Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný

Recenze (164)

plakát

Potíže s Harrym (1955) 

Polovica filmu je vtipná druhá polovica je nudná. Dlho sa mi nestalo že by som pri filme 2x zaspal. Hitchcock natočil fakt dobrý film, žiaľ miestami je prepálený dĺžkou a tak stráca dych. Keby bol o polovicu kratšie omnoho veselšie by som bral tento snímok. 60%

plakát

Anihilace (2018) 

Film pekne pracuje s dávkovaním informácii a preto tento film je zaujímavý. Postupne informácie menia význam. Pomalé tempo a hra s hudbou taktiež menia aj atmosféru. Chémia žien je taktiež dobrá. Čo však tento film má u mňa 4 hviezdu je záver nad, ktorým som rozmýšľal aj dlho po skončení filmu. Ak sa chce vírus adaptovať musí sa prispôsobiť, fakt je ten že využil na to ľudskú lásku, aby vír mohol neodhalené existovať. Očakávania však boli u mňa vyššie a ak by nebolo posledného záberu vo filme tak by tento film bol len priemerné scifi.

plakát

Dej mi své jméno (2017) 

2018 * - Tak a mame tu ďalší film o buzerantoch. Tento krát tu vidíme vzťah, ktorý sa rozvíja príliš pomaly. Vo filme sa nič extra nedeje, dokonca herci nemajú čo robiť, takže tu máme znudených hercov a to sa rovná znudený diváci.. Prvej tretine postavy vidíme v rôznych situáciách, no nič sa zásadne nestane. Druhá tretina to príde!, gay bozky, sledujeme postupné iskrenie medzi postavami ako v päťdesiat odtieňov. Eliot bojuje so svojou orientáciou tak ako aj ja či tento film stojí za dopozeranie. Rozmýšľam čo tento film vlastne chcel byť. Myslel som že som videl všetko, ale znásilniť broskyňu a potom v zapätí prichádza druhý buzerant, ktorý chce tu znásilnenú broskyňu zjesť aj so semenom, je už iný extrém. V akadémii musia byť riadne teplí chlapi ktorí tento film ocenili oskarom.. inak si to neviem vysvetliť. Oceňujem však záver, ktorý predniesol otec synovi, kde pekne zhrnul v niekoľkých vetách myšlienku: že ak sa zlé rozhodneš, potom ľutuješ celý život. 2021 **** - Je veľmi málo filmov, ku ktorým sa vraciam v spomienkach, že vo mne vyvolali toľko rôznych emócií. Daj mi svoje meno je presne ten film, kde nie ste si istý hodnotami čo tento film chce zďeliť. Tento film ma v sebe emóciu, ktorá sa vás zmocní a po večeroch nad filmom rozmýšľate. Málo pri mojich najobľúbenejších filmoch sa mi to takto intenzívne stáva.

plakát

Tvář vody (2017) 

Ona je nemá on ryba svet ich neakceptuje ako seberovných tak majú spolu sex, všetci jedia koláče, no ak toto vyhrá za najlepší film, tak je tento svet zvrátený. Krásne kulisy, milé posolstvo, cele to je však mdlé, natiahnuté, nudné. del Toro robí dobré filmy, ale tento ma neoslovil. Hype filmu je všade okolo mňa, že som si to musel pozrieť, dokonca som nemal žiadne očakávania a veru, je to úlet, ktorý ja nedokážem prvým pozretím oceniť. 40%

plakát

matka! (2017) 

Môj názor na film je, že má byť pochopiteľný. Tento metaforický film od režiséra Aranofského som trochu nepobral. Až po prečítaní si, čo všetko chcel autor povedať som docenil jeho kvalít. Na mňa tento snímok držal v napätí a bol som miestami nervozny. Nie kvôli obsahu, skôr tou atmosférou a kamerou. Sledujeme Jennifer poväčšine spoza jej chrbta ako sa na všetko prizerá. Dejú sa tu absurdné veci, no ak divák nájde kľúč, má aj odpovede. Mne veľa odpovedí zodpovedal až internet. Fascinuje ma ako aj inak sa dá vyrozprávať film. Mne však vo filme ide o jasnú myšlienku, ktorú vidím hneď, alebo tesne v závere. Tu to však neplatí. Film má niekoľko úvah. Pre mňa to bol skvelý film, však nie som si istý či by som si ho ešte niekedy bol schopný pustiť znovu. 75%

plakát

Taxikář (1976) 

