corpsy

Zábavná zámenná groteska, kde nakoniec všetko vyjde najavo. Chaplinove ,,dlhšie´´ filmy z tohto obdobia síce občas postrádali tempo, keďže trebalo napchať trochu vatu do veseloherného námetu, táto ale obstojí.

Nedajte sa zmiasť dosť zavádzajúcim českým názvom. Tu nieje v prvom pláne žiadne varenie. A pre mňa osobne sa jedná o Charlieho menej podarenú grotesku, keďže sa v nej správa akosi...menej drzo.

Myslím si, že každý prevádzkový nejakej tej dortíkovne, by chcel mať Charlieho Chaplina za pekára. Na pár hodín.

Je mi ľúto, že toto krásne po pysku tí, ktorých sa to týka nepochopia. Zlatokopky, zbohatlíci, influncer(k)i, vyprášené modelingové hlavy atď. Maximálne ich to možno urazí, ale nie spôsobom, ktorým má. Kde je prázdno, tam iba fúka vietor. A koľko ľudí, takéto ľudské pochybnosti uznáva a obdivuje. To je zrejme ešte horšie. Filmársky veľmi zdatný snímok.

Scenár skvelý, herci až tak nie. A to aj napriek tomu, aká elita sa tu zišla. Dialógovka, ktorej by to viac ladilo na divadelných doskách.

Aké bolo moje prekvapenie ( keďže som o filme celý rok neprečítal ani riadku ), keď som zistil kto je hlavným (anti)hrdinom tohoto svižného vianočáku. Nebudem spoilerovať ani ja, ale o to viac ma snímok začal po zistení baviť. Tu je nákop na jednu z mála novodobých (ne)korektných vianočných klasík ( viď KRAMPUS ). Hlášky, odovzdanosť sviatkom a príval (ne)pekného násilia. Pri tomto si určite vianočný stromček nepostavíte.

...a precitol Biely Boh. Loviť mušle plné perál nebol národným tichomorským športom, až kým neprišli biely kolonizátori. Medzi nimi aj doktor, ktorý keď si hodí do hrdla akčný mok, vie byť pomaly neurochirurgom. Zalieča sa ale jednej miestnej deve, ktorá v ňom vidí ešte čosi viac. To vám už povie tento priemerný nemý snímok.

Kým Hollywood iba raz natočil Godzillu v nejakom inom, ako kaiju štýle ( 2014 ), Japanese sa o to pokúša už po niekoľký krát. Dávno sú preč časy filmov hlavne z éry Shōwa, kde sa to v posledných častiach chovalo skôr ako groteska, než čistokrvný kaiju spektákel. Naposledy ( ak nepočítame anime báchorky ) si tu s chvostom zamávala Gojira v SHIN GODZILLA, filme ktorý nešiel vydláždenou cestou a podobne je to aj v tomto prípade. MINUS ONE je na míle vzdialený hollywoodskemu mainstreamu, plného trikov a tvorov. Je to proste príbeh s presahom, kde sa nanešťastie do toho všetkého zavŕtala prerastená jašterica. Trikovo vzhľadom k rozpočtu až výnimočné a držím krajine Vychádzajúceho Slnka palce, aby v tomto trende neprestávala.

Mohol by som napísať celú recenziu čisto iba o Brendanovi Fraserovi. Napísali sa o jeho výkone tisícky stránok internetových, i tých papierových, dostal Oscara atď. Bolo by to neoriginálne a zbytočné. Ide tu o film samotný. Myslím, že vedľajšie úlohy boli viac ako veľkou pomocou hlavnému predstaviteľovi k jeho úžasnému hereckému výkonu a Darren Aronofsky je tvorca, ktorý vie kde kamera vtedy a vtedy byť má. Smutný príbeh, ktorý na viackráte použitie určite bude ešte viac dozrievať.

Animeáče sú celosvetovo populárnou žánrovou odrodou animovaných filmov. Majú obrovskú fanúšikovskú základňu a to ozaj nie malú. Už len nejakých 120 mil bude zo samotného srdca žánru, Japonska. A preto už len za to úklon. Fantázia týchto filmov nepozná hraníc, žijú vlastnou fyzikou, vlastným kódexom, svojským kresleným spracovaním. U mňa ale predsa nemajú tradíciu. Možno aj keby som na nich vyrastal, nebol by to rodinný vzťah. Neodcudzujem však. SUZUME je krásny a dojemný príbeh s brilantným vizuálnym prevedením, predsa ma však stále nepresvedčil o dokonalosti kultu menom Anime.