0L0V0

Je to jazda! Jazda, ktorá nespomaľuje, pevné stojí na štyroch kolesách! Graduje a pridáva ďalšie nápadite hnacie motory v podobe fórov, ktorým sa zasmejú všetci, lebo sú zo života. Hološka je sám sebou, autenticky predáva cholerika, ktorému divák má šancu porozumieť a nadávky sú súčasťou charakteru. Slovákom sa podarilo nakrútiť taký slovenský Podfu(c)k aaa žasnem ako drží pohromade a nemá slabé momenty. Konečne žánrový film pri ktorom sa dá oddýchnuť a nemám problém si ho pozrieť opäť. 85%

Nechápem že som tento film ešte nevidel. Smrtihlav ma v sebe toľko spoločného čo Matrix. Jediný problém čo tento film má je tempo. Strašne sa to niekam ponáhľa. Svoje doznenie scén ma strašne uponáhľané a tým pádom je to nevýrazné. Hudba tu hraje taktiež druhé husle. Čo však oceňujem je že film sa snaží byť odvážny a na svoju dobu je revolučný v rámci podania. 75%

Celý príbeh je v prvej tretine filmu dosť priehľadný, a predsa ma to bavilo dokonca pozerať. Oceňujem akou ľahkosťou niektoré scény sú prezentované. Jedno je však isté, ak nebudete na podobnej vlne ako režisér, môžete ľahko stratiť nervy a v polovici to vypnete. Taká príjemná oddychovká a spomedzi hororov jeden z tých viac podarených.

Už chápem prečo tento film pohorel v Amerike. Krásne kritizuje vlastnú krajinu, zhadzuje najvyššie postavené hlavy štátu. Bizarná udalosť chce sa dotknúť veľa sfér a mne sa to páči. Presne poukazuje na dnešnú dobu z ktorej si uťahuje cely scenár a režisér to dotiahol do skoro úplnej dokonalosti. Celé však v druhej tretine stráca dych no záver znova kope gól. Pochopiteľne, že západnej kultúre sa nepáči záver, ale presne to si tento film žiadal. Úplne zrelaxovaný, vysmiaty, smutný, zdrvený, nahnevaný som zostal po dopozeraní Dont Look Up. Má toľko vtipných postrehov až v jednej chvíli mi to neprišlo vtipne, ale naopak smutné, nakoľko veľmi pravdivo ukazuje dnešnej spoločnosti zrkadlo. 85%

Bola to chyba v Matrixe, že som si dobrovoľne vybral červenú pilulu a pozrel som si tento zlý film. Radšej som si mal zobrať tu modrú a žiť v nevedomý. Jeden veľký cirkus! Pár svetlých momentov s niekoľkými nápadmi úplne utopené cez digitálny chaos, deravý scenár, nesympatické postavy, posmešky a podupanie vlastného kultu.  Príliš uponáhľaná  akcia, totálne neprehľadná bez energie a nápadu. Ak tam nejaký nápad bol, tak bol udusený v tom tlačení na pílu. To čo fungovalo predošlých častiach bolo doslova eliminované. Hudba úplne nevyužíva svoj maximálny matrixový potenciál. Je tam hodená ako pár nepodarených vtipných pomrknutí na predošle časti, ktoré to bohužiaľ nezachraňujú skôr kazia, kvôli zlému načasovaniu, ale to len preto, že sa tam deje príliš mnoho, nemá to žiaden svoj čas na doznenie myšlienok a akcie. Po pravde neviem, či vôbec tam boli akési myšlienky. Miestami tie dialógy pôsobili, ako keby medzi sebou viedli roboti.  Ten koniec to bola skôr skutočná paródia. Nulové napätie, bolo mi jedno čo sa stane, kto zomrie a to je strašná chyba, nakoľko predošle časti boli presne na tomto postavené. Jednu hviezdu dávam kvôli záveru a že je to Matrix. Skvelé dni režiséra Larryho Watchowskeho sú u konca, od kedy si začal hovoriť menom Lana jeho filmografia postupne upadala ako chlapské ego. 30%

Príjemné depresívne sledovanie. Práve končím školu odkiaľ vychádzali aj títo absolventi. Tiež neviem čo ma čaká, lebo škola mi dala len čas na sebarealizáciu. Počas strávených rokov na škole som nadobudol vedomosti, ktoré sú mi k hovno nakoľko práce niet a budem musieť robiť niečo bez tak iné. Dokument konštatuje známe pravdy a má svoju hodnotu aj po rokoch. Svojim však vláčnym tempom som film dopozeral len tak tak. Pesimistický snímok, ktorý Tomáš Krupa ako debut zvládol dobre. Žiaľ nedokázal na mňa preniesť žiadnu emóciu, len mi ukázal, že takto dopadnúť nechcem. Pekný autorský dokument na jedno pozretie. 65%

