Arkanoid

Toei. Rytmické, ale nenáhlivé bubny vítajú diváka pri úvodných titulkoch. Kamera pozerá na nejaký prístrešok v lese a rozhýbe sa v jaskyni so zábavno-duchovno-parodickou hudbou. Traja Japonci na džípe idú pozrieť do pralesa. Najprv sa zastavia nad jazerom, kde ostražitejší dvaja zbadajú 2 nahé miestne ženy. Ich peeping sa končí ale fiaskom. Kamera ale im vzrušujúce obrazy spomaľuje. Neskôr pri jazde džípom narazia do malej svätyne a rozbijú ju. To sa nepáči psovi, ktorý sa im postaví do cesty a nechce ustúpiť. Nešťastnou náhodou ho zrazia. Dej sa od tohto bodu posunie o 6 mesiacov. Kano, jeden z objaviteľov uránu, čo zrazili psa, sa žení s mladou ženou z dediny. Malý brat jej kamarátky Kaori je majiteľ zrazeného psa. Ten odpinke misku s vodou, z ktorej má ženích piť. Film na úvod neobsahuje výrazné scény, ale prebúdza zvedavosť. Asi v 16. minúte odpadne Nishioka, ktorý šoféroval auto, čo zrazilo psa. Neskôr padá z mrakodrapu. Yasei, ďalší Kanov kamarát, je roztrhaný psami. Kano má nočné mory a jeho žena Reiko mu dá svoj náhrdelník, v ktorom je ochranné kúzlo. Kano sa dá do poriadku, no na Reiko padá kliatba, až nakoniec umiera. Kano v zlosti rozbije psiu svätyňu. Udobrí sa ale s Kaori a jej bratom, keď ju zachraňuje pred násilnými motorkármi. Dej je stále dynamický, zápletka je dostatočne zaujímavá, ale stále postavená na fantasy základe, čo znižuje napätie. Môže sa stať skutočne čokoľvek. Hriešnici aj nevinní ľudia sa stávajú obeťami kliatby, paranoje a absurdných náhod, ktoré vyznievajú fatalisticky. Z formy poteší vytvorenie tmy pri inak normálne osvetlenej scéne, čo vyzerá ako hra s napätím, teda minimálne s divákovou zvedavosťou. Filmu chýba zásadná, skvelo natočená, napínavá scéna. Záverečná bitka hlavného hrdinu s posadnutou Mako je už pod úrovňou zábavného béčka a tak kvalitu filmu pre mňa znižuje.

Animátori vytvárajú dojem, že boli na drogách, všetko rastlinné sa hýbe, húsenica sa rozpadáva a znova spája, všetko má určitú ľudskú úlohu či správanie. Preto je to z fantasy stránky zaujímavé, aj keď dejovo skoro prázdne a predvídateľné.

Možno väznica. Niekto kričí: Sasori. Hlavná hrdinka je najskôr zatknutá policajtami, no podarí sa jej ujsť z ich auta. Skrýva ju bývalý protestujúci Kudo, ktorého zmrzačil jej prenasledovateľ. Kudovi po opätovnom mučení policajtami ohľadom Sasori prestáva dobre fungovať mozog a navedie ich do jej úkrytu. Odtiaľ sa im ale podarí ujsť. Zabíjajú ženu hlavného záporného hrdinu, Kudo dokonca rozopína Sasori bundu a ona je napriek svojej brutalite submisívna. Myslí pri tom ale na krv alebo na japonskú roztekávajúcu sa vlajku. Aspoň to tie obrazy popri ich jej hlavou zobrazenom sexe evokujú. Hasebeho film pokračuje vo formálnej stránke Itoovej trilógie. Do posledného dielu natlačená romantika nefunguje najlepšie, našťastie jej nie je venovaného veľa priestoru. Väzenie znova poteší, odvtedy si film drží vyššiu kvalitu. Kvôli romantike alebo už obohranému príbehu trochu premárnená šanca, ale divákov série uspokojí.

