Motinski

K filmu sa vraciam často, mam rád Polanskiho za kormidlom aj Brodyho ako herca. No a nato že tématika 2. sv. vojny ma viac berie v dokumentoch tak toto patrí medzi moje top 3 keď ide o hrané spracovania. Smutný tón tomu neuveriteľne svedčí ajked to znie možno divne. Atmosféra je neprijemne autentická a už navždy si budem pamätať momenty pri ktorých ma valcovali emócie. Pianista je aj po opakovaných pozretiach silný, citlivo vyrozprávaný a majstrovsky natočený.

Prijemná záležitosť a povinná jazda pre fanúšikov, spracovaná ale zbytočne zrýchlene. Dokument opisuje v prvom rade Stalloneho hereckú karieru. Ukazuje ťažké začiatky v brandži a dôležitosť postavy Rockyho naprieč celým životom. Zo súkromia sa ale nedozvieme takmer nič okrem skratkovitého vysvetlenia vzťahu otec/syn. A to je obrovská škoda. U Arnieho som dostal do detailu vypracovaný profil osobnosti, zákulisné príhody a ajkeď som sa chcel vyhnúť porovnávaniu, myslím že niesom jediný koho to napadlo. Dosť sa čudujem že Netflix nechcel sériu s aspoň tromi hodinovými časťami. Potešilo že Sly rozpráva veľmi osobne a intímne, no neznalci môžu po pozretí nadobudnúť dojem že ide o človeka ktorý stvárnil Rockyho a Ramba, plus natočil pár ďalších filmov čo nemali úspech. Pri legende akčného žánru je to málo.

Na politickú satiru málo nekorektné, málo trefné aj málo vtipné. Plné vaty, občas nulového deja a postáv bez charizmy. Toto stojí celé na Kate Winslet. Bez nej by som to možno ani nedopozeral. Pritom námet nie je vôbec na zahodenie. Sledovať pozadie fungovania fiktívneho autoritarského režimu v čiernohumornom kabáte je niečo čo ma pred premiérov naplnilo očakávaniami. Po prvej epizóde som ale cítil tak zmiešané dojmy ako už dlhú dobu nie. No a časom sa to moc nezlepšilo. Tempo ma ubíjalo, Schoenaerts liezol na nervy stále viac a viac a jediná časť čo sa mi ako tak páčila celá bola až tá posledná. Nenapadá ma ani jedno silnejšie pozitívum kvôli ktorému by som niekomu seriál odporučil. 4/10

Film vie zamávať s pocitmi aj po toľkých rokoch. (hlavne posledných 20 minút) Ukážka nafalšovanej hrôzy, filmárskeho umu a toho ako sa dá za malý rozpočet natočiť jeden z najatmosferickejších slasherov vôbec. (ajked si niesom istý či toto môžeme označiť za typický slasher) Neviem ako to Tobe Hooper dokázal ale vybudovať napätie, nespoliehať sa len na krv, nechať diváka domyslieť si a pritom väčšina záberov vyzerá ako z amatérskeho filmu, to všetko spolu nejakým zvláštnym spôsobom zladil dokopy. Úprimne som nečakal takýto zážitok. Pár momentov zostarlo, scenár neponúka nič obratné, no ešte aj tá jednoduchosť mi na prekvapenie prišla fajn. Keď chcete vidieť horor kde sa násilie spája s umením a nepôsobí to sílene, Texasky masaker je správna voľba.

Oscarové nominácie a výhry sú zaslúžené (hlavne tá za zvuk), obrazovo dostávame silné momenty, umelecky natočené, vierohodne zahrané a ajkeď nevidíme číre zlo na vlastné oči, vieme že na pozadí prebieha peklo. Tento prístup sa mi páčil, je to originálne, výpovedné a možno aj smutnejšie ako explicitné ukážky z iných filmov. Aj tú príbehovu plochosť by som odpustil ale chýbal mi ešte hlbší rozbor postáv. Vzťahov, interakcií, výčitiek, nevedomosti. Tých načrtnutí je veľa, no nedotiahnutých k dokonalosti. Nedokázal som sa ponoriť do vnútra. A to väčšinou keď niečo podobné vidím v kine, zážitok je zintenzívnený. Teraz ale nie. Pár scén bolo dlhších ako treba, záver u mňa až tak nevyeskaloval a dlho sa mi nestalo že dilema nad hodnotením (či dať 3* alebo 4*) pretrvávala aj hodiny po videní. Prikloním sa ale nižšie lebo som z každého záberu cítil potenciál v ďalších minútach diváka rozsekať emočne na drobné. Bohužiaľ, neprišlo to. Krásne obrázky, nechutná téma. Oplatí sa vidieť, no ja som čakal viac