Tomáš Krupa spracoval výnimočný dokument o živote a smrti. Je to ten typ filmu, ktorý vás pohltí svojou atmosférou a nepustí do konca. Chápem však že tento film nemusí oceniť každý a po pár minútach môže nudiť. Ja sa pokúsim napísať v čom mi tak učaroval. Predovšetkým je to téma o smrti ktorej sa jej každý bojí. Režisér našiel protagonistku, ktorá je stotožnená so smrťou. Na hrane hraného filmu dokumentuje jej rozhodnutie, kde dcéra a syn sa pokúšajú pochopiť jej postoj. Estetika filmu sa vymyká bežným dokumentom a svojou uhladenou formou vnáša pokoj do obrazu. Režisér priniesol nový pohľad na eutanáziu cez pohľad matky a syna. Film má niekoľko pekných myšlienok a cez portrét človeka nám ich postupne dávkuje. Počas sledovania filmu som zomieral polu s Janett. Nikto z nás netuší čo je po smrti, veľa z nás verí, že snáď niečo áno. Bez tejto myšlienky by človek sa bál zomrieť. Preto veľký obdiv pre Tomáša a uznanie, lebo podarilo sa mu výnimočný počin, ktorý v sebe nesie posolstvo, emóciu, atmosféru, myšlienky. 85%

Rekap je svojím finálnym spracovaním málo pochopiteľným dielom. Tú vidieť prehnanú snahu vytvoriť čosi netradičné, no svojou vážnosťou nakoniec vyznieva komicky. Herec je v kŕči, lebo už len typologicky nesedí do postavy. Čiernobiela colorita filmu je ako ospravedlnenie, nakoľko farby sa možno nedali dať úplne do kopy a nevyzeralo to vôbec filmovo, tak sme to dali do čiernobiela. To bol môj prvotný pocit. Ak už sa snažím o akúsi vážnosť situácie podmienim tomu aj svietenie. Priestor však bol najväčším sklamaním spoločne s hudbou. Hudba hrá od začiatku po koniec a mal som pocit, že je to skôr klip. Budovanie napätia sa dá docieliť aj ruchmi, nie len hrajúcimi skladbami hneď za sebou. Priestor nakoľko je kľúčoví je len zasvietený bez žiadneho dosviecovania a vytvorenie hĺbky a plasticity. Kamera je akou tak zvládnutá, aj keď viac krát postava vychádza zo zlatého rezu. Začiatok je vlastne kľúč k koncu a ten je zle vidieť, preto divák pri prvom nepozornom pozretí to nemá možnosť ani odčítať čo sa vlastne stalo a spojiť si to. Strih je veľmi ležérny a veľa krát vyčkáva až ten záber je prezretý. Nepochopím prečo začínajúci autori, neskúsia o dosť jednoduchší príbeh, ktorý na konci dá aj emóciu a vyskúšajú si jednoduchšiu réžiu. Tento film skáče vyššie ako mu riť narástla a preto moje hodnotenie je objektívne. Nakoľko Rekap sa tvárí až prehnane vážne a vo výsledku nedotiahnutými zložkami smeruje k výsmechu. Chýba tomu dramatickosť, ruchy, vedenie herca, lepšie pochopenie, doladenejší strih a grading atd. Snaha sa cení a s úctou keď som sa dočítal že autori filmu sú inšpirovaný Nolanom úplne chápem, že chceli skúsiť čosi podobné. Autor však takýchto rozmerov je ťažké sústo na prvý počin. Moje odporúčanie je skúšať a nevzdávať sa no začať čosim menej popletenejším, aby divák mal jasné tiež tak ako autor.

Attilu mám veľmi rád, je to dobrák od kosti, čo tento film potvrdzuje. Film mapuje cestu športovca od útleho dectva po súčasnosť. Zažívame s ním vrcholy a pády športovca ktorému sa raz darí a žiaľ niekedy nie. Autor vytvoril medailón o človeku, ktorý si to zaslúži a je charizmatický pred kamerami. Bohužiaľ nezvládol do toho dať nič autorské, len ľahkú dramaturgiu pádov a víťazstiev. Chýbala mi hlbšia analýza vzťahu s rodinou a nevyužitý potenciál, že Attila je showman. Pre fanúšikov MMA je tento film peknou mapou života hlavného hrdinu. Zaoberá sa však len jednotlivým zápasom a neprináša, širší rozbor čo všetko bojovník musí pred bojom pretrpieť. Dokument je strihnutý priemerne. Tento šport je rýchli a dynamicky, dĺžky záberov sa dali zdynamizovať a nemusel byť tak uťahaný. Dĺžka filmu je teda prepálená a miestami pre zahraničného fanúšika to môže byť už utopia. Mne to pripomínalo film V ringu s Alim no trošku s vláčnejším tempom a čo sa týka dramaturgie, tak dosť kopíruje film Conor McGregor: Notorious. Vo výsledku neurazí, ani nenadchne. Odporúčam tento film MMA fanúšikom, neodporúčam však náročnejším divákom. 65%

Na konci trochu dochádza dych, ale má veľmi veľa zvratov, ktoré budujú napätie do konca. Trochu nadhodnocujem, ale po dlhej dobe dokument, ktorý som vedel dopozerať a pozrel by som si ho znovu. Prvá polovica filmu je nabitá informáciami, ta druhá je viac filozofická a preto brzdí tempo rytmus celku. 85%