pepito25

Je dosť šokujúce uvedomiť si, v akom veku a čím sa v Mexiku dospieva. A mať pred očami obraz gangu, čo hľadá svoju existenciu na presne vymedzenom teritóriu. Skutočnosť, že byť jeho členom je navždy, na dlhšie, ako je slza vytetovaná pod okom, skúša diváka do poslednej klapky... Casper chce pomôcť Sayre cez hranicu. A nechce už nič iné a nič za to. Plné strechy dlhého vlaku sa postupne vyprázdňujú. Krajina je čarovná, no pôsobí vyslovene smutne. Naháňačka má rýchly spád a jej koniec je lokalizovaný kruto symbolicky. Sayra volá na účet volaného, je v Amerike.

Toto zrovna nevyšlo. Postapokalyptická krajina, každému chýba pitná voda a komu nechýba voda, tomu chýba kniha... - a to je celé?!! Škoda, že je Denzel až taký superman. Škoda, že masa tých zlých je tak provokatívne hlúpa. Škoda toho pokusu manévrovať s významom Biblie - nepodarilo sa. A áno, tak ako bolo veľakrát povedané - príde mi, že efekty sú tam len preto, aby tam boli. Pokope to ako tak držia iba herci, ale to, čo držia, je ako bublina...

Škoda, že trailer bol lepší ako celých 106 minút filmu dokopy. Neviem, či je možné vyhnúť sa porovnávaniu s klasikou, kto chce byť ale sklamaný menej ako ja, mal by urobiť všetko, aby neporovnával. 3D som ani nevnímal, ale 2Dééčkovejšie charaktery postáv som nevidel už dávno. Sam Worthington ma sklamal na celej čiare. Ešte film-dva a nebude preňho ani škatuľka na zaškatuľkovanie. Hlavných postáv tu niet. Olymp je gýč. Medúza a Kraken sa nepodarili. Dialógy sú extrémne prázdne, pokus o vtip trápny. Efekty prima, ale na záchranu to nestačí.

Veľmi príjemný herecký tandem-koncert: Robert Downey Jr. a Jude Law. K tomu akurátne korenie menom Rachel McAdams. Rozprávkové ulice Londýna. Sherlockove chirurgické prepočty úderov, ktoré potom ordinuje ako skúšku správnosti... Markovi Strongovi som veril ten pohľad, ten charakteristický zub, aj všetku tu mágiu... Asi som čakal menej a preto som dostal viac.Určite som nepozeral naposledy.

Namiesto pozdravu "Kolikrát?" Vojna neskončila pádom Berlína. Ľudská dôstojnosť bola zrážaná na kolená opakovane a mnohokrát naďalej. Osudy pokorených mužov a žien boli vyhranené a zároveň diametrálne odlišné. Kto zostal nepoznamenaný? "Zatracený ruský idealista. Sovětský apoštol. Čím méne odo mně chce, tým víco ho mám ráda." Anonyma. Podobnú hudbu ako tu som počul iba v The Hours. Tento film bolí do špiku bytia.

Tlieskam Viggovi Mortensenovi. Táto rola mu fakt sadla a vžil sa do nej celý, bezo zbytku. K tomu Naomi Watts, Vincent Cassel a Asmin Mueller-Stahl, každý z nich so svojou vlastnou charizmou. Čo viac si ešte môže želať divák, ak nie réžiu Davida Cronenberga? Tento film je dokonale a správne naporcovaný. Násilia tu nie je veľa, no zároveň nie je vykockované. Každý robí to, čo musí, lebo je tým, kým je. A je to hodne cítiť. Žiadna postava nie je umelá. Kúpele, hostina, tetovanie, Viggove rozhovory s Naomi...

Pre väčšinu z nás nepredstaviteľná životná rola. Ako si kat sám pred sebou zdôvodní a ospravedlní svoje zamestnanie? Ako s tým žije a ako s tým žijú jeho blízki? Timothy Spall hrá Alberta Pierrepointa presvedčivo od prvej po poslednú klapku - za čo tlieskam. Film sprevádza krásna hudba. A vo chvíli, keď Pierrepoint spozná cez kľúčovú dierku v cele smrti svojho blízkeho priateľa, sa podo mnou skoro zlomila stolička. Priznám sa, že nie som celkom v stave pochopiť, ako asi v ľudskej mysli prebieha rozhodovanie medzi profesionalitou a životom dlhoročného priateľa.

Pravdupovediac, moje dojmy boli zo začiatku dosť rozpačité. Ale možno by som to prirovnal k skladaniu rébusu, ktorý sa javí neforemný a neúplný až do poslednej chvíle... - a potom na konci si so záujmom obzeráte jeho dokonalosť. Krásne imaginárne obrazy striedajúce sa so surovou realitou. Najskôr hľadáte niť. No keď ju nájdete, už ju nepustíte a prejdete sa labyrintom... Asi v tejto chvíli musím zacitovať z jednej dobrej básne: "...vravia mi: ty sa iba hráš so slovami. A ja im na to: spýtajte sa detí, či hrať sa je iba."

Psycho. Atmosféra mi doslova lepila jazyk o podnebie. Prichádzame na ostrov ako vyšetrovatelia a postupne je všetko inak. Niet žiadnej istoty. Pravda a fikcia tu baletia v jednom tanci. Kto tu koho sleduje? Kto zmizol? Kto zabil? Kto je skutočný? Ľudská myseľ je studňa, do ktorej "svietia" psychológovia svojou vlastnou termovíziou. Martin Scorsese však posvietil pre nás všetkých. A v kinosále bolo ticho ako vo filme. A Leo - klobúk dolu, pán herec.

Veľmi neprehľadný pokus o zachytenie intríg španielskeho dvora. Postavy sú si podobné, herci hrajú nevýrazne a príliš málo na to, aby som im veril. Keby som si predom neprečítal, o čom film hovorí, stratil by som sa. Takto som sa nestratil, ale ani nenašiel. Niektoré dialógy sú ako vata, súboje, vraždy a poprava sú vlažné a to že niekoho o 30 sekúnd skántria, som vždy vedel podľa príliš gradujúcej hudby. Pokus o romantično tiež veľmi nevyšiel.... vlastne som rád, že je dopozerané. Škoda.