Recenze (131)
Potomci lidí (2006)
Ten film je plný drobných prekapení, ako hudba (King Crimson), malé detaily (lietajúce prasa nad továrňou), celková atmosféra a exteriéry. Detaily robia tento film dokonalým. Po chvíľke som dokonca začal veriť, že je to všetko možné.
Duna (1984)
Kurňa tohto sa mal radšej chopiť Alejandro Jodorowsky pretože hoci mám Lyncha veľmi rád Dunu absolútne nepochopil a pokazil čo sa dalo. A keď si predstavím, že hudbu mali robiť Floydi ... ach jaj, jeden by zaplakal.
Želvy Ninja (1987) (seriál)
... ale len z nostalgie, lebo (len tak medzi nami) je to dosť úbohé, animácia 0 bodov a príbeh na hranici stupidity.
Triumf vůle (1935)
Celý čas nechutný mráz na chrbáte, to už je vizitka pôsobivého dokumentu.
Román pro ženy (2004)
Neviem ako vy, ale ja som postrádal akýkoľvek zmysel tohto počinu - absolútne nezaujímavé problémy ženských, ktoré si myslia, že si môžu robiť s chlapmi čo sa im zachce. Fuj!
Cesta do pravěku (1955)
Verili by ste, že kvôli tomuto filmu a taktiež kvôli pár knihám čo mám doma som sa chcel stať archeológom? Nuž ale to bolo keď som mal 10 rokov, a realita je teraz úplne iná. Tento film však ani po tak dlhej dobe pre mňa nestratil svoje nostalgické čaro, hoci pravdu povediac ako dvadsaťročný mi príde dosť ťažké stotožniť sa s tými chlapcami a ich túžbou po poznamí praveku. Ale keď sa k tomu pridá aj stará láska k všetkým Verneho dielam nedá sa tento film hodnotiť inak než plným počtom hviezdičiek.
Battle Royale (2000)
Teda pravdu povediac čakal som rozhodne viac. Jednania "bojovníkov" boli občas viac ako detinské a trápne. Keby boli všetci takí psychopati ako Mitsuko to by už teda bol iný battle. Ako plus však nesmiem zabudnúť spomenúť dokonalé skombinovanie klasickej hudby a vyvražďovačiek - to sa teda režisérovi fakt podarilo skvele.
Ikarie XB 1 (1963)
Ono to asi v dobe svojho vzniku bola absolútna bomba, ale po 43 rokoch to (aspoň pre mňa) stratilo svoje čaro. Dialógy sú úplne naivné (skoro celý film som sa musel smiať), zobrazenie vesmíru žalostné a navyše mali na tej lodi také priestory, že by tam kľudne mohli usporiadavať spartakiády. Neupieram tomu však čiastočnú myšlienkovú hĺbku a parádny záver, ten ma fakt dostal.
Kladivo na čarodějnice (1969)
K plnému hodnoteniu sa prikláňam ani nie z dôvodu filmového spracovania alebo hereckých výkonov (osobne si myslím, že sa v oboch prípadoch dalo spraviť viac), ale hlavne kvôli odkazu, ktorý má tento film pre budúce generácie. Aby sa "tam nahore" už nikdy neusadili takýto inkvizítori, ako sa to už veľakrát v histórii stalo.
Americká krása (1999)
Dúfam, že raz aj pre mňa príde čas kedy si budem môcť povedať: I'm just an ordinary guy who has nothing left to lose. To by bola kráááááááása (hoci nie americká).