, že za nimi zlezie dolu... a tak ďalej a ešte ďalej... Jedna hviezdička za to, že som na lanovke nikdy tak dlho nesedel.

Toto Julii sadlo. A Albert Finney je tu tiež vo svojej koži, v jednej zo svojich najlepších. A starostlivý rocker Aaron Eckhart. To, že sledujem film natočený podľa skutočnosti, ma vždy posunie do úplne inej dimenzie pozorovania a vnímania udalostí, čo pred mojimi očami plynú. Ak je pravá Erin Brokovich takáto, tak pokľaknime. Ak vytĺkla miesto pre seba a svojich blízkych na tomto svete spôsobom, aký sme videli, tak nech sa naklonuje do tieňa každej veľkej spoločnosti a nech z neho vystúpi v pravý čas. Húževnatosť, odhodlanosť a viera v správne veci. A presne takto zahrané. To je všetko, čo som chcel povedať.

Rozpočet tohto počinu bol isto nižší ako rozpočet niektorej z reklám na Coca-Colu. Takmer od začiatku do konca sme zavretí v byte s troma ľuďmi. Jedna posteľ, jedna toaleta, niekoľko mobilov, zbraň, trochu jedla a nikto z nich ani nikto z nás nevie dosť, aby dokázal predpovedať záver. Som príjemne prekvapený jednoduchosťou, ktorá nenudila a komornou atmosférou, ktorá je v dnešnej kinematografii čím ďalej tým viac prešpikovanej efektami ojedinelá.

Má to spád, gule guľaté, zápletku zapletenú, kabáty sa prevracajú hore dolu... Zavraždiť ruského prezidenta, zavraždiť amerického prezidenta, to všetko štartuje pohrebom amerického viceprezidenta... - ach jaj! Dostať sa do bunkru osem poschodí pod Bielym domom nie je až taký problém. Angelina o tom vie svoje a teraz už aj my. Superman by sa v hrobe obrátil pri pohľade na novodobých superagentov. To by až tak nevadilo, keby to, čo robí Bourna Bournom (keď už k nemu toľko prirovnávame), nepôsobilo v tejto číro-čírej akcii skoro smiešne. No - nie je to zlé, na dobrý akčný film to stačí, ale na nič vyššie to nesiaha.

Perfektne stupňované napätie. Ako minúty pribúdajú, čakám, čakám a chcem sa dočkať, ale aj nechcem zároveň, pretože ma príjemne mrazí. Chodíme nádhernou prírodou, niekto tam na nás striehne, evidentne niekto z nás... Rozuzlenie, ktoré potom nasleduje pri náhodnom pohľade do videokamery, rozdeľuje film na dve časti - tou druhou je rýchla chaotická naháňačka, dosť divné poranenia a bohorovné rozhodnutie Milly Jovovich o tom, kto je skutočný vrah a preto musí zomrieť rukou snipera. Za tú prvú časť *****, za druhú ***. Herci super, nie je čo vytknúť. Odporúčam.

Krvavý historický masaker z dávnych dôb, v ktorom nie je možné zablúdiť, ani keby si to človek prial. Scéna je krásna, postavy prileteli časopriestorovým oknom, nič im nechýba, ani rozum, ani sila, ani individuálny prejav vrátane humoru. Príbeh je ale zrejmý, ku koncu som už iba v pravidelných intervaloch tipoval, kto presne z družiny prežije a dokedy. Nemám nič proti tomu, že mäso je doslova na váhu, ale samo o sebe je to málo. Tri hviezdičky.