Taxikár je čisto psychologická štúdia človeka. Trevis je chlapík, ktorý nedokáže v noci spať. Preto si zoženie prácu ako taxikár a čím hlbšie sme ponorený do nočných ulíc veľkomesta tím viac sa Trevis zamýšľa nad životom. Film sprevádza vnútorný monológ hlavnej postavy, ktorý má problém s najnižšou vrstvou spoločnosti. Spodinu ktorú každý odsudzuje kvôli rase pleti, náboženstvu, alebo orientácii, chuti si užiť mladosť a zgustnúť si po niečom fakt tvrdom, po niečom čo robí z ľudí trosky. To všetko tam hlavná postava Travis komentuje. My s ním sledujeme nočné ulice plného bordelu, šlapiek, pasákov, fetákov, ľudí čo ožívajú v noci. To s Trevisom časom pohne nie len k myšlienkam, ale až k činom. Je to to čo mnohých iných takýchto vyšinutých ľudí pobúri a následne sa snažia zobrať spravodlivosť do vlastných rúk? Vznikajú rôzne novinové príspevky o takýchto ľudí. Píše sa o nich a však oni nechcú pozornosť, len už sa nemôžu prizerať ako ľudské hodnoty upadajú až ku dnu. Celú túto nočnú atmosféru umocňuje hudba, ktorá je čisto abstraktná miestami však sprevádza pokojný džez. Svietenie je obzvlášť pekné, má to atmosféru. Trevis je taktiež závislí na porne. Porno je jeho únik od všednej reality. Je to miesto kedy dá prednosť úľave mysli, nakoľko trpí aj nespavosťou. Sám si kladie otázky, že hľadá zmysel života. Má zálusk na ženu, ktorú si už dávnejšie vyhliadol. Sledujeme ako sa tento vzťah po určitých scénach dáva do kopy a zároveň rozpadá. V príbehu je však aj politický kontext. Ten je cítiť počas celého príbehu no v poslednej tretine však je v popredí. Do tej chvíle sa rieši Trevisov vzťah a nepokojné ulice v noci. Každá postava je, krásne ukázaná vo svojom svetle tak ako aj ulice v noci. Konfrontácia Trevisa so psychopatom v taxíku, ktorý je rozčúlený, že mu žena zahýba je zaujímavý. Len to v ňom utvrdzuje skazenosť mesta. Za následok to má aj zaobstaranie si zbrane. Je čo raz viac sebaistý, skúša vyťahovanie zbrane pred zrkadlom. Stáva sa z neho chodiaci šíp, ktorý hľadá terč. Kultový je podľa mňa záber na pohár kedy sa bavia o zbraniach a on pozerá na pohár vody, kde hodil šumivý celaskon. Záber sa približuje a Trevis je zmrznutý na kosť, je ťažké uhádnuť čo mu letí hlavou, isté však je, že ružové slony to nebudú. V tretej tretine sa zamotá medzi prostitúciu a jeho motivácia znova naberá na obrátkach. Už viem odkiaľ čerpal Nicolas Winding Refn na svoj film menom Drive. Nočné ulice majú po vizuálnej stránke stále čo ponúknuť. Nestotožňujem sa však zo záverom filmu, ktorý bol poňatý tak povedzme optimisticky a nadsádzkou. Celok však má svoj výpovednú hodnotu, je vidieť novátorsky prístup v tých rokoch. Martin Scorsese aj v súčasných filmoch vie zanechať presne takú špinavosť, dramatickosť ale hlavne vie uchopiť postavu do rúk tak, ako málo ktorý režisér. Pracuje s ňou dovtedy dokiaľ z nej nedostane maximum pre kinozážitok.

plakát

Tahle země není pro starý (2007) 