Nórska verzia Godzilli. Vo vážnejšom režime, bez nutkania skĺznuť k samoúčelnej zábave ako v Hollywoodskych bijákoch s monštrami. Prázdne postavy, bežné vzťahy, nič objavné tu nenájdete. Trol nevyzerá zle ale ani špičkovo. Záleží z akého uhla a v akej lokalite je akurát snímaný. Pekná príroda pomáha, nie ale dosť. Celý námet je vlastne úsmevný, takže cením že sa dokázali ako tak držať pri zemi. Druhá polovica sa už citeľne ťahá, čím bližšie sme k záveru tým viac tušíme že žiadne prekvapenie sa konať nebude a občasný humor si mohli odpustiť úplne. Priemerné filmy podobného typu majú sympatickejšie postavy aj lepšiu akciu. Vďaka severskému zasadeniu aspoň vizuál pôsobí odlišne, čo ma potešilo. Keby bolo vidieť chuť priniesť nejaké nápady a nie len sa zviesť na otrepaných stereotypoch, možno rozmýšľam nad vyšším hodnotením. (s prižmurenými očami)

Bláznivá anime ukážka motivou ktoré Nolan neskôr predstavil v Inception. Uletená tak že nechýbalo veľa aby ma úplne minula, zároveň plná nápadov a odviazaného rozprávania. Príbeh bol ale celkovo podľa mňa druhoradý a viac sa film zameral na kreativitu pri zobrazení snov. A to je škoda, námet by potreboval viac minút a jasnejšiu viziu pri tom čo chce divákovi povedať. Ani neviem presne vstrebať všetky pocity, no určite som nedostal to čo som chcel, ajkeď nemôžem hovoriť o sklamaní. Asi si tento trascendentálny kolotoč dám niekedy znovu, možno sa dojem vylepší.

Mám rád tieto námety krivo obvinených, no s nepriestrelnými dôkazmi voči nim. V Hitchcockovom podaní ešte viac. Hlavná postava nie je vzor slušnosti a ajtak som jej prial. Atmosféra nemá plnohodnotnú pečať majstra napätia, no prostredie Londýna a pomalé vedenie príbehom malo istý šmrnc. Zvraty bavili ajked väčšina z nich bola očakávaná, no celkovo je scenár veľmi šikovne napísaný. Dokonca tu boli aj explicitnejšie scény čo som až tak nečakal. Trochu ma rušil humor (policajt s manželkou) ale napriklad sekvenciu v dodávke si budem dlho pamätať. Top robota a pre mňa asi aj vrchol filmu. Zbesilosť je viac krimi ako plnohodnotný triler. Dostatočne zamotaný, zručne natočený a aj pri Hitchovej nadupanej filmografii zapamätateľny. Nepatrí k vrcholom ale od priemeru je ďaleko.

Výlet do duše netradičného umelca. Najviac artový dokument aký som kedy videl a zážitok čo docenia hlavne fanúšikovia Lynchovej tvorby. Sledovať hodinu a pol človeka ktorý rozpráva o svojom živote a pocitoch, do toho maľuje a fajčí cigarety ma zaujalo, na druhej strane ale zamrzelo že nepočujem nič o filmoch. (s výnimkou Mazacej hlavy na konci) Chápem že ide viac o pohĺad na osobnosť ako striktný životopis, no keby sa natiahol čas na dve hodiny a Lynch by ďalej popisoval do hĺbky čo cítil pri natáčaní alebo písaní, bola by to dokonalosť. Takto som posledných 20 minút už skoro vôbec nevnímal. A pritom podobne štylizované projekty nevidíme vôbec často. Sám som nečakal že udelim priemerné hodnotenie, tá monotónosť ale bola vťahujúca iba do určitého času. Dozvedel som sa čo je jeden z mojich obľúbených režisérov za človeka, ako dospieval a aké abstraktné kresby vytvoril. Viac som ale chcel vidieť aký je filmový génius.

Piargy majú super atmosféru, často veľmi nepríjemnú a depresívnu. Čiernobiela kompozícia, hudba, uhly kamery to všetko mi ulahodilo. Zasadenie do odľahlej dedinky v horách má samo o sebe tajomnú auru, príbeh ma ale úplne nebral. Ajkeď pár skľučujúcich momentov čo si budem pamätať bolo. Postavy nie su dostatočne prekreslené a časom sa z filmu stáva vidiecka telenovela s hororovým nádychom. Znie to ako divná kombinácia ale na mňa to tak pôsobilo. Ľúbostný trojuholník je spracovaný krkolomne a trochu rušili aj artove preludy (našťastie ich je veľmi málo). V inom filme by som z nich bol pravdepodobne nadšený, tu uberali reálnosť a surovosť skrytú v obyčajnom živote. (postavenie ženy v konzervatívnej spoločnosti) Záver nevyeaskaloval tak ako som čakal, no nechcem iba kritizovať. Natočené je to naozaj úžasne. No a k hercom, Judit Pecháček a Attila Mokos hrajú prvotriedne. Ostatní sa pri nich stratili.