frolish

Pohltilo ma to, jednak samotnou myslienkou a originalnym nametom, jednak specifickou atmosferou s nadychom neodhaleneho tajomstva. Film podnecujuce existencialne uvahy, ale aj keby mal byt divak o danych polemikach uz vopred rozhodnoty, robi to dostatocne zaujimavym sposobom, aby sa do deju dokazal ponorit. Michael Pitt sa hlavnej ulohy zhostil vyborne a cele je to natocene nielen velmi umne, ale hlavne s citom vzbudzujucim uprimne emocie. Bavila ma viac cast pred "tym" ako po "tom", kde mi zacalo vadit zopar nelogicnosti (okamzite rospoznanie zenou v centre podla fotky oci bolo celkom wtf) a poslednych cca 20min vratane ukoncenia posobilo malinko bezradne, no celkovy dobry dojem urcite nepokazilo. Na jednej strane bolo asi zamerom nechat vsetky dvere otvorene, na druhej strane takto silny pribeh mohol vypointovat o dost intenzivnejsie.

Vaughnovu "kick-assovsku" hravost, sviezost a originalitu je z toho citit ako som cakal a za to som velmi rad. Za scenu ohnostrojovych hlav v zavere so soundtrackom Give it up by som tomu dal hned 10 hviezdiciek. Alebo za kostolny masaker, podfarbeny takisto absurdne vtipnou hudbou, ktora vlastne cely film neskutocne ozivila. Alebo za suslaveho Jacskona v styroch fialovych koseliach servirujuceho hambace na striebornom podnose. Preco potom "len" 4? Mal som asi privelke ocakavania a dufal som, ze takych scen bude predsa len o trosicku viac a v rychlejsom tempe - takto som dostal medzicasom priestor rozmyslat nad tym, ze ten pribeh vo svojej podstate nie je az taky originalny a (napriek tomu, ze to bolo cielom) pekne pritiahnuty za vlasy. Sposobene to bolo mozno aj nie tak uplne idealnym balansom scen s nadhladom a tych, ktore sa naopak tvarili vazne. Inak ale od Vaughna zas raz velmi zabavny a napadity film, v ktorych smere bude dufam pokracovat. Silne 4.

Moje prve stretnutie s PT Andersonom dopadlo vyborne. Cakal som zvlastnost a dostal som ju - je to film velmi karikaturisticky ponaty, miestami vazny, miestami absolutne absurdny a celkovo ignorujuci radoveho divaka. Ma vsak neodskriepitelne hypnoticku dobovu atmosferu, vynikajuce herecke vykony (kde sa stratila nominacia pre Joaquina Phoenixa!?), vypiplane dialogy s dorazom na kazdy detail a miestami uzasne bizarny humor. Lenze hoci je pribeh zaujimavy a vyborne premysleny, ma jednu velku vadu - az pricasto posobi prekombinovane a v spleti mien postav sa cca od polky musel stracat aj pozornejsi divak. A nemozno mu ani vycitat, ze ho to otravilo a nad tymto inak vynimocnym pocinom zlomil palicu - vyzadovat, aby cloveku za 2,5 hodiny neuniklo ziadne meno, ktorych sa vysype niekolko v jednom rozhovore, bolo trosku privela. Na druhej strane to bolo mozno aj zamerom a snad bude zazitok o to intenzivnejsi na dalsie pozretie. A tesim sa nanho nielen kvoli obcasnemu stracaniu sa, ale hlavne kvoli mnohym (a urcite este mnohym neodhalenym) perlam v dialogoch a osobitemu spracovaniu. Mam velmi rad tieto bizarne, nedivacke snimky, ktore si idu vlastnou cestou a akoby len tak mimochodom serviruju sceny, ktore sami o sebe strcia do vrecka milionkrat drahsie a komercne uspesnejsie filmy. Silne 4.

Zaujimavy, napinavy thriller stojaci nielen na (ocakavatelne) presvedcivej dvojici Jackson - Spacey, ale tiez na prepracovanom scenari, dialogoch (prvy telefonat s hapkajucim vyjednavacom dokonaly) a atmosfere. Kratsia stopaz by nezaskodila, ale stale nad mieru dobre zvladnuty pocin.

Zabavne akcne becko, ktore hlavnou vyhodou je dobre zvolene obsadenie a fakt, ze sa neberie vazne a tak nejak z neho citit dobru naladu. The Rock je spravne drsny, Stiffler patricne hlaskuje, Walken si zaporaka vychutnava a Rosario Dawson ich pekne doplna. Akcia je miestami trochu neprehladna a niekde v prostriedku by to este islo trocha postrihat, ale viackrat som sa smial nahlas a celkovo je to naozaj fajn relax a zlepsovak nalady. Slabsie 4.

