corpsy

Paris Hilton zrejme v životnej úlohe ( je zrejmé, že pod lepším dohľadom, by mala táto časopisová celebrita aj herecký talent ), Jay a Silent Bob v polohách, ktoré by ste nečakali, David Keith sa predstavil ako jeden z najsympatickejších gayov filmového plátna a film ako celok pôsobí príjemným, vtipným dojmom. Tie čierne čísla si nezaslúži.

Debilne nasnímaný, ukričaný, urevaný, uvzlykaný, uplakaný, uvrešťaný ( tie ľudské pazvuky by si zaslúžili nejaké to antiocenenie ) torture porn, s najnemožnejším a najnepravdepodobnejším záverom vo svojom žánri.

Presne to, čo od toho očakávate. Po 22tej druhej vysielaný animal horor, s Atari CGI, ČTK ( aka WTF ) scénami, ktoré silne umocňujú nájomný herci, vypúšťajúci z úst shakespearovské dialógy. Za to všetko, si ten Plesiosaurus aspoň dve odlomené zuby zaslúži.

Opäť celkom výdatný ( gore ) a originálny pohľad na Peklo, či Očistec. Alebo oboje. Tri príbehy, ktoré sa postupne zlučujú v jedno, aby sa to nakoniec (ne)skončilo nijak. Výprava je síce len podzemka s pár plynovodnými rúrami, intímne osvetlená, ale má to svoju atmosféru. A veru zle to nieje ani s pekelníkmi, ktorý majú jasnú inšpiráciu v hellraiseroch, aj keď sú omnoho menej démonickejší, zato viac industriálnejší ( plynové masky atď ). Najväčším problémom tejto bizarnosti, je teda prakticky iba nuda.

Ku koreňom, sa v závislosti od podmienok nemusí vracať ľahko. DP to svojím prvým songom a hlavne videoklipom dokázali bravúrne. Vizuálna depka, ktorá sa zcelila s podobne do morku kosti lezúcim songom.

Tak isto, ako sa menila hudobná nálada skupiny ( viac rockovejší štýl ), menili sa aj významne videoklipy.

Možno mohol byť v tomto svojom období Dave Gahan, možným adeptom na stvárnenie osobnosti z najväčšieho príbehu všetkých čias. Myslím, že viete o kom píšem.

Kevin Kerslake, ežisér klipov legendy menom Nirvana, skúsil aj Depeche Mode. Rozhodne ale nečakajte nič, čo by sa podobalo obom slávnym kapelám. Ultratemná atmosféra.

Corbijn s chlapcami vytvorili jedno malé veľké videoklipové dielo. Presne zapadá do klipového prúdu, ktorú propagovali napr R.E.M. či Nirvana. Mystické obrazy, až náboženského, či sektárskeho výrazu, záleží od vás ako to a to beriete.

Ako ináč, zvyčajne nezvyčajný videoklip od DP. Ich dvorný režisér to mal stále v oku, občas ale na skodu veci bolo, že to až príliš zaobaľoval do tajomnosti.