Toei a šokujúca, hypnotická znelka na začiatku. Pozeráme sa očami strojvedúceho metra/vlaku v tuneli. Do tohto máme koláž tvárí uväznených žien. V metre sedí hlavná hrdinka. Pristúpia ku nej dvaja muži, asi policajti, jednému rovno poreže krk, ďalší má tú smolu, že jej dá putá na jednu ruku, sebe na druhú a ona mu tú jeho postupne odsekne a beží s odseknutou rukou. Záber na západ slnka a súmrak výborný. V ďalšej scéne vidíme ženu, mať pasívny sex s aktívnym partnerom. Leží ako doska, a očami nezaujato sleduje jaštericu na strope. Strihač zábery pritom rýchlo strihá. Po jeho vyvrcholení sa prihovára bratovi a vraví, že mal už dosť. Chlapom sa ukazuje na verejnosti za peniaze a predáva sa na cintoríne. Tam ju po odchode zákazníka prekvapí hlavná hrdinka, snažiaca sa prerezať putá o pomník. Vrcholom rýchleho strihu je videoklipová scéna párty v bare, kedy strih spolu so svetlami preskakuje od jedného časového momentu ku druhému tak, že niektoré momenty vynecháva, ale vzhľadom na dokonale pasujúcemu strihu vyzerajú tieto scény na seba dokonale napojené. Farebnosť, tiene, uhly kamery, strih, napínavý scenár a presné herecké výkony vytvárajú zábavnú dynamiku.

Hučiaca hudba. Pristávanie lietadla v roku vzniku filmu nemôže byť kultová scéna. A hneď tu máme aj akciu snímanú dynamickou kamerou – kameraman je tiež na motorke, ako mladíci, jeden s frajerkou, naháňajúci mladú ženu v suchom, opustenom poli za mestom. Frajerku má Tatsuya Fuji v úlohe kapitána gangu, ktorú zopakoval v sérii Noraneko Rock, tiež od Hasebeho. Žena omdlieva a padá. Jeden z mladíkov neváha, trhá jej blúzku a druhému hádže jej retiazku. Každý bez frajerky sa ide vystriedať, ale Hasebe v tomto roku ešte s kamerou uhne. Nechajú ju žiť, ona sa ale až do súmraku nevie pohnúť a potom ju napadne rozrezať si ruku žiletkou. Hrá k tomu smutná hudba. Hlavný hrdina Tetsuya je jej brat a s puškou na chrbáte sa dozvedá od uja jej osud. Zachraňuje neznámu ženu, ktorej hrozí to isté. Tej nedá pokoja, keď odbočí na inú cestu a nasleduje ho. On s ňou trávi čas, ale zo zvyku mu nie je do reči. Nepreferuje tancovať, ale piť. Hasebe oddáva zábery aj dynamickej hudbe a tanečnému vajbu. Hlavný hrdina ide zachrániť neracionálne správajúcu sa ženu vzhľadom na nebezpečenstvo a keďže nechce, aby ju nezabili pred ním, vzdáva sa a necháva si zobrať zbraň. Jej otec, politik, ide platiť výkupné a zapojí políciu, takže našťastie iracionalitu trochu vyváži racionalita. Filmu chýba poriadna akčná alebo dramatická scéna. V závere prichádza lov záporných hrdinov, ale veľké scény nečakajte. Obsahuje síce napätie, ale nie je využité na maximum. Postavy tiež nie sú dostatočne podkreslené. Na film sa dá pozerať kvôli Tatsuyovi Fujiovi a hlavnému hrdinovi, ale je mdlý, chýba mu viac talentu od režiséra, ktorý ho ale naplno využil v rovnakom roku vo filme Shima wa moratta.

