kucny

Možno to je tým, že som film videl ako dieťa, možno hláškovaním hlavného hrdinu, možno ponurým, daždivým Londýnom. Určite však viem, že 5* si u mňa tento film zaslúžil skôr ako som hodnotil filmy a dávno predtým ako som poznal nejaké csfd.cz.

Asi jediná vec, ktorá sa mi na tomto filme páčila, bolo prostredie. Mám slabosť na večne zasnežené krajinky a mierne plus majú za niekoľkodňové ponorenie do tmy. Ideálne podmienky pre bandu upírov bažiacich po krvi. Čakal som temné, tajomné bytosti, ktoré po jednom kosia obyvateľov mestečka na severe planéty. A čo som dostal? Retardované kreatúry, čo práve rozchodili detskú obrnu kríženú s Downovým syndrómom. A to nehovorím len o deťoch noci. Správanie sa hlavných postáv by som tiež pripísal k miernej mentálnej zaostalosti. Chvíľu sa správajú celkom rozumne, snažia sa prežiť útok a o minútu už vyvádzajú také hlúposti že by si nič iné ako vysatie nezaslúžili. A k línii lásky, bez ktorej sa už snáď žiadny film nezaobíde sa už radšej ani nebudem vyjadrovať. Slabota a veľké sklamanie.

Pravdupovediac som sa na tento film vôbec netešil. Ducháriny mám rád, ale kombo ručná kamera a nočné videnie mi absolútne nepasuje. Logické chyby by som filmu aj odpustil, ale vačšina záberov, z ktorých je film poskladaný do jedného celku sa dá nájsť na internete v mierne odlišnom podaní a úprimne, vystrašili ma viac ako toto. Nápad je to síce fajn, prevedenie už veľmi nevyšlo, ale na jedno pozretie môže byť.

Fascinácia upírmi ma sprevádza už odmalička. Vždy som si však myslel že správny upír musí mať šarm, eleganciu, obliekať sa do gotických šiat a vlastniť polorozpadnutý hrad kdesi v Tramtárvánii. Až kým som neuvidel Let the Right One In. Vtedy som sa presvedčil, že k vampirizmu úplne stačí večne zasnežené mesto na severe planéty kde slnko skoro nevychádza, a dve deti na prahu puberty (aj keď to ťažko posúdiť čo sa týka upírky). Zostal som očarený a mráz mi behá po chrbte stále keď si spomeniem na kopy snehu, tmu a hlavne herecký výkon oboch hlavných hercov.

Po dlhej dobe konecne film na motivy Lovecraftovho diela na ktorý sa dá pozerať. Režisér dokázal, že nebolo treba zobrazovať Yog-Sothota v každej druhej scéne na to, aby snímka mala atmosféru. Do toho zapasoval, síce sem tam trochu ťažkopádny, zato však uhrančivý Dean Stockwell a mestečko obávajúce sa rodiny Whateleyových a je postarané o 90 "Lovecraftovských" minút. A pre mňa, ako fanúšika Howarda L. pridávam k hodnoteniu 3* este jednu navyše.

Nuda bez štipky napätia. Nápad s vrahom, ktorý morduje študentov kvôli... nebudem spoilerovať.... ma vôbec nenadchol, tak isto ako záverečné rozuzlenie. Herecky veľmi nevýrazné a jeden pokus o oživenie inak nudnej vyvražďovačky pomocou efektov tento film vôbec nezachráni pred odpadom.

Pokračovanie, ktoré trošku zaostáva za prvým dielom, avšak aj tak je stále napínavé, s novými a zaujímavými nápadmi. Napríklad veľa kritiky zožal pôvod Cenobitov, ale napríklad mne sa to vysvetlenie zdalo celkom rozumné. Veď koniec koncov ľudia majú v sebe viacej zla, nenávisti a úchylných chutí, ako všetky pekelné mocnosti dokopy. A vizuálne spracovanie pekla bolo na jednotku. Konečne peklo bez ohníkov a kotlíkov, ale temný labyrint čakajúci na trhanie ľudských duší.

Akosi som si už zvykol, že horory sú v poslednej dobe slabučké a bez štipky atmosféry. Samozrejme česť výnimkám. Mníška však povestná výnimka potvrdzujúca pravidlo nie je a všetky klišé, ktoré sú už vo filmoch tohoto typu bežné, a naučil som sa ich prehliadať, ani trochu nevyužíva. No čo ma vždy prekvapí, tak to je divný, trhaný pohyb ducha, ktorý sem ešte prináša prvok "electro boogie" pohybu, kde duch mníšky skrúca ruky z mne nepochopených pohnútok. Tým pádom hrôzu, ktorú má jej zjavenie prinášať, vyludzuje znechutenie a dilemu dopozerať, či nedopozerať.

Krásne spravený film, ktorý len dokazuje že Hitchcock dokonale rozumel svojmu remeslu. Bolo úžasné sledovať herecké výkony hlavných predstaviteľov, ale aj životy ľudí v oknách. Či už bláznivú baletku, novomanželský pár, pani so psom, ale aj hlavného podozrivého. Tak blízko voyerizmu som snáď ešte nikdy nebol a tak ako hlavným hrdinom napadla otázka či konajú eticky, tak aj mne napadlo či je etické pozerať film, ktorý "sa pozerá" cez okno do dvora.

Tešil som sa, že si konečne pozriem duchárinu z iného, ako amerického/japonského prostredia. Avšak nemalo to ani štipku napätia. Vystrašil som sa len raz, keď ma počas pauzy vyplašila priateľka v kúpeľni v klasickej scéne "zrazu je niečo za vami keď sa pozriete do zrkadla." Na filme ma tešilo snáď len to, že som nemusel pozerať na okukané dokonalé americké tváre, o čom svedčí aj úbohý stav zubov hlavných protagonistov.