Stillborn83

Pomerne vtipne vyznieva fakt, že túto minisériu som si dal len tesne po videní filmu The Good Nurse, kde sa v príbehu podľa skutočnosti riešil masový vrah, ktorý zabíjal svojich pacientov. Ale späť k minisérii Podezření, ktorá sa voľne inšpiruje skutočným prípadom jednej českej zdravotnej sestry, ktorá bola obžalovaná zo 6 vrážd. Prvá časť to rozbehne celkom solídne, nechýba napätie, emócie, aj keď cítiť komornejšiu atmosféru a televízne prevedenie, čo však vôbec nevadí. Aj druhá časť pokračuje v nastolenom trende, no tretia to celé zrazí a začína sa to režisérovi Michalovi Blaškovi rozsypávať. Pozor SPOLIER: Dej v súdnej sieni je nepresvedčivý a bez akejkoľvek väčšej dramatizácie a emócií (ktorá tomu doteraz nechýbala), na ktorých to bolo celé vystavené, sudkyňa len rozhodne a ostáva viacero nezodpovedaných vecí (pritom tam bolo načatých viacero doslova dejových zbytočností). Neviem či to bolo nedotiahnutým scenárom alebo chybou v réžii, ale keďže scenárista Hulík robil skvelú Pustinu či Horiaci ker, tak sa skôr prikláňam ku réžii. No celkovo je to veľká škoda, lebo potenciál to malo oveľa väčší. Aj tak sa to však oplatí pozrieť, úplne skvelá bola v hlavnej úlohe Klára Melíšková.

Nie som veľkým fanúšikom Tildy Swinton, ale toto zahrala úplne excelentne. Fakt sa divím, že nezískala za túto úlohu významnejšiu cenu. Prvých 15 minút som si nebol istý či zvládnem to striedanie časových línií, ale už keď som sa do toho ponoril, nevedel som sa odtrhnúť. Neskutočne deprimujúci dej, ktorý sa stupňoval a stupňoval. Pitvanie v spomienkach utrápenej Evy a jej psychologický rozbor bol naozaj na Oscara. Netradične natočené, mnoho detailov a prirovnaní -  zvuk zbíjačky a detský plač ma nadchol asi najviac, plus facka na ulici, keď ešte vlastne neviete až tak o čo ide, iba to, že sa stalo niečo zlé - už spomínaná excelentná Tilda Swinton, plus všetci traja predstavitelia Kevina. Taktiež famózna réžia Lynne Ramsay (škoda, že jej posledný film You Were Never Really Here je z roku 2017, mimochodom – tiež výborný). A finálna pointa? Išlo o zlyhanie matky a nedostatok materinskej lásky alebo jednoducho bol Kevin od začiatku „porucha“... Je to na vás

Tento film rozohral naozaj zaujímavú partiu, v hlavnej postave sa ukrýva až 23 rôznych osobností. Naozaj originálne, aj keď väznenie troch dievčat, náznaky týrania v mladosti už až také originálne nie sú. No až na posledných 15-20 minút to všetko drží pokope, divák je v napätí a je to nadpriemerný snímok. Vynikajúci bol aj James McAvoy, potešila Anya Taylor-Joy v „tmavom prevedení“. Pri všetkej úcte, úplne ma iritovala Betty Buckley, (pre ktorú zo zatiaľ bol posledný film) – akoby úplne zabudla hrať.  A popravde, naštvali ma aj tvorcovia, prečo do každého hororu – ĎALEJ UŽ SPOILERY - (aj keď si myslím, že od hororu to malo ďaleko a bol to skôr psychologický thriller), musia dať aj nasilu nadprirodzené. Tá záverečná 24 osoba sa mohla prejaviť aj inak, nie nadprirodzenými schopnosťami – čeliť brokovnici, či ohýbať kovové mreže, veľká škoda toho záveru... A o úplne finálnej scéne, kde sa objavil aj Bruce Willis pomlčím radšej úplne (áno, rozumiem, že to má byť spojenie s filmom Vyvolení a zrejme aj návnada na Glass, ale aj tak)...