Čiernobiely obraz. Detail na cigaru muža v obleku. Za ním sa kamera rýchlo presúva na jeho bodyguarda Hideakiho Nitaniho v úlohe menom Shirasaka, potom na ďalšieho. Tretí zobrazený muž v poradí, Joe Shishido, sa bossa pýta, čo chce. Kamera všetkých štyroch zobrazuje v napätej situácii zhora. Boss chce od neho vedieť, kde je tá žena a káže mu ju zabiť. Smutne sa vo dverách pozrie na bossa a ide. Hideaki Nitani ho kvôli jednému pokynu ruky tajne nasleduje. Pri úvodných titulkoch teda vidíme hlavného hrdinu, ako ide plniť misiu. Ide po ňu do hotela a spolu odchádzajú, ako milenci. Ona je šťastná, on neprehovorí ani slovo. Ani vtedy, keď zastaví auto na opustenom mieste mimo mesta nad riekou, strelí ju do hrude a nechá auto padnúť do rieky. Potom počúvame mladého černocha alebo miešanca tiež smutne spievať a hrať na klavíri, mladý Jirô Okazaki v úlohe Sabura ku tomu hrá na bicie, mladý Eiji (Tatsuya Fuji len ležérne hľadí do pohára usadený v barokovej sedačke pri stene. Noir je formálne precízny. Dynamiku filmu dodá sparring v boxe, kde Saburo knokautuje zajtrajšieho súťažiaceho ako jeho sparring. Saburo následne vyčíta bossovi, ktorý ho financuje, že brata donútil zabiť jeho lásku, keď o tom vedel, dá mu pred všetkými výpoveď a povie, že bude trénovať a súťažiť za iný klub. Boss vraví, že veď uvidí a v ďalšom zábere sa Saburo vráti za bratmi s rukami poškodenými presne tak, aby ich mal funkčné, no nie na box. Bratia ešte počkajú, kým Eijmu rozbijú bossovi ľudia klub a potom mu idú zabrať všetky teritóriá. Keď horkokrvný Eiji fackami a bozkami zvedie bossovu ďalšiu milenku, kamera sa presúva z obrazu vzplanutie na obraz vášeň. Hasebeho film funguje veľmi dobre aj v dramatických momentoch, akoby ho netočil rovnaký režisér, čo točil chanbara yakuza krimi a dynamické pinku filmy. Kamera tak zobrazuje postavy spôsobom, na aký jeho fanúšik nie je zvyknutý. Z nepochopiteľných dôvodov sa idú dvaja starší bratia pozrieť na opustený prístav so skoro ľudoprázdnou loďou, kde by mali oslabiť bossa. Vnútri ich ale čakajú chlapci so zbraňami a oni idú presne dole dovnútra lode, kde môžu byť najlepšie ostreľovaní. Scéna dostrieľania jedného z hrdinov o stenu hotela ukazuje, že po strelách nemala obeť žiadne stopy, v neskorších záberoch ale už áno. Záverečná streľba dnes v akčných filmoch už tiež neobstojí. Ostáva ale veľmi solídna dráma, kamera, napätie a slušné herecké výkony.

Krimi od Yasuharu Hasebeho víta napínavou krimi hudbou. Jeden z chlapov v noci na ulici dofajčí, hodí špak na zem a spolu s piatimi ďalšími v oblekoch bez kravát, v bielych košeliach, si to namieria do stráženej budovy, no stráženej nie veľmi zdatnými chlapcami bez zbraní, ktorých premôžu ručne. Vodca Tatsuja Fuji sa pýta organizátora hazardu, či vie, že je na Akiba teritoriu a či Shimori gang neťahá za povrázky. Prezrádza, že to bol Hoshino zo Seishinkai. Fakt je tak prekvapivý, že sa vodca gangu začuduje, pustia sa úvodné titulky a začne hrať rýchla, dynamická, hravá hudba. Hoshino s chlapmi prichádza za Ozawom, vodcom Akiba gangu. Šéf Seishinkai gangu vraví, že vedú vojnu s Udagawa gangom a tí si na pomoc prizvali Shimori gang, susedov gangu Akiba. Preto núti Akiba gang do spojenectva s ním. Matzuzawa, Ozawov zať, ostáva ako záruka. Vraví, že Tezuki, hraný Joea Shishidom, ktorý si odpykáva posledné dni z päťročného trestu, bude vedieť, čo robiť. Ten sa po svojej oslave v domácom prostredí stretáva v noci s Yoshizawom z iného gangu. Tezuka ruší bitku s Udagawa gangom, za čo je rešpektovaný ich anikim, Araiom. Stretáva nečakane svoju lásku Masae, hranú Meiko Kaji, ktorá je sestrou dvojky v gangu Shimori. Rozbehom príbehu a aj kameňom úrazu je nepochopiteľné počínanie Tetsua, ktorý sa nechá vydierať Seishinkai gangom, pričom je členom Akiba gangu. Príbeh je strhujúci, vieme, o čom bude a tým vytvára napäatie, chýbali mi tu ale výraznejšie momenty, aké režisér ponúkol napríklad vo svojom predošlom yakuzáckom filme Shima wa moratta. Oproti tomuto filmu režisér postúpil len neupožívaním len wakizashi mečov, ale aj katan.