Absurdný začiatok, ktorý vďaka jednému zlému rozhodnutiu nastáva veľa problémov. Úvod filmu začína pokojnými zábermi na miesto, kde sa bude odohrávať zvyšok filmu. Mimo obrazová výpoveď postaršieho šerifa nám hovorí o dobe kedy ešte bol mladší. Hodnotí dobú kde žije. Následne sa dej rozbehne. Prvej polovici príbehu šerif moc do deja nezasahuje, snaží sa tomu pochopiť. Až koniec príbehu patrí jemu. Nesie finálny monológ ktorý patrí divákom. Ľudia sú čo raz väčšie zvery. Lovíme, ženieme sa za úspechom, peniazmi, lepším životom ako nejaké šelmy. Otvára otázky morálky. Kam sme schopný zájsť. Celý film je postavený na chamtivosti. Sledujeme tak príbeh ľudí ktorí sú ochotný spraviť všetko preto, aby získali balík peňazí. Obohatiť sa. Nepôjde to ale bez preliatej krvi. Dej sa viac sústredí na mačku a myš. Hon medzi zabijakom a zlodejom. Tu cítime rivalitu, hon, napätie. Zlodej po zásadnej chybe, ktorú spravil je lovenou zverou. Všetko ho traumatizuje. Začína paranoja zo všetkých strán. Divák je si tiež neistý, prežíva čo raz väčšie napätie. Poteší aj premena tohto na prvý pohľad outsidera, ktorého sa stal schopný konkurent neľútostného vraha. Ich rivalita a stret patrí v tomto filme asi k najlepšiemu čo som videl. Príbeh je tak surový a očakávania sú čo raz väčšie, čo príde ďalej. Vrah tú pôsobí ako vážny psychopat. Docielili to aj tým minimalistickým chovaním, pokojnou chôdzou a jeho rozhodnutiami a spôsobom zabíjania. Veľmi dobre pracujú režiséri s charaktermi postav a rytmom filmu. Dlhšími zábermi dávajú režiséri väčší priestor postavám a doznenie uceleným záberom. Zaujímavé je že tieto tri hlavné postavy, policajt, zlodej, vrah, sa nikdy spoločne nestretnú spolu. Stále je to konfrontácia jeden na jedného. Divák sa postupne dostáva k informáciám. Takýto podarený krimi, triller, dráma film už tu nebol od doby kedy vyšiel Mlčanie jahniatok alebo Sedem. Práca s kamerou je taktiež brilantná. Najviac tu asi exceluje na obraze Javier Bardem. Skvelé stvárnil úlohu vraha. Pripomenulo mi to Hitchokov film Vtáci. Žiadna hudba a výlučne pracujú Coenovci s ruchmi. Príbeh je zasadený do súčasnosti i keď pripomína miestami prvky westernu. Je cítiť pri závere filmu, že už mu dochádza dych. Po zabití zlodeja, príbeh upadá a film pokračuje ďalej ešte aspoň 20 minút. Kiež by takýchto filmov bolo omnoho viac v kinách.

plakát

Annie Hallová (1977) 

Celý film srší nápadmi a Woody Allen využíva filmovú reč na maximum. Páči sa mi na tomto snímku tá konfrontácia minulosti zo súčasnosťou, kde majú možnosť sa k tomu vyjadriť a súdiť či sa vlastne správne rozhodli. Taktiež riešenie svojho ega, kedy vstupujú nové a nové situácie a postavy sú takzvanými filozofmi, kde rozprávajú nad okolnosťami, ktoré sa stali v tej dobe. Problémom u hlavnej postavy sú ženy. Kvôli jeho cynizmu mu nie je časom ani jedna dobrá. Film rozoberá vzťahy a ukazuje hranice lásky a povrchnosti. Autor filmu chce pocity hlavnej postavy preniesť na diváka interaktívnosťou. Vzťahy sú komplikované a ani jeden nie je dokonalý. Tu sa autor pravé nad týmto chce podniesť s akousi nadsáckou. Poukazuje na humor, ktorý je dôležitý vo vzťahu. Vidíme rôzne nálady postav, kedy sami hľadáme odpovede prečo. Zamýšľame sa nad podstatou bytia dvomi ľudí medzi ktorými vznikajú rôzne konfrontácie. Bavilo ma ako sa vracali k vlastným spomienkam a spätne komentovali čo v tej dobe urobili zle. Všímajú si detaily, je to veľmi pestré a srší to vizuálnou nápaditosťou, ktorá tento film povyšuje od iných filmov.