Táto miniséria zhmotnila všetky témy, ktoré mám na plátne rád. Vyšetrovanie zločinu, terorizmus a politiku. Od úvodu sa rozohrala šialená jazda plná zvratov a intríg. V poslednej časti malo ísť o grandiózne finále a do jej trištvrtiny to aj tak bolo, no záverečných cca 20 minút, mierne pokazilo dojem z celej série. Tvorcovia sa snažili o ďalšie šokujúce zvraty, ktoré však boli až príliš z rýchlika a aj keď sa snažia o vysvetliť každý krok, na mňa to až tak nefungovalo. Škoda tohto záveru, ale stále je to veľká pecka. Nad všetkými vyčnievala Keeley Hawes v úlohe ministerky vnútra a mňa veľmi potešila aj Sophie Rundle.

Z kina som odchádzal potichu. A nebol som jediný. Nebolo to preto, že som na tento film cielene sám, ale preto, že som spracovával v sebe, čo som videl. Dovolím si tvrdiť, že to je veľmi, veľmi silný film s nesmierne dôležitým odkazom a posolstvom. Teším sa, že u nás vznikla takáto snímka a právom ju ocenili Zlatým leopardom aj na festivale v Locarne. Najviac ma zaujala a nad všetkým osadenstvom vyčnievala Eva Mores v úlohe Miry (áno, vedel som, že táto úloha bola písaná pre Moniku Potokárovú), nemenej dobrá bola aj hlavná predstaviteľka Natalia Germani. Ale skvelé boli aj Iva Bittová a Jana Oľhová a tiež Marek Geišberg. Veľmi ma potešilo vyobrazenie nezmyselných Veľkonočných tradícií, Nvotová však týmto filmom otvára aj ďalšie pálčivé témy, ako slobodné rozhodnutie ženy nemať dieťa, taktiež predsudky, ak idete proti zaužívaným tradíciám, silu určitej komunity a celkové postavenie ženy v spoločnosti. Miestami išlo o drámu, chvíľami to bol horor, neskôr mystery, či trocha fantasy. Síce práve s tými snovými fantasy predstavami som mal trocha problém (ale je to len môj problém, keďže majú svoje opodstatnenie). A netreba zabúdať ani na krásy Slovenska, keď sa natáčalo v Stankovanoch, Veľkej Fatre a Tomašovskom výhľade. Tlieskam :)

Jan Žižka je najdrahší film v dejinách českej kinematografie. Nečudo, výprava, efekty, ale aj herecké hviezdy. A výsledok? Rozhodne priemer, na mňa veľmi nefungoval ani príbeh, bolo tam niekoľko nelogickostí a niektoré veci až príliš predvídateľné. Ako sa niekde vyjadroval režisér Jákl, že ho už v minulosti inšpirovali filmy ako Statočné srdce či Gladiátor, tak to je naplnené vo filme do bodky. Klasický historický biják v zaužívaných mantineloch. Veľa bitiek, občasná surovosť, strata blízkych, náznak lásky medzi hlavnými hrdinami a mocenské hry. A nie som si istý, čo vlastne je podľa skutočnosti, keďže postava Katěriny je vymyslená, detto aj pána Boreša. O Žižkovi sa toho veľa nezachovalo, akurát, že nebol nikdy porazený. Čakal som možno viac životopisnejší príbeh s nejakými bitkami až po jeho smrť. Ale aby som len nehanil. Vo filme mala prsty filmová agentúra William Morris Endeavor, tak sme dostali hollywoodsky biják. Rozhodne potešili aj herci na čele Michaelom Cainom, Benom Fosterom a Tilom Schweigerom. K hlavnej ženskej predstaviteľke v podaní Sophie Lowe som sihľadal cestu dlhšie, ale napokon som si ju našiel. Rozhodne je to lepšie ako The Northman, ale tiež tak na jedno pozretie.

Veľmi dlho som plánoval pozrieť tento seriál. Prvá séria sa akoby až príliš chcela podobať na populárny Bron (Most) – to zelené športové auto (paralela s Porsche Sagy Norenovej), mi neskutočne liezlo na nervy.  Postupne sa rozohrala veľmi silná ruleta s odkrývaním starého prípadu, spoločne s aktuálnou dejovou linkou, no niekedy mám pocit, že si scenárista a režisér vzali na svoje plecia veľa. Je tam pár absurdít, nedotiahnutých dejových liniek a to rozuzlenie, ach.., ale, viete čo? Odpúšťam im to, bavilo ma to. Seriál ťahal najmä Jelle v podaní Kjella Berqvista a mňa zaujala aj sympatická Julia Ragnarsson (hrala aj v spomínanom seriáli Bron - ďalšou spojitosťou je hudba a hlavná nelka, ktorú v oboch prípadoch robil Johan Söderqvist), potešila aj dĺžka jednotlivých častí. Reálne je to na ***, ale seriál si získal moje sympatie aj napriek výhradám....... S radosťou som šiel na druhú sériu, no tu musím konštatovať ako viacerí - v podstate bola úplne zbytočná. Potešilo, že viacmenej ostali všetky postavy so season 1 a mierne ich rozvinuli, ale motanice a odbočky okolo hlavnej témy - vraždy, okrem toho xy ďalších príbehov - nie, nefungovalo to až tak a bolo to príliš prekombinované a hlavne v mnoho prípadoch naivné a neuveriteľné. Škoda. Celkovo reálne druhá séria za 2 hviezdy, ale tak obľúbil som si hlavných dvoch hrdinov, tak som prižmúril oko a dal ***.