Najprv tu máme výhľad na horu Fuji a potom chlap vraví mladej žene Reiko, že je už čas odhrnúť záclonu. Mladá žena, ktorá ich spolu so starcom ubytovala, mu šepká, že ona podvádza režiséra s tamtým chlapom. Sosuke je šéf divadlaRežisérovi povedia dvaja herci a dve herečky, že ho milujú, ďalšieho herca ide biť priamo na javisko, za nezapamätanie si svojich viet. Jeho hercovi treba dať obličku, tak ju zháňa od jeho brata, od iného herca a zamyslí sa aj nad Američanom, ale herec ju chce práve od neho, directora. Známemu, Američanovi plačúcemu kvôli Reiko sa smeje, že odkedy sa stala Amerika tak slabá. Ku bratovi od inej matky si ide požičať na operáciu obličiek a ten mu vraví, že otec je na smrteľnej posteli a chce ešte vidieť jeho svadbu. On ho nemá rád kvôli opusteniu svojej mamy, no súhlasí. Wakamatsu ponúka kolotoč absurdných situácií, ktorý pobaví na osudoch celkom milých postáv.

Japonské veľkomesto v noci. V úvodných scénach vidíme čašníčku, ktorá stretáva svoju asi americkú kamarátku u seba v práci. Za vedľajším stolom ale sedia yakuzáci a počujú, ako s ňou chce odísť. Počkajú si ju na úteku z práce a po pozretí jej dokladov zisťujú, že je Thajka a je v krajine načierno. Dej sa presúva do baru, čo sa má na druhý deň otvoriť poslendnýkrát. Najprv hrá dynamický rock, no ako majiteľ osamie, Wakamatsu si znova ide svoj pochmúrny jazz. Vo filme hrajú herci, ktorých využíval skôr aj neskôr. Detektív vyšetrujúci yakuzu je na nich drsný a tým sympatický. Wakamatsu ale trávi skoro väčšinu filmu v bare plnom kamarátov, keď zabŕdol do oveľa lepšej a napínavejšej mafia témy. Na prekvapenie sa tento exploitation režisér vyhýba priamemu zobrazeniu násilia, ako podrezaniu krku, vtedy s kamerou ide preč a zobrazí čin z diaľky. Akcia, ktorú Wakamatsu ponúka, je pritom len beh, čo nie je nič ohromujúce. Neskôr práveže v Singapore Sling dokázal, že vie natočiť aj kvalitné alebo aspoň zábavné prestrelky. Tento film ale svojím nekonečne ľahkým spôsobom prekonávania ťažkostí vyznieva dostratena. Pohodová atmosféra baru bola fajn, aôe nestačila mi na lepší výsledok.

Spoilery. Zachovaná verzia má problém s obrazom, kedy sa premietajú aj poškodené časti spolu s dobrým obrazom. Dievčatá majú telesnú a zabávajú sa v šatni. Traja študenti čakajú pri moste a keď jedna z nich ide okolo, jeden z nich sa jej snaží zastať cestu, no ona mu hodí čiapku do rieky a so smiechom utečie. Mladá Noriko ide na bicykli ku mladému maliarovi Hokutovi sediacemu pri rieke. Vybratá hudba pri narodeninovej oslave môže byť v istom zmysle hravá, ale vyznieva trochu detsky. Po oslove Noriko s rodičmi osamie a oni jej oznámia, že nie je ich dcéra, ale dcéra otcovej sestry, ktorá spolu s mužom zahynula kvôli bombardovaniu Hiroshimy. V tejto scéne je už lepšie zvolená hudba. Noriko je novinou sklesnutá aj v škole. Traja študenti na moste hádžu mince do čapice jedného z nich a keď ide okolo nich, jej nápadník sa jej pýta na sex s jej priateľom, chce ju zadržať, no ona ho uhryzne do ruky a vyslobodí sa. Neskôr sa na jej tele objavia modriny, no ona nechce lekársku pomoc. V novinovom stánku nájde publikáciu s fotografiami znetvorení z bombardovania Hiroshimy. Wakamatsu scénu štylizuje zvukmi bolesti trpiaciach a hudbou vyvolávajúcou psychický tlak. Noriko si myslí, že umiera. Keď stretáva trojicu študentov v meste, tentoraz prijíma ich priateľskú ponuku ísť tancovať. Preruší to len stretnutie sa s jej volejbalovým tímom, na čo ona uteká preč. Filmársky je film zvládnutý len čiastočne. Wakamatsovi tento typ vážnej témy nesedí a ide aj o jeho ranú tvorbu, kedy svoju formu ešte nevedel úplne vyšperkovať. Hudba ale poväčšine scénam sedí. Zamrzia slabší herci, ktorí sa síce snažia, no podobné úlohy si pýtajú trochu viac aj po hereckej, aj po príbehovej stránke, kde to bolo síce príbehovo celkom dynamické, no žiadna scéna so mnou nerezonovala natoľko, aby som ju označil za svoju obľúbenú.