plakát

Gauneři (1992) 

Tarantinové filmy sú postavené predovšetkým na dialógoch a scenári. Rád si vo svojich filmoch zahrá a ani tu to nie je výnimka. Gaunerov mám omnoho radšej ako Pulp Fiction. Podľa mňa tento film má nedocenené kvality. Pulp Fiction je podľa mňa, roztiahnutá vata porovnaní s týmto. Film nesie úžasné hlášky, ktoré sa nedajú prehliadnuť. Miestami táto gangsterka je predovšetkým komédia ako akčná dráma.Gauneri začínajú v reštaurácii, kde sa medzi sebou rozprávajú o úplne triviálnych veciach. Máme čas si prezrieť konkrétne postavy, ktorými budeme obklopený celý film. Ich chovanie, správanie, reči, kto je aký ukecaný chlap. Strih je na tomto snímku to najzaujímavejšie. Film je rozdelený na niekoľko minipríbehov, ktoré si dáva postupne divák do súvislosti a každý nový mikropríbeh dáva divákovi väčšinu orientáciu v deji. Takýmto poprestrihovaním chronológie deja dáva možnosti tvorcovi viac napínať diváka. Zamotanosť deja má predovšetkým tento inovatívny strih. Pričom príbeh je vcelku jednoduchý. Skupina ľudí ma zálusk na diamanty. Nepodarená akcia má svoje následky. Niekoľko mŕtvych, pár zranených. Na určitom mieste, kde sa väčšinu deja odohráva prichádzajú postavy na rôzne otázky a medzi ne je tá najpodstatnejšia. Niekto z nich ich zradil. Polícia o všetkom vedela a tak nebolo úniku pred guľkami. V hangári kde sa skrývajú gauneri zažijeme za niekoľko minút vzrušujúce chvíle okorenene o hlášky. Príbeh taktiež stojí na totožnosti ľudí. Scenár je postavený na krycích prezývkach, ktoré používajú celý čas. Každý ma vlastnú, ak by sa niečo pokašlalo, tak aby ich identita bola ukrytá. Paradox je, že ohrozený sú zlý muži ktorí konajú zlo a aj napriek cez tento detail, diváci sa boja o ich krk. Rozhovory medzi postavami, sú čo raz ostrejšie a výmeny názorov, sú čo raz prudšie. Agresivita stúpa a divák sa len prizerá komu prvému rupnú nervy. Na jeden okamžik sa v hangári ocitne len policajt a psychopat. Tu začína Tarantinové krviprelievanie, ktoré je pre neho príznačné. V každom jednom filme, je situácia, kedy príde na lámanie chleba. Dve osoby ktoré si ubližujú. Je to drastické, no aj takýmto drsným prístupom sa buduje napätie. Mne sa to páči, je málo režisérov ktorí zachádzajú až do takýchto situácii ako Tarantino. Cez prach bolesti. Mučenie policajta je v tomto filme ten bod o ktorom píšem. Nie je to samoúčelne. Predovšetkým tu ukazuje postavu psychopata, že je fakt psychopat a nastáva tu hlavný zlom v deji. Tejto scéne sa vyslovene venuje príliš podrobne, čim dlhšie divák to sleduje tým má väčšie obavy z toho čo prichádza. Následne nastáva zlom. V strede filmu nastáva odhalenie čierneho Petra v partii. Divák to už vie no postavy nie. Začíname sledovať a čo raz napínavejší film. Divák je v očakávaní kedy a za akých príčin sa odhalí tajný policajt. Tarantino týmto namotáva diváka a od tejto chvíle už diváka má v hrsti. Už tento film nevypne. Už len sleduje a tŕpne pri sledovaní ako to celé dopadne. Koniec je však triviálny. Zomierajú všetci. Čo je však na tom celé úchvatné? Človek, ktorý nevyštudoval žiadnu školu, len sledoval filmy tej doby, si jedného dňa povedal, že to skúsi. Vytvoril tento béčkovi film a za pár rokov sa stal najuznávanejším režisérom súčasnosti. Každým ďalším dielom sa len posúval o úroveň vyššie, či už rozprávaním príbehu, alebo dialógmi, ktoré činia jeho filmy od iných lepšie.