evulienka3

Z radu akčných filmov, ktoré som mala možnosť vďaka filmovej výzve v poslednom čase sledovať, jednoznačne zatiaľ Never Back Down vyhráva. Preto mu aj prihadzujem jednu hviezdičku navyše. Dej bol klasicky predvídateľný a tie "školské odrhovačky" vyvolali úsmev na tvári, ale v tomto filme sa pohrali s motiváciami a to na veľmi slušnej úrovni. To si cením.

Film Equalizer dostal jednu hviezdičku navyše za Denzela, tento ho dostane za Michaela. Ale nakoľko ho tam nebolo veľa, tak v tomto prípade to dopadlo s hodnotením poskromnejšie. Tieto filmy sa celkom fajn sledujú, ale pre mňa sa v nich málokedy nájde niečo, čo by som skutočne dokázala oceniť. Pre mňa nie je film len jednorazovou zábavkou, ja v ňom vidím a aj hľadám trošku viac.

Miestami to pripomínalo večerníček, ale našťastie to sem tam narušili nejaké akčné scénky. Čert to, ale ber! Denzel je sympaťák a dobro predsa musí zvíťaziť. Tak teda u mňa za tri...

"To je ako od Picassa." Táto pochvala mojej učiteľky z výtvarnej, ktorou komentovala jednu moju prácu, sa mi vynorila v mysli, v závere tohto filmu. Možno to bude tým, že jeho štýl vo mne kubizmus niečím evokuje. Vrstvenie príbehu v obrazoch a odkazoch. Toto navrstvenie je však veľmi komplikované a neprehľadné a je určené len pre určitý typ publika. Pre väčšinu sa stáva absolútne neuchopiteľným a zostávajú plávať len kdesi na povrchu. Musím sa priznať, takáto forma tvorby mne osobne nie je veľmi sympatická a moje vnímanie tohto filmu zastalo niekde na rozmedzí medzi nadšením a sklamaním. Tomu aj zodpovedá moje hodnotenie.

Čáry-máry-fuk, alebo príbeh o vytváraní ilúzií či ilúzia sama? Dlho som mala zálusk na tento film a konečne sa mi podarilo k nemu dostať. Zaujímavý príbeh, ktorý je konštruktívnou rekonštrukciou či rekonštrukciou konštruktu? Tak trochu aj jedno aj druhé a nakoniec vás to aj tak bolí...

Veľvyslancova manželka žila zrejme v nejakom paralelnom vesmíre, prípadne bola mimozemšťanka, keď konala ako konala. Na strane druhej, naháňačky medzi trabantami a moskvičmi boli zábavné. Pekné dve hviezdičky, sú v tomto prípade tak akurát.

Vraj jeden z obľúbených filmov Quentina Tarantina. Vôbec sa tomu nečudujem. Myslím, že pre filmárov je to veľmi inšpiratívny kúsok a to po všetkých stránkach.

Musím dať len dve hviezdičky, pretože mám pocit, že ak by som dala viac, krivdila by som mnohým mojim trojhviezdičkovým filmom. Úplne zlé to rozhodne nebolo, romantiku mám rada, ale táto bola akási prekorenená a napriek tomu bez chuti a iskry. Oddychovka, na ktorú zabudnete skôr, ako stihnete znova vyhladnúť.

Natočené podľa nórskeho predchodcu Øyevitne. Zatiaľ to však kvality originálu u mňa neprekročilo, napriek tomu, že sa viac zaoberajú vzťahovou stránkou medzi postavami. Celkovo je to samozrejme celé prispôsobené do amerického prostredia. Uvidíme ďalej, keď vstúpi výraznejšie do deja postava záporáka. Ten bol v pôvodnej nórskej verzii výrazným ťahúňom celej série...

No čo k tomu dodať? Asi len: "Sing, you nutter."