evulienka3

"Čo ak by mojím problémom nebolo nesprávne chápanie ľudí, ale to, že ich nemám rád..." z môjho pohľadu veľmi dôležitá veta z úst hlavného hrdinu, ktorá však zostáva neobjasnená. Presne tento moment mi totiž vo filme chýbal. Zistiť príčiny jeho konania. Prijala by som aspoň malý náznak z jeho života v minulosti, aby bolo možné pochopiť prečo konal ako konal. Ľahostajnosť, citový chlad, vypočítavosť, prefíkanosť a iné jeho povahové vlastnosti, boli totiž výsledkom "niečoho". Je to chyba výchovy, alebo súčasnej ľahostajnej spoločnosti všeobecne? Neviem. Chladné repliky bez kúska citu naučené z internetu, kalkul so všetkým a za každých okolností, by bol možno oveľa zaujímavejší a komplexnejší ak by ponúkal aj túto rovinu.

Postupne si teda pomaly plním svoje predsavzatie, ktoré som si dala, po zážitku z tanečného predstavenia Swan Lake v choreografii Matthewa Bourna. Tentokrát sa jedná o variáciu Bizetovej Carmen, ale opäť je dodržaná len akási základná kostra príbehu a hlavne hudba. Príbeh osudovej lásky, vlastne dvoch osudových lások, ktoré nekončia práve najromantickejšie. Stále platné príslovie o tom, že s láskou sa neradno zahrávať v tanečnom prevedení. Umelecký zážitok z tanca, príbehu aj krásnej hudby v jednom.

Hneď v úvode ma zaujala zvláštna farebnosť filmu, ktorý akoby sa v roku 1987/88 nielen odohrával, ale aj točil. Postupne som pochopila, že je to jeden s prostriedkov navodenia, tej zvláštnej atmosféry, ktorá sa niesla celým filmom. Nerozumiem síce týmto filmárskym veciam, ale páčilo sa mi to. Mám pocit, že tento film u mnohých divákov zrejme skončí v kategórii "nudný" v mojom prípade tomu tak ale určite nebude, pretože film ma zaujal hneď od začiatku a až do konca už nepustil. Celý dej sa odvíja v pomalej, zvláštnej a ponurej atmosfére a všetko dôležité sa odohráva mimo obraz v hlavách hlavných hrdinov Marka Schultza a Johna E. du Ponda. Mrazivý skutočný príbeh, teda presne taký, akými boli jeho hrdinovia. Osamelí, nepochopení, vnútorne nenaplnení ľudia, ktorí sa snažili niečo dokázať, ale dopadlo to tragicky a ako to už býva, doplatil na to ten tretí... Dokonalé herecké výkony a príbeh ktorý núti, vnímať a rozmýšľať. Jedinú chybu filmu vidím v tom, že tragická udalosť ku ktorej došlo v závere filmu vyznela tak, že sa odohrala vo veľmi krátkom čase po neúspešných olympijských hrách v roku 1988 čo však nezodpovedá skutočnosti a k tragédii došlo až v roku 1996, prišlo mi to teda v závere akési "odfláknuté". Na dôvažok ako bonus dodávam, že v roku 1988 na olympiáde v Soule Mark Schultz skončil na 6. mieste. V tej istej váhovej kategórii (do 82 kg) získal náš reprezentant Jozef Lohyňa na tejto olympiáde 3. miesto.

Od TIDE, biela je belejšia, bielizeň je čistejšia až po EXTERMINATE! (známy to pokrik Dalekov zo seriálu Dr. Who) ...a niekde medzitým krásny životný príbeh o veľkom človeku. Nádherná ukážka nezlomnosti vôle a vnútornej kráse človeka. Veľakrát sa v súčastnosti vedci či nadpriemerne inteligentný ľudia zobrazujú, ako osoby neschopné pochopiť ľudské city, či ich zo svojho života vytesňujúce ako akúsi prekážku. Príbeh Stephena Hawkinga je dôkazom toho, že tomu tak v skutočnosti vôbec nemusí byť. Práve láska jeho manželky a detí je tou hnacou silou, ktorá ho ženie stále dopredu a tam, kde jedna hnacia sila končí a stráca dych, nastupuje úplne prirodzene druhá. Rešpekt, úcta a vzájomná dôvera sú základom každého vzťahu a Stephen Hawking okrem toho, že je skvelým vedcom je aj úžasným človekom. Kto očakáva príbeh o vede bude sklamaný. Toto je príbeh o vedcovi a jeho každodennom obyčajnom živote a boji, ktorý musí a chce vybojovať až do konca.