Ale áno! Na tento návrat po 9 rokoch som sa nesmierne tešil. A keďže len cca pred rokom som si zgustol na všetkých troch sériách (nevedel som sa od toho odtrhnúť), ostalo toho veľa v pamäti. Bolo to príjemné pokračovanie po rokoch, zasadené do aktuálneho diania a aktuálnych problémov vo svete (aj keď malá spomienka vojenského útoku Ruska na Ukrajina a následné sankcie mi prišla ako nejako umelo dorobená), ale zas na druhej strane, došlo na politiku cez sociálne siete, zmena klímy, hroziaci vojenský konflikt mocností, či iné vedenie spravodajstva, kde nešlo len o tv, ale veľakrát spomenuté plánovanie na web či sociálne siete. A čo je úplne najlepšie, opäť sme sa stretli s obľúbenými postavami Birgitte Nyborg, Katrine Fonsmark či Torbena Friisa, ale aj Mikaela Laugesena. Plusom je, že aj túto sériu vytvoril Adam Price, teda "otec" prvých troch sérií. Ja som veľmi spokojný, aj keď pokojne mohlo byť častí 10, lebo v tej poslednej 8. časti to všetko nabralo akýsi rýchly spád. Kto si obľúbil Borgen, aj táto štvrtá séria je povinnosťou.

Vskutku bizarný skutočný príbeh manželov Edwardsovcov. Naozaj sa to všetko udialo, ako to hovoria oni, alebo chladnokrvne zavraždili rodičov Susan? Jedno je isté, v poriadku určite neboli, ak však bola Susan ako dieťa skutočne zneužívaná, tak sa tomu ani niet čo čudovať... Je pravda, že prvá časť ma nenadchla a zvažoval som, či vôbec pokračovať v pozeraní tejto minisérie, šancu som tomu dal iba vďaka famóznej Olivii Colman (vďaka nej, je vám hlavná postava vlastne aj sympatická), ktorej parádne sekundoval David Thewlis. A dobre som urobil. Od druhej časti začnete chápať súvislosti a celý podivný prípad sa rozmotáva. Tvorcovia vynikajúco a nenápadne odhaľujú počas výsluchu psychologický profil oboch manželov. Uznávam, že ide o veľmi netradične natočenú minisériu (chvíľami je dráma, potom krimi, neskôr komédia s typickým britským zmyslom pre humor a miestami dokonca western, či snový art s divadelným nádychom) a každému tento štýl nesadne, ale za jedno pozretie to stojí.

Verhoeven šokuje aj po 80-ke. Ďalej už obsahuje (SPOILERY). Nechýba výsmech z cirkvi a provokácia veriacich, nahota, vlastne - veľa nahoty (opäť), úchylné detaily ako vibrátor z vyrezávanej sošky Panny Márie, mocenské hry a v neposlednom rade zaujímavý, aj keď v podstate komornejší príbeh. A neokukaní herci. A hlavne, bola Benedetta Carlini svätica, alebo jej slušne povedané len preskočilo, alebo to mala všetko dokonale premyslené? Najviac sa prikláňam práve k poslednej možnosti, keďže odznie v úvode filmu, keď ju ako dievča prijímajú do kláštora a jedna mníška jej hovorí, že je inteligentná a to nie je veľmi dobre... Len neviem prečo som nemal pocit, že sa to odohráva v 17. storočí... Dôležitý fakt na záver, netreba zabúdať, že tento príbeh je natočený na základe skutočných udalostí (myslím, že až na tie detaily, ktoré sa zrodili v hlave starého chlípknika a provokatéra Verhoevena).