Ocakaval som klisovitu a sablonovito stupidnu teen komediu a hoci sa to danej scheme nevyhlo uplne, bola to prekvapivo celkom vtipna, rychlo odsypajuca zabava s prijemnymi postavami, co je v tomto subzanri vzacnostou. Sem-tam cierny humor a riaditelove hlasky potesili, na "plasticky" sa dobre pozeralo a ani to moralizovanie nevyznelo tak umelo a do stratena ako byva zvykom. Na "nudim sa a nechce sa mi rozmyslat" naladu idealna volba. 70%

Originalne ponaty film so zaujimavymi postavickami a mnozstvom dobrych dialogov. Pacilo sa mi ze to nebolo priamociare a riesilo sa viac veci naraz - bavili ma tie rozne epizodky zo zivota kamosov hlavnej postavy v robote, bare a pod. a celkovo pekne vyprofilovane charaktery. Film obsahuje tiez solidne mnozstvo hlasok (ci uz od policajtov, Peppera alebo"Kosťa"), jeden pamatny fuckovaci monolog (JC got off easy) a tradicne vyborneho Nortona, ktoremu vsetky vedlajsie postavy poctivo sekundovali. Najviac "bije do oci" asi kamera, opakovane zabery z roznych uhlov a spomalovacky tomu dodali osobity punc. Atmosfera je napriek mnohym odlahcujucim scenam skor melancholicka, co sa k deju perfektne hodi. Celkovo tam bolo zastupene tak siroke spektrum postav, nalad a dialogov odkazujucich na rozne veci, ze mam chut si to pozriet znova. Myslim, ze vdaka osobitemu pristupu a skvelym hercom to rozhodne neomrzi.

Prekvapivo ma to nechalo dost chladnym, hoci od pribehu som ocakaval opak. Film zobrazuje viacere zavazne temy, no akoby len tak klzal po povrchu, posuva sa pribehovo dalej, namiesto toho aby nechal divaka precitit, co sa vlastne deje. Billy Bob Thornton hra dobre, ale celkovo ma to nicim nestrhlo a to ani napriek tomu, ze sa stretavame s mnozstvom naozaj vypatych situacii.

Plagat s popisom budia zavadzajuci dojem, ze sa jedna o jednoduchu teen komediu, kde sa promenaduju nahe tela jedna radost a nic moc sa v nej neriesi. V skutocnosti ide o dost atypicky zanrovy mix romantiky, trochu strelenej britskej komedie a (v myslienkach hlavneho hrdinu) az filozoficko-psychologickej dramy. Prekvapivo sa tieto zanre vobec nebiju, kazda linia ma svoje miesto a davaju dokopy velmi prijemny film. Zastihlo ma to v nalade, ked som sa do filozofovania, myslienok a nalad hlavnej postavy dokazal celkom vcitit a romanticka linia, ktora je taziskom filmu, na mna posobila velmi uprimne a prirodzene. Humorne sceny zvacsa pobavili, postavy boli fajn a cele sa to nieslo v zvlastnej melancholickej atmosfere, ktora mi sadla. Slabsie 4*.

Zaujimavy, ucebnicovo spracovany pribeh s presvedcivymi hercami. Ale necitit z toho nic viac. Tam, kde by sa ziadalo pritlacit na pilu, pridat na kontroverzii a vzbudit silnejsie autenticke emocie, prichadzaju, v snahe byt triumfalnymi ci dojemnymi, vlazne a tuctove hollywoodske dialogy. Pribeh aj preto nikdy poriadne nevygraduje, co je jeho hlavnym nedostatkom, plynie prilis priamociaro, ide malo do hlbky a bez prekvapeni ci strhujucich scen posobi ako zabaleny do skatule s nazvom "oscarovi adepti podla sablony". Bavilo ma to cely cas a tie 2 hodiny utiekli rychlo, len akosi neviem, co z toho mi utkvie v hlave ako hodne zapamatania si. The Imitation Game je urcite kvalitny film, len neprinasa to "nieco viac" a teda v roku 2015 uz nema velmi cim ohromit. V porovnani s inymi zivotopisnymi filmami, tohtorocny Foxcatcher mal vlastnu tvar a originalnejsiu sebaprezentaciu, Beautiful Mind bol napriek rydzej hollywoodskosti a podobnym ambiciam natoceny s vacsim citom a silnejsi v jednotlivych scenach. Inak velmi zvlastny skok Tylduma od nekompromisnych Headhunters rovno k takejto oscarovke. 70%