sannyve

Film, pri ktorom som vyronila nejednu slzu. Moja srdco-slabôstka. Poznáte ten okamih, že keď sa deje niečo krásne a neopakovateľné, nechcete, aby sa to jedného dňa skončilo? Ale raz sa naozaj premeníte na prach, raz navždy zavriete oči a to vedomie vás ničí, lebo tušíte, že skončí aj tá neopakovateľnosť. A to vás prinúti rozmýšľať o každom prežitom dni. Potom zrazu zaspávate so strachom, lebo dni sa míňajú a vy sa bojíte zavrieť oči čo i len nachvíľu, aby tie spoločné chvíle trvali dlhšie.

Áno, život to proste vie dobre zariadiť. Sú okamihy, ktoré nám zasiahnu do života rýchlosťou blesku. Práve keď si myslíme, že život je usporiadaný, sme šťastný a na staré kolená chceme mať už len svoj pevný režim dňa. Ups, a potom tento stereotyp naruší malý ruský chlapec. Úsmevná komédia, ktorá má stále chytí za srdce. A ako tam tak blúdi po Moskovskej ulici.... Bravó, Svěrákovci.

Najlepší špionážny seriál.... (snáď všetkých čias?). Postava Carrie je výborne napísaná a pre Claire Danes ušitá priamo na mieru. Niektoré kľučky, ktoré dej vôbec neposunuli dopredu a po pointe zrazu prišlo len rozčarovanie, s radosťou odpustím, ak si aj tretia séria zachová rovnakú dramatickosť a moju dychtivosť za ďalšou vzhliadnutou časťou. Zatiaľ obe série na jednotku.

Na túto filmovú extázu som si musela počkať. Pred dvomi rokmi som film vypla asi po 15 minútach. Doteraz neviem prečo. Neviem, čo ma chytilo za srdce viac; odvaha vymeniť všetko materiálno (a to teda poriadne na ružiach ustlaté) za jeden jediný sen, žiť ako dobrodruh, tá separácia a neschopnosť utužovania akýchkoľvek medziľudských väzieb (byť stále len samotárom!) alebo ten koniec. Plakala som ako malé dieťa. A keď počúvam soundtrack, spomienky sa vracajú. Fakt krásne!

Najväčšie filmové sklamanie tohto roka. Dala som sa uniesť percentami a pozitívnymi hodnoteniami. Pre mňa rozťahané, postavy nepresvedčivé a nalinkované. Ja som to jednoducho Gyllenhaalovi ani Jackmanovi neuverila. Možno by to malo väčšie grády, kedy to netrvalo tak dlho. ** Len za záver, ktorý som popri tej predvídavosti nečakala. Inak to boli doslova zabité 2 a pol hodiny. Škoda. Tak som sa tešila.

Filmy s tématikou holokaustu sa najmä po vojne točili ako huby po daždi, ale na tie najlepšie umelecké výkony asi treba dozrieť, nechať čas plynúť, nech zahojí všetky rany. A potom sa dá vyrozprávať osud jedného skvelého klaviristu na pozadí tej najtragickejšej udalosti a jeho zápasu o holý život tak bravúrne, že vám opäť stoja chlpy na rukách. A to všetko sprevádzané nádhernou Chopinovou hudbou.

Pred mnohými rokmi som pri poslednej klapke plakala, bola som dlhé roky súčasťou skvelej šestice priateľov a prežívala všetky tie srandy, romantiku, výbuchy smiechu i skvelý piskľavý hlas Phoebe. Keď som si ich pozrela znovu, plakala som na konci seriálu rovnako ako vtedy. A pritom nemám žiadnu najobľúbenejšiu postavu, mám ich rada všetkých. Je úžasné, že seriál si udržal takú vysokú sledovanosť aj po rokoch. A dokonca im odpustím aj niektoré scenáristické prešľapy. Niektoré hlášky zostanú také pamätné, že keď si ich človek povie, automaticky sa musí začať smiať.

Viete, čo mám na akomkoľvek filme rada? Pozriete si ho, pomaly zabudnete a keď sa k nemu o pár rokov neskôr vrátite, zistíte, že ten film je geniálny od úvodných až po záverečné titulky. Ľudia sa menia; presne tak, ako ich názory a pohľady... A človek musí dospieť, aby dokázal túto genialitu oceniť. (A šup medzi moje obľúbené filmy).

Klobúk dole pred Ryanom Goslingom! Zhostil sa svojej úlohy bravúrne. Pri ňom ešte aj starý dobrý George vyzerá ako šedá myš. Od názvu som síce čakala trochu viac, predsalen to nebola zrada, len zvedavosť. Ešte šťastie, že jediným citovo vydieraným tu bol George a nie moje divácke oko.

Rozhodne zaujímavý projekt, ktorý Čechom závidím. Nie je to len o českej povahe, v mnohých som našla aj Slovákov (a Maďar by určite našiel Maďarov). Horúce témy dneška na zamyslenie podané s nadhľadom. Nie je ľahké sa pozrieť do zrkadla a dostať potom od neho facku.