Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Sci-Fi

Recenze (32)

plakát

Rambo: Do pekla a zpět (2008) 

Sly si musel púšťať Prvú krv popri písaní scenára - príde mi, že posledný John Rambo sa povahou tomu prvému podobá asi najviac. Neviem koľko povie slov za film, ale v priemere to určite nevydá na viac ako 1 slovo/minúta. Scenár je typický Rambo, trochu ezoteriky s hadmi, relax pri kováčskej vyhni, dialóg v daždi (určite to mala byť nejaká symbolika, žiaľ mi zostane navždy skrytá) a napodiv iba jeden flashback v podobe zlého snu a začne akcia. V závere sa Rambo prevteľuje do Marsa, boha vojny, a ťažkým kalibrom z hory orie bojové pole. Tomu vravím lúčenie sa legendy a koniec série. Tie významné výmeny pohľadov, keď to celé skončí sú trochu zbytočné. Oproti 80.rokom - žiadne Val Verde ale Barma, kde je to naozaj zlé. To je silný posun v pred!

plakát

Utržený ze řetězu (2005) 

Keď by som niekomu rozprával dej, tak je to jednoduchý akčný film. Dobré bitky (a dostatok), trochu citov, trochu humoru a pod. Minimálne dve hviezdy navrch dáva herecké obsadenie Freeman a Hoskins. Dobrá oddychovka.

plakát

Válečné hry (1983) 

Sú filmy, ktoré si priam pýtajú remake. Tu je skvelý nápad, ale z dnešného pohľadu smiešne spracovanie. Pri pozeraní filmu doporučujem postaviť k obrazovke tabuľku s nápisom 1983. Človek si musí pripomenúť, kde bol v tom roku on sám s videním techniky, ktorú zobrazuje film. Holt, niektoré vízie sú realistické, iné menej. Inak film patrí do klasiky 80. rokov. Ach tie účesy...

plakát

Kolem půlnoci (1986) 

Pre mňa najlepší jazzový film ktorý som doteraz videl. Americký jazzman na návšteve v Paríži. Veľa jazzu, trochu rozprávania o jazze a hlavne - po filme zostane ten skvelý pocit ako keď práve skončil dobrý koncert v klube. Človeku je ľúto, lebo to bolo krásne, ale viac by už možno škodilo.

plakát

Opojný život (1993) (TV film) 

EMMY 1994. Jeden z lepších "jazzových" filmov.

plakát

Ako sa Vinco zaťal (1977) (TV film) 

Veľká škoda, že Vinco zatiaľ nevyšiel na DVD. Jednoznačne patrí medzi diela, ktoré dobre reprezentujú slovenskú filmovú tvorbu svojho obdobia. Múr neprebiješ ani veľmi tvrdou hlavou, čo neznamená, že by si to nemal skúsiť.

plakát

Rambo: První krev (1982) 

Stallone v hlavnej roli sa postaral o to, aby bol film deklasovaný do kategórie béčiek alebo priemerných filmov. Dovolím si tvrdiť, že mnohými bez toho aby ho videli. Pokračovania série boli na VHS populárnejšie (viac krvi a akcie) a jednotka bol dosť úzky profil. Keby to bol film s Redfordom, tak by patril do Klasiky, ale to by asi aj hlavná postava inak hrala (menej bicepsov, viac herectva). Nech je to ako je - veterán z vojny nemusí mať bohatú mimiku a komplikovanú osobnosť. Keď sa človek odosobní od toho, že je to STALLONE a že je to RAMBO, tak ten film má dobrú šťavu. Prinajmenšom prvá polovica je kus dobrej kinematografie, v druhej pravé americké "movie" 80. rokov, ale napriek tomu nezabúda na to sklamanie a stratu ideálov zo začiatku filmu. Prvá krv trpí všetkými pokračovaniami Rambov, kde sa donekonečna varí z ikony hlavnej postavy, ale už neberie ten pocit vlastnej zbytočnosti, ktorý má na začiatku série.

plakát

Malí géniové (1999) 

Pre dospelých je to totálna kravina, nemá to ani taký ten občasný skrytý vtip pre rodiča, čo musí sedieť s malým fafrnom v kine. - Odpad! Decká to majú na DVD a žerú to - je to jednoduché, akčné (veľmi "soft" bitky) a o deťoch. Malý to pozeral stále dokola na zhruba vo vaku 5-6 rokov. Zjavne to má svoje veľmi úzke publikum - v tretej triede to už považoval za kravinu. Preto *

plakát

Sin City - město hříchu (2005) 

Celý film je spravený s veľkou chuťou - od hercov, ktorí si vychutnali svoje ikony až po efekty, ktoré krásne kopírujú grafiku komiksu. Po skončení filmu som mal pocit ako po prelistovaní komixu - plno pekných obrázkov, ktoré bavia, len keď sa na nich pozerám, keď časopis zavrem, nič z toho nie je. Je to ideálny vypinák, ktorý si človek pustí, keď potrebuje odstaviť uprostred týždňa.

plakát

Bio Ráj (1988) 

Malé kino je chrámom kinematografie. A Kino Raj je poctou tomuto chrámu. Hovorí presne o tom, čo som vždy miloval na malých kinách, napriek mono zvuku, rozheganým sedadlám a zlému vzduchu. Multiplexy nie sú zlé, ale v nich to už je viac o technickom dojme ako o myšlienke. Pre človeka, ktorý svoju cestu ku kinematografii našiel v multiplexoch, alevo v domácom kine, bude tento film pravdepodobne priemerným romantickým dielkom (ten film taký skutočne je - to len určitá časť publika má k nemu nekriticky kladný postoj, Nostalgia? Sentiment?).