Po prvej časti vôbec nie zlé. Zaujalo ma to, herecký ansámbel výborný, tak to hádam aj ďalej bude v podobnom duchu a osudy postáv sa ďalej zaujímavo rozvinú a neskončí to ako väčšina slovenskej tvorby - teda v tápaní a práznote. A aby som nezabudla, neskutočne ma potešila úvodná pieseň od Simony Martausovej - Dobrý deň to som ja, naozaj sa tam hodí. https://www.youtube.com/watch?v=6lvoshMe6sU

Nerozumiem niekedy hodnoteniam filmov v tejto databáze. Tie ktoré za niečo stoja, ako napríklad tento sú v modrých číslach a také čo sú robené na efekt bez akejkoľvek hlbšej myšlienky či významu tu vyskakujú do nebeských výšin. Je mi jasné, že každý máme rozdielny vkus a ja rozhodne nikoho názor neposudzujem, či neodsudzujem, ale niekedy ma to jednoducho pri pohľade na to číslo zarazí a zamrzí. Tento film si totiž zaslúži tých percent rozhodne viac! Výborná sociálna dráma na americký spôsob čo teda v ich končinách nie je až také časté, ale majú v tom prsty aj Briti tak to asi bude tým, pretože oni sú na tieto drámy majstri a ja presne takéto filmy môžem. Pomalé tempo, vykreslenie postáv a herectvo všetko bolo presne tak, ako si predstavujem a je to asi prvý film, v ktorom ma herectvo Christiana Bale(a) skutočne nadchlo.

Balet nie je práve moja šálka kávy a klasickú verziu baletu Labutie jazero, si pamätám len pramálo. Lepšie mi utkvela v pamäti jej zhovädená verzia zo stužkovej. Toto však je ale teda niečo! Neskutočne úžasná choreografia Matthewa Bourna ma miestami oberala o dych. Fantastický zážitok. Pevne som sa rozhodla pozrieť si všetky dostupné verzie baletov tohto choreografa. Balet to samozrejme doslovne nie je, je to klasika v prevedení moderného baletného tanca a aj dej je pozmenený a je to skutočne potom trošku o niečom inom. Mám rada ak nachádzam vo filmoch súvislosti a myslím, že túto tu už aj niekto spomenul...áno tam, kde končí Billy Elliot tam niekde začína naštudovanie Swan lake. Pre tých, ktorí by si tento balet chceli na základe môjho komentáru nebodaj pozrieť, odporúčam najprv si pred ním pustiť Billyho Elliota, myslím, že zážitok z baletu bude potom dvojnásobný! https://www.youtube.com/watch?v=C5BSyJ_vlHo a samozrejme je nutné pozrieť si verziu baletu s Adamom Cooperom, aby to sedelo ...

Nie zlé... ale nepáčila sa mi výprava a nesadol mi štýl humoru v tejto rozprávke, až sa nakoniec stalo, že mi ku koncu už strašne vadila.

Na začiatku som netušila čo idem pozerať, bol to náhodný výber. Hneď po úvodných pár záberoch, mi ale bolo jasné, že som znova po nejakom čase narazila na Wesa Andersona a jeho nezameniteľný režisérsky rukopis. Začiatok ma zajal a páčilo sa mi vykreslenie postáv. Žiaľ ku koncu som už stratila niť, pretože som, priznám sa popri sledovaní filmu riešila aj nejaké tie vianočné prípravy a napriek tomu, že som záver videla, akosi mi to celé unikalo. Zatiaľ teda dávam tri hviezdičky a ak sa mi film niekedy podarí vidieť znovu nevylučujem úpravu môjho súčastného hodnotenia.

Nevadil mi ani tak námet, ktorý je vlastne legendou vyfabulovanou na legende. Vadilo mi jej prevedenie, ktoré bolo na môj vkus príliš amatérske a lacné i keď peňazí do toho vrazili určite dostatok. Miestami som mala pocit, že autori strávili viac času modlením sa ako pri nakrúcaní filmu. Jednoduchý kvázi "biblický príbeh", ktorý vás zbytočne oberie o čas.