Kesiak

Nezmazateľne a nezameniteľne zapísaný v kinematografii. Žánrovo univerzálny režisér, ktorý natočil takmer všetko (niektoré filmy sú natočené len remeselne) bez stavov poklesu v kvalite. Úžasné. Všetko premyslené do najmenších detailov zrodené zo seba-trýzňujúceho perfekcionizmu, ktorým terorizoval aj štáb pri natáčaní. Jeho štýl je však viac formálny, odosobnený, na čo treba byť pripravený. Niektoré filmy sú obsahovo nie veľmi zaujímavé, ale vrcholná tvorba je top.

Človek, ktorý vyprodukoval kvalitné psychologické filmy. Skúma v nich hlavne vzťah človeka s Bohom (vierou). Nerobí to však propagandisticky, ale vychádza z pravdy, ktorá hýbe každým človekom. Týmto prístupom sú jeho filmy vysoko hodnotné, umelecké a nenútené. Skúma v nich egoizmus, charaktery, vieru a konštruuje rafinované scenáre. Detaily v jeho filmoch veľa znamenajú, rád uvažuje a núti k tomu aj divákov.

Veľká nádej pre filmovú budúcnosť. Osobitý prístup k audiovizuálnej stránke a vždy kontrola nad tým, čo sa bude vo filme diať (pozn. aspoň v jeho ranných filmoch, ale ako sa zdá bojuje za svoje -viď film Noe v zaujímavostiach). Cit pre umeleckosť. Vo filme sklon k psychológii, viere, závislostiam, osudom a filozofii. Všetko čo mám rád :) Od filmu Black Swan však začína Aronofsky smerovať neochvejne do mainstreamu, čo je trochu škoda.

Jeho zameranie sa na sci-fi v posledných rokoch a snaha urobiť ho opäť vážnejším filozofickým a umeleckým žánrom je absolútne úspešná.

Rozprávková bytosť, ktorá točí hlavne pre dospelých. Burton rád deformuje "perspektívu" sveta. Všetko má svoje osobité čaro, silnú (desivú) štylizáciu, rozprávkový nádych a silu ľudskej lásky. V neskorších filmoch (cca od r. 2010) už začína skĺzať do určitej monotónnosti.

Kráľ úletov a vlastných svetov, ale vie sa aj krotiť. Ako napríklad v jeho vrcholnom majstrovskom filme Amélii. Formalista a kreatívny tvorca všetkého nevšedného. Pritom dokáže natočiť aj emocionálne veľmi silné scény. Jeho špecialita je vyžívanie sa v nenápadných "štatisticko-všedných" detailoch a rôznych zberateľských a iných ľudských záujmoch, čo sa pretavuje do esteticky vycibrených kulís jeho filmov a atmosféry.

Lynch tvorí "lynchovky" - nič nemusí dávať zmysel, postavy miešajú svoje identity, šokujú diváka, pritom sa skáče v deji. Čo vás však dokáže odzbrojiť a otvoriť ústa je forma, vlastná dimenzia diania, neskutočná tajomnosť a emocionálny dopad toho všetkého. Najlepší príklad je Mulholland Drive. Vie však točiť aj pomerne normálne veci. Vo všetkom však cítiť jeho osobitý prístup a sklon k excesiám. Hudbu, ktorú mu skladá Badalamenti maximálne zapadá do povahy Lynchovej tvorby. Od r. 2001 však nastáva zjavný úpadok v kvalite, množstvo krátkometrážnych experimentov.

Amenábar rád vytvára napätie a intelektuálne scenáre. Ešte radšej rieši vo filmoch témy súvisiace s vierou, osobnou slobodou a ráciom. Opiera sa o skutočné príbehy. Zameriava sa (ne)kritické myslenie (vo vzťahu k viere) a prikláňa sa skôr ku skepticizmu a kritike cirkvi.

U Triera nie je nič isté. Ak začnem pozerať jeho film, bojím sa, čo znovu "vytiahne". Utrpenie sa veľmi intenzívnym spôsobom prenáša na diváka. Výnimočný je jeho spôsob a sympatia s Dogmou 95, čo jeho filmom pridáva veľmi realisticky až zemitý nádych. Herci sú úplne zžití s postavami, ktoré hrajú. Emocionálne maximálne vyčerpávajúce, depresívne a smutné, sexuálne škandalózne - také sú jeho filmy.

Zhangové filmy má priťahujú možno iným myšlienkovým a kultúrnym nábojom, na aký som zvyknutý. V poslednom čase sa zameriava na efekt, ale v jeho starších veľmi úprimných filmoch nachádzam pokoj a silné hodnoty. Jeden z vrcholov tvorby sú roky 1999 - 2004, kde dosiahol okrem krásnych myšlienok aj úžasnú estetiku.