sehe

Prelet nad kukučím hniezdom okupuje 20.priečku Amerického filmového inštitútu v zozname 100 najlepších amerických filmov.Určite právom a to vďaka emigrantovi z Československa Milošovi Formanovi,ktorý natočil tento skvelý film podľa knihy amerického spisovateľa Kena Keseya.Odohráva sa to v psychiatrickej liečebni,kde sa snaží väzenskému trestu vyhnúť Randle McMurphy v podaní fantastického Nicholsona.Naráža tu však na tvrdú,chladnú a nekompromisnú vrchnú sestru Ratchedovú.Kto z tohto boja vyjde víťazne?A záverečná scéna z filmu?Proste zážitok na celý život.

Sophiinu voľbu som videla v 80-tych rokoch na videu,následne prečítala Styronovu knihu a odvtedy film pozrela ešte niekoľkokrát.Pokaždé vo mne vyvolá smútok,hrôzu,žiaľ a hlavne otázku,ako by som konala ja,ak by ma postavili pred takúto voľbu.Sophia Zawistowská,mladá,krásna a inteligentná Polka, poprvé musela voliť v Osvienčime a svoju druhú voľbu našla v New Yorku,kde v náručí svojho milovaného, no psychicky chorého Nathana spácha samovraždu.Meryl Streep je famózna,jej tichý výkrik pri vlakovom koľajisku,keď jej berú dcérku do plynu, mám stále pred očami.Hlavne scény zo spomienok na koncentračný tábor sú veľmi silné.Zverstvá páchané nacistami je potrebné stále pripomínať i 66 rokov od skončenia vojny.

Z filmu Skafander a motýľ je cítiť,že režisér Julian Schnabel je newyorský výtvarník.Ide o bývalého šéfredaktora časopisu Elle,ktorý bol úspešný,bohatý a o ženy nemal núdzu, až kým ho mozgová mŕtvica neochromila natoľko,že okrem ľavého očného viečka nevedel pohnúť žiadnym kúskom svojho tela.Intelekt ostal nepoškodený,a tak z počiatočnej depresie sa mu podarilo dospieť k akejsi mrkacej metóde,aby dokázal komunikovať s okolím a takouto metódou pretlmočiť svoj beznádejný stav ľuďom.Zašívanie pravého viečka a vôbec pohľad z pozície Baubyho je neuveriteľne realistický vďaka kameramanovi Januszovi Kaminskému.Tento film na mňa zapôsobil svojím vizuálom,svojou reálnosťou a i hereckými výkonmi.Pre mňa proste ľudský a úžasný film.

Tak na tento film som vyslovene čakala, vzhľadom k tomu,že k baletu mám mimoriadne blízko(24 rokov života som obetovala, tak tvrdému chlebíčku,ako je balet.)Aronofského Black Swan je psychologický poviem až horor zo sveta newyorského baletu.I keď na javisku divák vníma iba tú éterickú a krehkú bytosť bielej a čiernej labuti,teda Odetty a Odílie z Čajkovského Labutieho jazera,tak tá éterická a krehká primabalerína strávila predtým hodiny a hodiny tvrdej a bolestivej driny na baletnej sále s krvavými prstami.Hlavná predstaviteľka Nina bojuje sama so sebou.Životná šanca dostať hlavnú rolu v pripravovanej premiére,kde chlípny a manipulatívny režisér-choreograf(Vincent Cassel),žiada od nej nielen dokonale technicky zatancovanú bielu labuť,ale aj úplne odlišnú,zvodnú a sexy čiernu labuť.(Väčšinou to bežne tančí jedna tanečnica).I vlastná matka(Barbara Hershey),ktorá je prehnane starostlivá a panovačná(vraj musela kvôli Nine obetovať vlastnú baletnú kariéru) a nová tanečnica v súbore Lilly (Mila Kunis),ktorá ako sa zdá,môže túto vysnívanú a náročnú úlohu Nine vyfúknuť.Toto všetko,stres a túžba po dokonalosti dovedie Ninu k halucináciám a úplnemu duševnému rozkladu.Aj divák niekedy nevie,čo je skutočnosť.Scéna v divadelnej šatni so zrkadlom,kedy Nina zvádza boj sama so sebou,púšťanie čierneho peria z rán na chrbte,návšteva staršej,odídenej primabaleríny Beth (Winona Ryder) v nemocnici,kedy si začne pilníkom prepichovať tvár.K tomu Čajkovského hudba.Natalie Portman je v roli Niny jednoducho úžasná.Nielen po fyzickej stránke je absolútne zodpovedajúca,ale i herecky dokázala pôvabnú a nežnú Ninu postupne meniť na temnejšiu a nespútanejšiu.Darren Aronofsky nám na záver roka ponúkol lepší psychologický thriller ako Wrestler,vizuálnejšiu lahôdku ako Fontána.Je to majstrovsky urobené dielo a výkon Natalie Portman robí film nezabudnuteľným.